Svet

5 kľúčových zistení po útoku ukrajinských dronov na Rusko

Útok ukrajinských dronov na Rusko môže vyvolať širokú škálu reakcií. Tu sú hlavné zistenia.

Prekvapivý útok ukrajinských dronov z 1. júna na ruskú flotilu strategických bombardérov oslabil značnú časť ruskej jadrovej údernej kapacity. Zároveň sa stal aj najnovšou prekážkou pre amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby vyriešil trojročnú vojnu.

Zatiaľ nie je jasné, ako veľmi ukrajinský útok dronmi, zorganizovaný ukrajinskou bezpečnostnou službou a nazvaný „Pavučina“, ovplyvní snahy o dosiahnutie širšieho mieru.

Trump uviedol, že prekvapivý útok bol hlavnou témou jeho stredajšieho telefonického rozhovoru s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Vo svojom príspevku na platforme Truth Social po rozhovore Trump naznačil, že ruský prezident nie je naklonený rýchlemu urovnaniu konfliktu.

1. Trump: Žiadny okamžitý mier

Trump uviedol, že jeho telefonický rozhovor s Putinom trval približne hodinu a 15 minút. „Diskutovali sme o ukrajinskom útoku na ruské odstavené lietadlá a aj o rôznych ďalších útokoch, ku ktorým dochádza na oboch stranách,“ napísal Trump.

„Bol to dobrý rozhovor, ale nie rozhovor, ktorý povedie k okamžitému mieru.“

Už pred útokom z 1. júna mal Trump problém udržať Kyjev a Moskvu na rovnakej vlnovej dĺžke v rokovaniach o mieri. V marci ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril podporu americkému návrhu na 30-dňové prímerie, ktoré by naštartovalo širší mierový proces. Putin sa však k tomuto návrhu nevyjadril kladne.

Moskva vyhlásila kratšie obdobia prímeria vrátane 30-dňového moratória na útoky na energetické zariadenia a trojdňového úplného prímeria pri príležitosti 80. výročia porážky nacistického Nemecka 8. mája.

Obe strany hlásili pokračujúce porušovanie týchto obmedzených prímerí. K útoku ukrajinských dronov z 1. júna došlo deň pred druhým kolom rokovaní o prímerí medzi Ruskom a Ukrajinou v Turecku. Rokovania v Istanbule 2. júna trvali jednu hodinu a zástupcovia oboch strán predložili svoje podmienky pre širšie mierové rokovania.

2. Rusko sľubuje odvetu

Podľa Trumpa je Putin odhodlaný reagovať na prekvapivú ukrajinskú dronovú operáciu. „Prezident Putin veľmi rázne povedal, že bude musieť reagovať na nedávny útok na letiská,“ napísal Trump v stredu na platforme Truth Social.

Okrem útokov dronmi na ruskú flotilu strategických bombardérov ruské úrady obvinili Ukrajinu z bombardovania cestných a železničných mostov 31. mája a 1. júna, ktoré zranili civilistov. Putinov poradca Jurij Ušakov odmietol poskytnúť ruskej štátnej tlačovej agentúre TASS podrobnosti o tom, ako Rusko plánuje reagovať na útok z 1. júna.

3. Kellogg: Riziko eskalácie rastie

Keith Kellogg, osobitný vyslanec USA pre Ukrajinu, varoval, že útok ukrajinských dronov z 1. júna môže vojnu posunúť do nepredvídateľného štádia. „Hovorím vám, riziko výrazne rastie,“ povedal Kellogg 4. júna v rozhovore pre Fox News. 

„Ľudia musia pochopiť, že v oblasti národnej bezpečnosti, keď zaútočíte na časť kritického systému protivníka, ako je ich jadrová triáda, sa zvyšuje riziko, pretože neviete, čo urobí druhá strana.“

Počas tlačového brífingu 3. júna hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová uviedla, že Kyjev vopred neinformoval Trumpovu administratívu o útoku uskutočnenom 1. júna.

4. Ukrajina sa pripravuje na odvetu

Zelenskyj na stretnutí skupiny pre obranu Ukrajiny v Bruseli 4. júna uviedol, že krajina ešte stále potrebuje systémy protivzdušnej obrany vrátane amerického systému Patriot.

„Toto je najefektívnejší spôsob, ako prinútiť Rusko zastaviť svoje raketové útoky a teror,“ povedal na videu, vyzývajúc zástupcov približne 50 krajín, aby splnili svoje sľuby, že dodajú podobné zbraňové systémy.

Európski lídri vyjadrili presvedčenie, že Ukrajina dokáže čeliť odpovedi, ktorá bude nasledovať po jej útoku na Rusko. Britský minister obrany John Healey uviedol, že na tento účel musí Európa zabezpečiť, aby Ukrajina mala schopnosť brániť sa pred ďalšími útokmi.

Podobne nemecký minister obrany Boris Pistorius povedal, že ukrajinská armáda je pripravená na ruskú odpoveď, a pochválil Ukrajinu za „skutočne pôsobivú operáciu“.

„Môžeme len špekulovať o tom, čo sú ruské sily a Putin ochotní a schopní urobiť,“ skonštatoval Pistorius. „Vojenský úspech Ruska však nie je ani zaručený, ani sa neočakáva,“ dodal neskôr počas stretnutia skupiny.

5. USA urýchľujú ochranu pred dronmi

Spojené štáty začali urýchlene pracovať na ochrane svojich základní a letísk pred podobnými útokmi. S rozšírením komerčných dronových technológií pribúdajú incidenty s narušením priestoru nad letiskami a vojenskými základňami.

Jedno z Trumpových záložných lietadiel malo začiatkom roka oneskorenie, keďže lietadlá museli reagovať na incident tohto druhu, pričom minulý rok neidentifikované drony prenikli do zakázaného vzdušného priestoru nad viacerými americkými vojenskými zariadeniami.

Takéto významné incidenty nie sú nové. Ich počet a frekvencia od roku 2019, keď flotila záhadných dronov, spojená s plavidlom pod hongkonskou vlajkou, sledovala najmodernejšie americké vojnové lode, narastajú.

Keďže potenciálnych hrozieb pribúda, Washington začal chrániť svoju infraštruktúru pred útokmi dronmi pomocou rôznych prostriedkov vrátane krytov odolných voči dronom a elektromagnetickým zbraniam. Minulý rok zamestnanci leteckej základne Seymour Johnson v Severnej Karolíne oznámili, že skúmajú možnosť postavenia fyzických bariér, aby chránili stíhačky F-15E pred útokmi malých dronov.

Tento krok nadväzuje na výzvu technologického oddelenia amerického letectva z roku 2021, v ktorej hľadalo nové riešenia na vytvorenie pasívnych bariér na obranu amerických lietadiel pred útokmi dronov.

Americká vláda vyvíja taktiež systémy, ktoré rušia rádiové frekvencie používané na ovládanie dronov alebo preberajú kontrolu nad zariadeniami a nútia ich pristáť, prípadne ich využívajú na iné účely. Hoci pre Washington sú rušičky najrozšírenejším a finančne najdostupnejším prostriedkom, tieto systémy sú nepresné a ovplyvňujú elektromagnetické signály iných lietadiel a rovnako aj telefóny a internetové zariadenia.

Tento problém sa ukázal 1. marca, keď viac ako desať lietadiel po priblížení sa k letisku Reagan National zaznamenalo falošné varovania pred kolíziou, čo prinútilo najmenej šesť strojov odvolať pristátie. Federálny úrad pre letectvo neskôr uviedol, že falošné varovania boli spôsobené testovaním vládnej technológie proti dronom v blízkosti letiska.

Bez ohľadu na to, aké metódy Washington prijme, bude ešte nejaký čas trvať, kým rozšíri ochranu pred dronmi na svoje globálne vojenské základne a viac než 5 000 verejných letísk po celej krajine.

Pôvodný článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK