Svet

Od vojny k clám: Merz a Trump rokovali o obrane, obchode aj budúcnosti vzťahov USA a EÚ

Merz sa snažil nájsť spoločnú reč s Trumpom v kľúčových otázkach, vrátane vojny na Ukrajine, obchodných sporov a výdavkov na obranu v rámci NATO.

Americký prezident Donald Trump prijal 5. júna v Bielom dome nemeckého kancelára Friedricha Merza. Spolu rokovali o naliehavých témach vrátane vojny na Ukrajine. F. Merz vyjadril dôveru v Trumpove schopnosti pomôcť vyriešiť prebiehajúci konflikt a vyzval ho, aby voči Kremľu zaujal tvrdší postoj.

„Všetci hľadáme nástroje a opatrenia, ktoré by mohli túto hroznú vojnu ukončiť,“ povedal Merz Trumpovi počas ich stretnutia v Oválnej pracovni.

V súvislosti s blížiacim sa výročím vylodenia v Normandii 6. júna F. Merz vyzdvihol historickú úlohu Spojených štátov pri ukončení vojny v Európe a oslobodení Nemecka spod nacistickej diktatúry. „Vieme, že vám za to vďačíme,“ povedal a dodal, že Spojené štáty sú opäť „v silnej pozícii“ pomôcť ukončiť súčasný konflikt v Európe. „Poďme hovoriť o tom, čo môžeme spoločne urobiť,“ povedal.

Merz uviedol, že Európska únia podporuje Ukrajinu a vyvíja tlak na Moskvu, pričom poznamenal, že „očakáva ešte väčší tlak na Rusko“.

Trump varoval, že ak Rusko a Ukrajina nedospejú k mierovej dohode, zaujme „veľmi tvrdý“ postoj. „A úprimne, môže sa to týkať oboch krajín,“ dodal. Zároveň naznačil, že Rusko a Ukrajina ešte nie sú pripravené na mier. „Vidíme dve malé deti, ako divoko bojujú,“ povedal Trump. „Nenávidia sa a bijú sa v parku, a keď ich chcete odtrhnúť, niekedy to nechcú, a je lepšie nechať ich chvíľu pobiť sa.“

Trump 4. júna uviedol, že absolvoval dlhý telefonát s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. „Bol to dobrý rozhovor, ale nie taký, ktorý by okamžite viedol k mieru,“ napísal Trump na Truth Social. „Prezident Putin však veľmi dôrazne povedal, že bude musieť odpovedať na nedávny útok na letecké základne.“

Napriek napätiu hľadajú spoluprácu

Pre kancelára to bola prvá návšteva Washingtonu od jeho volebného víťazstva v máji. Trump počas stretnutia označil Merza za „muža, s ktorým sa dobre rokuje“, no zároveň žartoval, že „je náročný“.

Merz predtým kritizoval Trumpovo napäté stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktoré sa konalo v Oválnej pracovni v marci. Kancelár taktiež označil vyjadrenia viceprezidenta JD Vancea na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii za „prehnané“. Vance počas prejavu obvinil európskych lídrov z podkopávania demokracie v Európe.

Trumpova administratíva tiež kritizovala nemeckú domácu spravodajskú službu za zaradenie strany Alternatíva pre Nemecko medzi pravicové extrémistické strany. Alternatíva pre Nemecko sa vo februárových voľbách umiestnila na druhom mieste so ziskom 20,8 % hlasov. V prvom televíznom rozhovore po nástupe do úradu Merz povedal, že Trumpova administratíva by sa „mala držať ďalej od nemeckej domácej politiky“.

Napriek týmto nezhodám sa Merz snažil nájsť s Trumpom spoločnú reč v kľúčových otázkach, ako sú vojna na Ukrajine, obchodné spory a výdavky na obranu v rámci NATO.

V nedávnom rozhovore pre verejnoprávnu stanicu WDR Merz priblížil detaily svojho telefonátu s Trumpom. „Vždy je dôležité nehovoriť príliš dlho, ale byť stručný a nechať hovoriť aj jeho,“ uviedol Merz a opísal svoj prístup k rokovaniu s americkým prezidentom. „Musíte prispôsobiť svoj prístup a spolupracovať s ním. Zároveň sa nesmieme podceňovať. Nie sme prosebníci.“

Merz nadviazal na gesto, ktoré kedysi urobila bývalá kancelárka Angela Merkelová, a pozval Trumpa na návštevu nemeckej dediny Kallstadt, kde sa narodil Trumpov starý otec Friedrich Trump. Počas stretnutia odovzdal Trumpovi originálny rodný list jeho starého otca.

Obchodné napätie

Ďalšou kľúčovou témou stretnutia 5. júna bol obchod, vrátane prebiehajúcich rokovaní zameraných na zabránenie zavedeniu vysokých amerických ciel pred júlovým termínom. V súčasnosti sa na väčšinu tovarov z EÚ vzťahujú americké clá vo výške 10 %.

Trump nedávno oznámil 50-percentné clo na výrobky z EÚ, ktoré malo začať platiť 1. júna. Po telefonáte s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyen však súhlasil s posunom termínu na 9. júla. Nemecko ako najväčšia ekonomika EÚ by bolo zavedením plošného cla obzvlášť postihnuté, najmä v oblasti výroby a exportu.

Ešte väčšie obavy však v Nemecku vyvolávajú clá na vybrané sektory, ako je automobilový priemysel, oceliarstvo, polovodiče, letectvo či farmácia. Trump zaviedol 25-percentné clá na automobily a nedávno zvýšil sadzby na oceľ a hliník z 25 % na 50 %.

Hoci bola obchodná agenda pre Merza dôležitá, nemal od EÚ mandát rokovať s Trumpom priamo.

Výdavky na obranu

Trump dlhodobo tvrdí, že krajiny ako Nemecko musia prispievať na obranu v rámci NATO férovým dielom. Od svojho návratu do Bieleho domu v januári vyvíja na členské štáty čoraz väčší tlak, aby zvýšili výdavky na obranu.

Na májovom summite ministrov zahraničných vecí NATO v Turecku vyjadril nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul podporu Trumpovmu postoju a vyzval na výrazné zvýšenie výdavkov na obranu zo strany členských krajín.

Navrhol, aby každý štát vyčlenil na obranu 5 % hrubého domáceho produktu oproti súčasnému cieľu minimálne dvoch percent ročne. Podporil tiež myšlienku, že členské krajiny by mohli vynaložiť 3,5 % hrubého domáceho produktu na obranu, ak by ďalších 1,5 % bolo investovaných do vojenskej infraštruktúry. Túto myšlienku ako prvý navrhol generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Pôvodný článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK