Veda

Zemetrasenie pri Kréte. Primeraná opatrnosť je vždy namieste, hovorí Ján Madarás z Ústavu vied o Zemi SAV

Vo štvrtok (22. 5.) pocítili obyvatelia a návštevníci gréckeho ostrova Kréta, ale aj ďalších ostrovov v okolí, vrátane Cypru a západnej časti tureckého pobrežia, ráno o 6. 19 hod. miestneho času (3.19 svetového času) účinky zemetrasenia s lokálnym magnitúdom 6,1 – 6,2. Jeho epicentrum bolo v Egejskom mori, približne 80 km severovýchodne od Heraklionu – hlavného mesta Kréty. Hypocentrum ležalo 60 – 70 km pod zemským povrchom.

Pri zemetrasení 22. mája 2025 severne od Kréty neboli hlásené väčšie materiálne škody, čo súvisí s pomerne veľkou hĺbkou vzniku zemetrasenia a vzdialenosťou od pobrežia Kréty. Napriek tomu z psychologického pohľadu pocítenia intenzívnych otrasov v skorých ranných hodinách a následných dotrasov (zatiaľ okolo 30 za 24 hodín po hlavnom otrase, z toho 10 makroseizmicky pocítených) ide o nepríjemnú udalosť nielen pre miestnych obyvateľov, ale najmä návštevníkov oblasti, ktorí nie sú bežne zvyknutí pocítiť účinky zemetrasenia.

Po hlavnom otrase grécke národné centrum pre varovanie pred cunami vydalo varovanie pred možnou prílivovou vlnou (vydáva sa automaticky pri zemetraseniach v mori s M nad 5,5), ktoré však po potvrdení, že prílivová vlna nevznikla, následne zrušilo. Výstrahy alebo hlásenia o pocítených zemetraseniach sú obyvateľom a čiastočne aj iným návštevníkom oznamované úradmi cez médiá alebo SMS správami.

„Tektonicky zemetrasenie súvisí s podsúvaním africkej dosky smerom na sever, pod euroázijskú dosku, resp. jej časť – egejskú mikroplatňu. Je to proces dlhodobý a zemetrasenia v egejskej oblasti nie sú výnimočným javom. Štatisticky sa zemetrasenia s magnitúdom nad 6,0 objavujú v tejto oblasti priemerne raz za dva až tri roky. Z nedávnej histórie možno spomenúť zemetrasenie v novembri 2015 s M 6,5 pri ostrove Lefkada, júli 2017 s M 6,5 pri ostrove Kos, v októbri 2020 s M 7,0 pri ostrove Samos alebo v októbri 2021 s M 6,3 pri Kréte,“ objasňuje Ján Madarás, riaditeľ Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i.

Od začiatku roka 2025 ide v egejskej oblasti o tretie zemetrasenie, resp. sériu zemetrasení, ktoré boli viac pocítené obyvateľmi oblasti alebo sa medializovali. Vo februári až marci to bol zemetrasný roj pri ostrove Santorini s niekoľkými zemetraseniami s M nad 5,0. Vo štvrtok 15. mája 2025 boli otrasy východne od Kréty – pri ostrove Karpathos s M 5,9. Všetky zemetrasenia v širšom kontexte súvisia so spomenutým mechanizmom pohybu medzi africkou a egejskou doskou, čo však nie je nič neobvyklé.

„Vzhľadom na vysokú seizmickú aktivitu takmer na celom území Grécka a priľahlých ostrovov má Helénska republika vybudovanú hustú sieť seizmických staníc (okolo 150), ako aj dočasných staníc, napr. v rámci medzinárodného projektu AdriaArray, do ktorého je cez Oddelenie seizmológie Ústavu vied o Zemi SAV, zapojené aj Slovensko. Okrem toho sú v mori inštalované aj prílivové merače,“ približuje Ján Madarás.

„V súvislosti s nadchádzajúcou letnou turistickou sezónou chceme návštevníkov Grécka (ale aj iných štátov v oblasti Stredozemného mora – najmä Turecka a Talianska) ubezpečiť, že súčasná seizmická aktivita v Stredomorí nie je štatisticky vyššia ako po iné roky. Všeobecne existuje niekoľkopercentná pravdepodobnosť slabo pocítiť účinky zemetrasenia v oblasti, ale len veľmi malá pravdepodobnosť byť ako turista zasiahnutý zemetrasením s rozsiahlymi materiálnymi škodami,“ ubezpečuje vedec.

Napriek tomu je podľa neho primeraná opatrnosť vždy namieste. „Týka sa najmä výletov za krásami ´divokých´ zálivov pod skalnými útesmi, roklín a kaňonov. Pred návštevami je vhodné informovať sa na recepciách hotelov na momentálnu situáciu,“ upozorňuje J. Madarás.

Napr. pri súčasnom zemetrasení na Kréte úrady preventívne dočasne uzavreli svetoznáme rokliny Samaria a Imbros. Zvýšenú ostražitosť treba venovať aj pri návštevách archeologických objektov, hradov, najmä nezdržiavať sa priamo pod zvetranými skalnými ruinami. „Tie sa môžu zrútiť nielen pri zemetrasení, ale aj iných prejavoch svahových pohybov vyvolaných silným vetrom, prívalovým dažďom,“ dodáva riaditeľ Ústavu vied o Zemi.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK