Domov, Svet » EÚ

EÚ predstavila stratégiu odolnosti vodných zdrojov. Slovensko patrí medzi najšťastnejšie krajiny

Európska komisia v stredu (4. 6.) predstavila očakávanú Európsku stratégiu odolnosti vodných zdrojov. Cieľom tejto iniciatívy, ktorej súčasťou je viac ako 30 opatrení, má byť obnova a ochrana vodného cyklu, zabezpečenie čistej a dostupnej vody pre všetkých a vytvorenie udržateľného, odolného, inteligentného a konkurencieschopného vodného hospodárstva v Európe.

„Voda je kľúčom k našej existencii, ale dnes ju už nemôžeme brať ako samozrejmosť,“ uviedol výkonný orgán Európskej únie a poukázal na skutočnosť, že s rastúcimi vplyvmi klimatických zmien sa to bude iba zhoršovať. Podľa Komisie to má vplyv na zdravie, narušenie dodávok energie, potravín a pitnej vody a rastúce hospodárske straty v celej Európskej únii. „Päť z desiatich najväčších globálnych rizík pre podniky súvisí s vodou,“ podotkla Komisia.

Stratégia sa zameriava na tri kľúčové ciele:
– ochrana a obnova kolobehu vody od zdroja až po more,
– podpora efektívneho využívania vody,
– zabezpečenie čistej a cenovo dostupnej vody a hygieny pre všetkých.

Na dosiahnutie cieľov Komisia navrhuje hlavné opatrenia v piatich podporných oblastiach: 1. riadenie a implementácia, 2. investície, 3. zrýchlenie digitalizácie a umelej inteligencie, 4. podpora výskumu a inovácií a 5. bezpečnosť a pripravenosť. Keďže Komisia považuje stratégiu za prioritu, každé dva roky, počnúc decembrom 2025, sa bude konať Fórum o odolnosti voči vode za účelom napredovania vo vykonávaní stratégie.

Za stratégiu hlasovala väčšina slovenských europoslancov

Pri vypracovaní stratégie Komisia konzultovala problematiku so širokou škálou zainteresovaných strán. Zohľadnila tiež poznatky z iniciatívnej správy Európskeho parlamentu o odolnosti voči vode, ktorá bola schválená 7. mája 2025.

Rezolúciu europarlamentu podporilo 470 zákonodarcov. Proti bolo 81 a zdržalo sa 92 europoslancov. Spomedzi slovenských zástupcov za rezolúciu hlasovali Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu), Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana), Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený) a Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD/nezaradená).

Proti bol Milan Mazurek (Republika/Európa suverénnych národov) a hlasovania sa zdržala Judita Laššáková (Smer-SD/nezaradená). Na hlasovaní sa nezúčastnili Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Monika Beňová (všetci Smer-SD/nezaradení) a Milan Uhrík (Republika/Európa suverénnych národov).

Jeden z hlavných problémov Európy

Nedostatok vodných zdrojov je jedným z najpálčivejších problémov, ktorým čelia Európania. V roku 2022 až 34 % obyvateľov EÚ a 40 % jej územia čelilo sezónnemu nedostatku vody. V južnej Európe až 70 % obyvateľstva trpí nedostatkom vody počas letných mesiacov.

Podľa prieskumu Eurobarometra z roku 2024 sa viac ako tri štvrtiny (78 %) Európanov domnieva, že EÚ by mala navrhnúť ďalšie opatrenia na riešenie problémov súvisiacich s vodou.

„Stratégiou poskytujeme členským štátom potrebný súbor nástrojov na nápravu nášho narušeného vodného cyklu, na to, aby sa stali vodne inteligentnými ekonomikami a aby zabezpečili čistú a dostupnú vodu pre všetkých. Naša budúcnosť závisí od toho, ako dobre začneme hospodáriť s našou vodou už dnes,“ uviedla švédska eurokomisárka pre životné prostredie Jessika Roswallová.

Problémy s vodami v EÚ sa však neobmedzujú len na kvantitu, ale súvisia aj s kvalitou. V roku 2021 dosiahlo iba 37 % európskych povrchových vôd „dobrý“ alebo „vysoký“ ekologický stav, pričom iba 29 % spĺňalo „dobrý“ chemický stav, uvádza Európska environmentálna agentúra (EEA). Dobrý ekologický a chemický stav naznačuje, že ľudská činnosť významne neovplyvnila útvar povrchovej vody.

„Bez dostatku vody nie je ani priemysel, nie je ani poľnohospodárstvo. Zostáva len hlad a smäd. Takže problém s nedostatkom vody je naozaj vážny a vyžaduje rýchle a efektívne riešenie. Nejde len o množstvo vody, ale o jej kvalitu. A rovnako komplexné musia byť riešenia, kde musíme na maximum využiť tak technické opatrenia, ako aj tie prírodné,“ poznamenal slovenský europoslanec Michal Wiezik, ktorý prezentoval stanovisko Výboru EP pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

Slovensko medzi šťastnými krajinami

Pri pohľade na dostupné údaje a tzv. index využívania vody (WEI+) za rok 2022 z dielne Eurostatu, ktorý meria spotrebu vody ako percento obnoviteľných zdrojov sladkej vody pre dané územie a obdobie, si môžeme všimnúť, že Slovensko patrí v rámci EÚ medzi krajiny, ktoré nemajú príliš veľké problémy s dostupnosťou vody.

Slovensko dosahuje ukazovateľ 0,4 %, zhodný s Litvou, pričom v rámci Únie figuruje v tomto smere na solídnom 4. mieste za Lotyšskom (0,2 %), Chorvátskom a Švédskom (zhodne 0,3 %).

Sú však krajiny EÚ, kde panujú odlišné podmienky. Cyprus mal v roku 2022 najväčšie problémy s dostupnosťou vody spomedzi všetkých krajín EÚ, s WEI+ na úrovni 71 %. Nasledovali Malta (34,1 %) a Rumunsko (21 %). Na „ružiach ustlané“ však nemá ani juhoeurópske kvarteto Taliansko (15,6 %), Grécko (13,8 %), Portugalsko (10,1 %) a Španielsko (8,8 %).

Podľa Organizácie Spojených národov krajina zažíva „vodný stres“, keď jej ročné vodné zdroje sú nižšie ako 1 700 kubických metrov na obyvateľa. Chronický vodný stres zažívajú krajiny ako Cyprus, Malta, Poľsko či Česko.

Bude budúcnosť patriť odsoľovaniu?

V spomenutom Španielsku už pred desaťročiami naštartovali procesy potrebné na to, aby mala krajina aj v časoch obrovského sucha dostatok vody. Počas takýchto období sú bežné sladkovodné zdroje obmedzené, a preto kľúčovou súčasťou španielskej vodohospodárskej politiky je už viac ako pol storočia odsoľovanie.

Na ostrove Lanzarote na Kanárskych ostrovoch už v roku 1964 nainštalovali prvé európske odsoľovacie zariadenie a tento priemysel neustále rastie, keďže krajina je náchylná na dlhé suché letá.

Španielsko je už teraz štvrté na svete z pohľadu svojich odsoľovacích kapacít, ktoré tvorí asi 800 odsoľovacích zariadení. Lepšie sú na tom iba Saudská Arábia, Spojené štáty a Spojené arabské emiráty.

V Európe drží Španielsko najväčší podiel odsoľovacích zariadení – až 41 %. Nasleduje Grécko a Taliansko s 19 % a 18 % odsoľovacích zariadení v EÚ. Významnými hráčmi sú tiež Cyprus a Portugalsko. Technológia odsoľovania sa tak stáva čoraz efektívnejšou a nákladovo akceptovateľnejšou, čo podporuje jej expanziu.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK