Na juhu Slovenska vyrástla malá Amerika. Dve kamarátky vytvorili tekvicovú farmu, kam sa rodiny vracajú každý rok (+Foto)
Na jar sadia tekvice, v lete pripravujú dekorácie a na jeseň vítajú stovky návštevníkov. Monika Katonová a Barbara Farkašová premenili nápad z materskej dovolenky na miesto, ktoré sa pre mnohé rodiny stalo jesennou tradíciou. Navštívili sme Farmu Moja tekvička (Tök jó farm) v Čechovej pri Dunajskej Strede.
Autá zaparkované popri cestách naznačujú, že tu bude rušno. Slnečné októbrové počasie prilákalo na tekvicovú farmu v Čechovej množstvo návštevníkov. Niektorí sú oblečení tak, akoby sa chystali na rodinné fotografovanie, iní si prišli jednoducho užiť pekné popoludnie.
Medzi tekvicami sa prechádzajú mladé páry, rodičia s deťmi aj viacgeneračné rodinné skupinky. Deti pobehujú od jednej dekorácie k druhej a rodičia ich občas zastavujú, aby stihli urobiť spoločnú fotografiu.
Aj naše deti sa krátko po príchode rozbehli preskúmať areál. A mali naozaj kde.
Na veľkorysom, upravenom pozemku vyrástli kulisy, ktoré akoby vypadli z amerických jesenných pohľadníc. Slamený veterný mlyn s drevenými lopatkami, domček zo slamy, staré červené dvere ozdobené sušenými rastlinami či žlté auto obložené tekvicami. Nechýbajú drevené dekorácie, farebné kvety ani zákutia pripravené na zvečnenie.
Na jednom mieste sa deti môžu odfotografovať pri modrom drevenom aute s nápisom „Pumpkin farm“. Inde ich láka veterný mlyn, pri ktorom stojí starý bicykel. Takmer každých pár krokov je niečo, pri čom sa návštevníci zastavujú.
Počas našej návštevy sa tu podľa nášho odhadu vystriedali stovky ľudí. Napriek tomu areál nepôsobil stiesnene. Priestoru bolo dostatok a vládla príjemná, uvoľnená nálada.
Americká inšpirácia a dve kamarátky
Za celým projektom pritom nestojí veľká spoločnosť ani profesionálny zábavný park. Stoja za ním dve kamarátky, ich rodiny a nápad, ktorý vznikol počas materskej dovolenky.
„Mne sa strašne páčili tie americké ‚pumpkin patches‘ (v preklade americké tekvicové farmy so samozberom). Proste aj tá jesenná atmosféra, tekvice, zdobenie, dekorácie a všetko,“ uviedla pre Epoch Times Slovensko Monika Katonová, jedna zo spoluzakladateliek farmy.
Americké tekvicové farmy, kde si ľudia vyberajú tekvice a zároveň trávia čas medzi jesennými dekoráciami, ju inšpirovali natoľko, že začala premýšľať nad podobným projektom na Slovensku.
„Barbie je moja kamarátka a ona vždy hovorila, že však niečo podnikneme spolu. Ale ten nápad prišiel vtedy, keď som bola na materskej. Mala som dosť času na rozmýšľanie,“ spomína Monika.
Nápad vznikol v roku 2020. O rok neskôr už spolu s Barbarou Farkašovou zasadili prvé tekvice.
„Na druhý rok, v roku 2021, sme sa rozhodli zasadiť tekvice na jar a na jeseň sme potom otvorili farmu,“ približuje začiatky.
Pomohlo aj to, že Barbarina rodina mala k dispozícii vhodný pozemok. „Oni majú tento priestor, lebo tu bývajú,“ dodáva s úsmevom.
Z pôvodného nápadu sa postupne stalo miesto, kam sa ľudia nevracajú len náhodou. „Máme už takých zákazníkov, čo sú tu už šiesty rok. Oni majú taký program, že na jeseň vždy prídu,“ hovorí Monika.
Otcovia ako „hollywoodski kulisári“
Pri prechádzke farmou je ťažké nevšimnúť si množstvo práce, ktoré sa skrýva za jednotlivými dekoráciami. Domčeky zo slamy, drevené konštrukcie, veterný mlyn či rôzne fotografické zákutia nevzniknú zo dňa na deň.
Prípravy na jesennú sezónu sa začínajú už na jar, keď treba zasadiť tekvice. Počas leta rastú a postupne prichádza čas na prípravu samotného areálu. „Tento rok sme začali v auguste s prípravami dekorácií,“ vysvetľuje Monika.
Na výrobu kulís však nie sú s Barbarou samy. „Najväčšími pomocníkmi sú môj otec a Barbin otec. Oni robia tie všelijaké domčeky,“ hovorí.
Keď počas rozhovoru poznamenáme, že sú vlastne hlavnými kulisármi farmy, Monika okamžite súhlasí. „Áno, presne. My dávame nápad, ukážeme im fotku a oni to spravia.“
Práve tento detail možno najlepšie vystihuje fungovanie farmy. Za fotogenickými kulisami, pri ktorých vznikajú stovky rodinných záberov, sa skrýva aj celkom obyčajná rodinná spolupráca. Dcéry vymýšľajú, otcovia stavajú. A výsledok si potom užívajú návštevníci.
Miesto, kde sa deti môžu dosýta vybehať
Monika neskrýva, že fotogenické miesta sú jedným z najväčších lákadiel farmy. „Najväčším lákadlom sú asi tie zákutia, kde sa ľudia vedia fotiť. Pretože v tejto dobe každý pridáva fotky na Instagram, na Facebook,“ hovorí.
Lenže pri pohľade na pobehujúce deti je jasné, že nejde iba o fotografie. Naše deti sa presúvali medzi jednotlivými dekoráciami a stále objavovali niečo nové. Raz ich zaujal slamený domček, potom veterný mlyn, neskôr ďalšie farebné zákutie. Podobne na tom boli aj mnohé ďalšie.
„Človek sem príde, deti si tu pobehajú. Nemusia ísť mamičky s deťmi do nákupných centier, ale idú na vzduch. Ja si myslím, že je to oveľa lepšie,“ vysvetľuje Monika.
Dôležitý je podľa nej aj samotný priestor. „Deti majú možnosť si tu pobehať bez toho, aby vbehli na cestu,“ dodáva.
Na farme pritom neboli iba rodiny s malými deťmi. Medzi tekvicami sa prechádzali aj mladé páry či starí rodičia s vnúčatami.
Niektorí návštevníci prišli zjavne najmä kvôli fotografiám. Iní si vychutnávali pokojnejšie chvíle na lavičkách alebo sa len tak prechádzali.
Monika verí, že farma má aj schopnosť spájať ľudí. „Je tu plno detí, skamarátia sa a pohrajú, aj keď sú vlastne cudzie. Ja si myslím, že táto farma akoby zbližuje aj tie deti.“
Tekvicový koláč i tekvice na cestu domov
Návštevníci nemusia zostať iba pri prechádzke a fotografovaní. V areáli funguje aj menší bufet, kde si môžu dať niečo na pitie či tekvicový koláč z produkcie prevádzkovateliek farmy.
„Teraz máme už možnosť, že si môžu dať kávu, máme tu koláč, máme ochutnávku, pečieme tekvice,“ vymenúva Monika.
Na sociálnych sieťach farmy zverejňujú aj recepty, takže návštevníci si môžu tekvicovú inšpiráciu preniesť aj domov.
Zaujímavý je tiež systém vstupného. Počas našej návštevy stálo päť eur na osobu. Zaplatenú sumu návštevníci mohli využiť pri výbere tekvíc, ktoré si odnesú domov. „Fungujeme na takom princípe, že ľudia si zaplatia vstupné, ale je to akoby záloha. Za to vstupné si ľudia môžu zobrať tie tekvice,“ vysvetľuje Monika.
Aj my sme si vybrali niekoľko tekvičiek. Niektoré boli malé a vhodné na dekoráciu, iné väčšie. Každá trochu iná. U nás doma poslúžili pri tvorbe jesenného zátišia.
Monika počas rozhovoru upozornila na zaujímavosť, že návštevníci sa na farme môžu stretnúť s druhmi, ktoré bežne v obchodoch nenájdu. „Niektorí už dokonca poznajú naše tekvice podľa mena,“ hovorí o pravidelných hosťoch.
Popri zamestnaní
Pri pohľade na množstvo dekorácií, upravený areál a záujem návštevníkov by sa mohlo zdať, že ide o profesionálne prevádzkovanú atrakciu.
V skutočnosti je však farma predovšetkým záľubou. Monika aj Barbara majú svoje zamestnania a ďalšie povinnosti. Tekvicovej farme sa venujú popri nich, najmä počas víkendov.
„Mohli by sme byť otvorení celý rok, lenže problém je v tom, že každý pracuje a normálne má svoj život. A toto robíme hlavne cez víkendy,“ vysvetľuje Monika.
Sezóna sa zvyčajne začína koncom septembra a trvá približne do konca októbra. Jej presný záver však závisí aj od toho, koľko tekvíc ešte zostáva.
„Tým, že sa nám už míňajú a máme obmedzené množstvo, neradi by sme pripravili ľudí o túto možnosť,“ vysvetľuje s tým, že nechcú otvoriť farmu a potom návštevníkom oznámiť, že si už nemôžu vybrať tekvice.
Veľký záujem má pritom aj svoju odvrátenú stránku. Monika priznáva, že sa tiež stretávajú s kritikou. „Dostali sme napríklad negatívne recenzie, že u nás bolo veľa ľudí. Ale snažíme sa na každého usmievať, fakt vzbudiť ten pozitívny dojem z nás, že to robíme s radosťou,“ hovorí.
Počas našej návštevy bolo množstvo ľudí viditeľné už pri parkovaní. Autá stáli v širokom okolí farmy. Vo vnútri areálu však vďaka dostatku priestoru panovala príjemná atmosféra.
Keď sa z výletu stane tradícia
Moniku najviac tešia chvíle, keď návštevníci odchádzajú spokojní. „Keď prídu ku mne, tak sa usmievajú alebo hneď dávajú spätnú väzbu typu ‚Ježiš, máte to tu krásne, strašne sa nám tu páčilo‘,“ hovorí.
Práve to je podľa nej dôvod, prečo sa do príprav púšťajú každú ďalšiu sezónu. „V podstate preto to robíme. Vidíme na tých ľuďoch, že sa im to páči.“
Ešte väčšiu radosť jej robia návštevníci, ktorí sa vracajú pravidelne. Niektorí už šiestu sezónu. To, čo sa začalo obdivom k americkým tekvicovým farmám, tak postupne získalo vlastný charakter aj na juhu Slovenska.
Pre niekoho je návšteva jednorazovým výletom, pre iných každoročným jesenným rituálom. A možno práve v tom je najväčší úspech dvoch kamarátok. Nevytvorili iba miesto na fotografovanie, ale najmä priestor, ku ktorému si ľudia začali vytvárať vzťah.
Kúsok jesene sme si odniesli domov
Keď sme sa po návšteve chystali odísť, mali sme so sebou niekoľko tekvíc, ktoré sme si vybrali za hodnotu vstupeniek. Monika nám navyše pribalila aj kúsok rozkrojenej tekvice, aby sme si z nej mohli doma niečo upiecť. Bolo to drobné, ale milé gesto.
Naše deti si užili popoludnie vonku, my sme spoznali príbeh miesta, ktoré vzniklo z nápadu dvoch kamarátok a domov sme sa vracali s tekvicami aj novým zážitkom.
Tekvice sme napokon rozložili v predzáhradke. A tak nám návšteva farmy ešte niekoľko dní pripomínala slnečné októbrové popoludnie v Čechovej.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
