Svet » EÚ

Škandál okolo programu Life v EÚ: ako Komisia platila aktivistom za skryté ovplyvňovanie

Program EÚ na podporu environmentálnej politiky bol podľa predsedníčky Výboru pre kontrolu rozpočtu v Európskom parlamente zámerne využívaný na politické ovplyvňovanie – s podporou Európskej komisie. Aktivisti dostávali peniaze daňových poplatníkov na lobovanie proti poslancom a členským štátom. Škandál otriasol dôverou v inštitúcie EÚ.

To, čo sa začalo ako bežná kontrola rozpočtu, sa vyvinulo do politického zemetrasenia: spôsobili ho zmluvy medzi Európskou komisiou a sieťami aktivistov, v ktorých boli títo aktivisti zámerne platení za vyvíjanie politického tlaku na inštitúcie EÚ, poslancov a národné vlády.

Predsedníčka Výboru pre kontrolu rozpočtu v Európskom parlamente, poslankyňa CSU Monika Hohlmeierová, tieto skutočnosti zverejnila v januári. Na svojej webovej stránke vtedy šokovaná Hohlmeierová napísala: „Aj po 16 rokoch skúseností v Európskom parlamente ma prekvapil rozsah tohto cieleného lobingu financovaného z daní.“

Konkrétne išlo o zmluvné dohody medzi Generálnym riaditeľstvom pre životné prostredie (GD ENV) pod vedením vtedajšieho komisára Sinkevičiusa a rôznymi aktivistickými skupinami.

Tieto skupiny neboli poverené politickou výchovou či spoločenskou diskusiou, ale vysoko strategickými zásahmi do prebiehajúcich legislatívnych procesov: boli to hromadné e-maily poslancom tesne pred hlasovaním, cielené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v trojstranných rokovaniach, mobilizácia verejných protestov proti obchodným dohodám, ako je Mercosur – podľa predsedníčky výboru bolo toto všetko nielen tolerované, ale aj aktívne financované.

Spúšťačom toho celého bola informácia z roku 2023 na „Business and Biodiversity Platform“, platforme prevádzkovanej Komisiou, prostredníctvom ktorej boli poslancom zasielané hromadné lobistické e-maily. V dôsledku toho Výbor pre kontrolu rozpočtových prostriedkov v roku 2024 požiadal o nahliadnutie do viac ako 30 zmlúv – analýza musela prebehnúť za prísnych podmienok v uzavretej čitárni.

To, čo tam poslanci Únie a iných politických skupín objavili, odhaľuje mieru politicky motivovaného ovplyvňovania, ktorá spochybňuje základné princípy transparentnosti a demokratickej legitimity EÚ.

Európska komisia priznala zneužitie programu podpory

Konkrétne ide o program podpory „LIFE“, ktorý v roku 2021 schválil Európsky parlament a Rada. V dokumentoch sa uvádza, že LIFE „zohráva kľúčovú úlohu pri vykonávaní politiky a právnych predpisov v oblasti životného prostredia, klímy a energetiky“ a podporuje široké spektrum aktérov, medzi ktorými sú „súkromné podniky, miestne orgány, výskumné nadácie a organizácie občianskej spoločnosti“.

Keď sa program na začiatku roka dostal pod paľbu kritiky, Európska komisia začiatkom apríla zverejnila stanovisko.

Európska komisia v ňom zdôrazňuje, že financovanie mimovládnych organizácií (MVO) v rámci programu LIFE je výslovne určené na „posilnenie účasti, informovanosti a dobrej správy vecí verejných v oblasti životného prostredia a klímy“. Zároveň pripúšťa, že v jednotlivých prípadoch došlo k nepovoleným lobistickým aktivitám zo strany MVO. Vo vyhlásení sa uvádza:

„Komisia zároveň zistila, že pracovné programy predložené mimovládnymi organizáciami a priložené k dohodám o prevádzkových dotáciách v niektorých prípadoch zahŕňali konkrétne opatrenia na presadzovanie záujmov a neoprávnené lobingové aktivity.“

Aby sa v budúcnosti zabránilo zneužívaniu, boli prijaté usmernenia, ktoré majú zabrániť cielenému politickému ovplyvňovaniu, najmä poslancov Európskeho parlamentu, uvádza sa ďalej. V novom pracovnom programe na roky 2025 – 2027 boli zakotvené dodatočné ochranné opatrenia a pravidlá transparentnosti. Aj postup prideľovania finančnej podpory bude teraz „skúmaný z hľadiska konfliktu záujmov“.

„Riziko poškodenia dobrého mena Európskej únie“

Komisia však o tomto probléme vedela už dlhší čas. V internej smernici pre mimovládne organizácie, ktoré využívali program LIFE, Komisia na jeseň 2024 zakázala organizáciám využívať finančné prostriedky na lobing v inštitúciách EÚ.

Táto interná smernica sa vtedy stala verejnou, pretože 26 environmentálnych mimovládnych organizácií financovaných programom EU LIFE ostro kritizovalo tieto obmedzenia v otvorenom liste adresovanom Komisii EÚ.

Organizácie vtedy citovali z listu Komisie, v ktorom sa uvádzalo, že určité činnosti, ako napríklad zasielanie listov inštitúciám EÚ, poskytovanie lobistických materiálov alebo hodnotenie postojov poslancov EÚ, môžu predstavovať „riziko pre reputáciu Únie“ a v budúcnosti nebudú oprávnené na financovanie. Mimovládne organizácie vo svojom liste hovoria o útoku na slobodnú a otvorenú spoločnosť.

„Kvitnúca demokracia vyžaduje infraštruktúru a zdroje, ktoré občanom umožňujú vyjadriť svoj názor a osloviť rozhodovateľov,“ píšu vo svojom liste.

Podporu vtedy vyjadrila europoslankyňa Jutta Paulusová (Zelení). Pre portál „Euractiv“ Paulusová povedala: „Rozhodnutie Komisie EÚ zakázať environmentálnym organizáciám využívať prostriedky LIFE na politické lobovanie je ďalším útokom na environmentálnu a klimatickú politiku.“

Tlak na poslancov proti dotáciám

Spolupráca medzi Komisiou a environmentálnymi organizáciami však zrejme siahala ďalej, ako sa doteraz predpokladalo. Podľa správy denníka „Welt am Sonntag“ Európska komisia financovala environmentálne organizácie z daní daňových poplatníkov na cielené kampane proti nemeckým podnikom.

Tajné zmluvy z roku 2022, do ktorých vraj denník „Welt“ nahliadol, ukazujú, že mimovládne organizácie ako „ClientEarth“ dostali 350 000 eur na žaloby proti nemeckým uhoľným elektrárňam. Organizácia „Friends of the Earth“ dostala podporu za to, že bojovala proti dohode Mercosur. Ďalšie organizácie dostali peniaze na ovplyvňovanie poslancov Európskeho parlamentu, napríklad pri hlasovaní o pesticídoch. Jednotlivé mimovládne organizácie dostali až 700 000 eur.

V príslušných zmluvách Európska komisia zrejme podrobne stanovila, aké výkony očakáva od zúčastnených environmentálnych aktivistov a aktivistiek výmenou za poskytnuté finančné prostriedky. Patrilo sem okrem iného napísanie určitého počtu lobistických listov, šírenie správ prostredníctvom sociálnych médií a organizovanie stretnutí s členmi Európskeho parlamentu.

Europoslankyňa CSU Monika Hohlmeierová ostro skritizovala doterajšiu prax: „Je poľutovaniahodné, že bývalí členovia Komisie Virginijus Sinkevičius a Frans Timmermans poskytli paušálne dotácie organizáciám, ktoré si do svojich pracovných programov zakotvili radikálne akcie, skryté politické lobovanie a vyvíjanie nátlaku na rozhodovateľov.“

Zatiaľ čo Timmermans bol v predchádzajúcom volebnom období európskym komisárom zodpovedným za klímu, Sinkevičius zastával funkciu komisára pre životné prostredie.

Porušenie princípu deľby moci

Hohlmeierová v tejto súvislosti kritizovala najmä cielenú podporu mimovládnych organizácií, ktoré sa snažili prostredníctvom silného tlaku na inštitúcie ovplyvňovať politické rozhodnutia.

Obavy vyjadril aj bývalý europoslanec CDU Markus Pieper, ktorý hovoril o jasnom „porušení princípu deľby moci“, keďže výkonná zložka EÚ sa za pomoci aktivistov pokúsila skryto ovplyvňovať legislatívnu zložku.

Europoslankyňa a podpredsedníčka FDP Svenja Hahnová varovala, že mnohí občania majú dojem, že Komisia z verejných prostriedkov podporuje výlučne organizácie, ktoré sú blízke jej politickému smerovaniu.

Podľa Hahnovej to výrazne poškodzuje dôveru v európske inštitúcie. Vyzvala preto Komisiu, aby poskytla komplexné vysvetlenie a zabezpečila väčšiu transparentnosť pri prideľovaní verejných prostriedkov.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK