Svet » EÚ

Európa zaostáva v digitalizácii a stáva sa závislou od externých poskytovateľov

Napriek pokroku v rozširovaní vysokorýchlostného internetu zaostáva Európska únia v kľúčových oblastiach digitalizácie za vlastnými cieľmi. Vyplýva to z aktuálnej správy Európskej komisie „Digital Decade 2025 Report“. Mimoriadne znepokojivá je situácia v oblasti umelej inteligencie, digitálnych zručností a pripravenosti malých a stredných podnikov.

5G pokrytie rastie, no digitálne technológie stagnujú

Európska komisia zverejnila 16. júna výročnú správu o stave digitalizácie v členských štátoch EÚ. Kým v oblasti internetovej infraštruktúry zaznamenala pozitívny vývoj – s 5G pokrytím na úrovni 89 % a pokrytím vysokokapacitnými sieťami na úrovni 79 % – v ostatných oblastiach zostáva napredovanie pomalé a nerovnomerné.

Zavádzanie technológie FTTP (optické pripojenie až do domácností) dosiahlo len 64 %, v pásme 3,4 až 3,8 GHz je 5G pokrytie len na úrovni 51 %. V oblasti polovodičov zatiaľ EÚ dosahuje 55 % svojho cieľa (do roku 2030 chce ovládať pätinu svetovej produkcie).

Zásadným problémom zostáva budovanie tzv. edge nodes – distribučných uzlov digitálnej infraštruktúry, ktoré umožňujú spracovanie dát bližšie k zdroju. Kým cieľom je vybudovať 10 000 týchto komponentov, aktuálne je dostupných len 11 % z tohto počtu.

Firmy a umelá inteligencia: čísla zaostávajú za očakávaním

Ani digitalizácia podnikateľského sektora nenapreduje dostatočne. Cieľom EÚ je, aby do roku 2030 aspoň 90 % malých a stredných podnikov využívalo 4 z 12 definovaných digitálnych technológií. Momentálne tento cieľ dosahuje len 64 % firiem.

Cloudové služby využíva 52 % podnikov, veľké dáta 44 %, no umelú inteligenciu len 11 %. Komisia pritom cieli na 75 % pokrytie vo všetkých troch oblastiach. Počet „jednorožcov“ – startupov s hodnotou nad miliardu dolárov, má podľa plánov do roku 2030 vzrásť na 500. Aktuálne ich v EÚ pôsobí 263.

Digitálna rozšírenosť neodráža ekonomickú silu štátov

Správa poukazuje aj na značné rozdiely medzi členskými štátmi. Napríklad kým v Rakúsku a Nemecku využíva umelú inteligenciu 27 %, resp. 26 % podnikov, vo Francúzsku je to len 13 % a v Bulharsku 9 %.

Francúzsko však vedie v pokrytí FTTP (88 % v porovnaní s 37 % v Nemecku), Bulharsko zasa exceluje v oblasti e-health (88 %) a digitálnych verejných služieb (94 % splnenia cieľov), zatiaľ čo Nemecko dosahuje v tejto oblasti len 79 %. Rumunsko je so 4 % podnikov využívajúcich AI a len 47 % 5G pokrytím medzi poslednými krajinami.

Závislosť od externých poskytovateľov je možné bezpečnostné riziko

Zatiaľ čo používanie cloudu, AI a big data rastie, tempo na dosiahnutie cieľov do roku 2030 je nedostatočné. Len 55,6 % Európanov má základné digitálne zručnosti. Chýbajú kvalifikovaní pracovníci, predovšetkým v oblasti kybernetickej bezpečnosti a umelej inteligencie.

Závislosť od externých technologických dodávateľov, vrátane oblasti verejnej správy, predstavuje podľa Komisie strategické riziko. Preto Brusel vyzýva na cielené investície, zjednodušenie regulácií a hlbšiu spoluprácu medzi členskými štátmi.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK