Patologička vysvetľuje postup, ktorým zistila, či zápal a následnú smrť spôsobila vakcína proti covidu-19 (Rozhovor)
V rozhovore pre Epoch Times hovorí nemecká lekárka Ute Krügerová o výsledkoch pitiev a histologických vyšetrení tiel ľudí, ktorí zomreli po očkovaní proti covidu-19.
Ute Krügerová pôsobila najskôr vyše 20 rokov ako patologička v Nemecku. Následne 18 rokov pracovala ako vedúca lekárka vo švédskych nemocniciach vo Växjö a Kalmaru, predovšetkým ako špecialistka na rakovinu prsníka. Počas pandémie covidu-19 sa však na vlastnú žiadosť opäť vrátila k patológii, aby skúmala ľudí, ktorí zomreli na túto chorobu alebo v dôsledku očkovania. Následne sa podieľala na vzniku knihy, ktorá sa zaoberá 57 prípadmi úmrtí v súvislosti s očkovaním mRNA vakcínami proti ochoreniu covid-19. Ide o histopatologický atlas obsahujúci podrobný popis mikroskopických rezov tkanív.
Podľa patologičky je možné spoľahlivo skúmať možné následky očkovania po smrti človeka iba prostredníctvom pitvy.
Redaktori českej edície Epoch Times sa stretli s doktorkou Krügerovou v jednom pražskom hoteli na Malej strane, aby jej položili niekoľko otázok o jej práci. Rozhovor viedli v nemčine vďaka prekladu českého gynekológa MUDr. Aleša Novotného.
Milan Kajínek: Pôsobili ste v zdravotníctve v Nemecku a vo Švédsku. Keď v týchto krajinách niekto zomrie, čo sa potom stane? Zaujímal by ma podrobný postup, ako sa určuje príčina smrti. Ja ako laik tento postup nepoznám.
Ute Krügerová: V prvom rade je dôležité, či daná osoba zomrela doma alebo v nejakom zariadení (nemocnica, domov s opatrovateľskou službou a podobne). Keď niekto zomrie doma, vždy musí byť privolaný lekár, ktorý rozhodne, či sa na miesto privolá polícia alebo nie. Ak zomrie v nejakom zariadení, lekár môže túto povinnosť delegovať na zdravotnú sestru. Lekár, ktorý konštatuje smrť, je povinný vyplniť úmrtný list, ktorý musí byť odoslaný na príslušné miesto do dvadsiatich štyroch hodín. Ak smrť konštatovala zdravotná sestra, úmrtný list musí napriek tomu podpísať príslušný lekár.
Do jedného týždňa má tento lekár povinnosť vyplniť ďalší dokument, ktorý sa nazýva potvrdenie o príčine smrti. Nielen o smrti danej osoby, ale aj o jej príčine. Za normálnych okolností by to mal stanoviť rodinný alebo domáci lekár danej osoby. Dnes je už bežné, že takíto lekári už neexistujú. Nie je dostatok lekárov, ktorí poznajú danú rodinu už desiatky rokov.
Problém nastáva vtedy, keď lekár, ktorý je privolaný k úmrtiu, danú osobu ako pacienta nepozná a nikdy predtým ju nevidel. To má za následok, že celá štatistika príčin smrti vôbec nesedí. Pitva sa vykoná len v prípade, ak tento lekár rozhodne, že sa má vykonať pitva na účely stanovenia príčiny smrti.
Keď ste povedali, že v mnohých prípadoch sa lekárske konštatovanie o príčine smrti nezhoduje so skutočnou príčinou… Máte na mysli to, že pitva a vyšetrenie patológom ukázali niečo iné?
V rámci svojej dizertačnej práce som presne toto skúmala pred dvadsiatimi deviatimi rokmi. Do akej miery sa zhoduje klinicky uvedená príčina smrti s príčinou zistenou patológom v rámci pitvy. Mala som sedemtisíc päťsto protokolov z pitiev, ktoré som vyhodnocovala. Išlo o úmrtia v rokoch 1981 až 1990. Bolo to v období existencie Nemeckej demokratickej republiky (pozn. redakcie: išlo o časť Nemecka, ktorú v tom čase ovládal Sovietsky zväz spolu s Československom a ďalšími štátmi).
Vtedy sa pitva vykonávala prakticky u každého zosnulého, aby sa určila príčina jeho smrti. Vyplýva to zo štatistík o počte zosnulých a počte vykonaných pitiev v Nemeckej demokratickej republike. Porovnávala som tisíce klinických diagnóz so zisteniami patológov pri pitve, a tak môžem povedať, že lekári sa zhodovali so zisteniami patológov iba v 37 % prípadov.
Dá sa tiež povedať, že v tom čase boli konečné diagnózy príčin smrti pomerne presné, pretože pitvy a práca patológov pomáhali tieto príčiny presnejšie stanoviť. Výsledné štatistiky o tom, koľko ľudí zomrelo a z akých príčin, boli potom pomerne vierohodné – uveriteľné.
Treba mať na pamäti, že takýto veľký rozdiel (37 %) medzi konštatovaním lekára a zistením patológa bol v dobe, keď sa pitvala takmer každá zosnulá osoba a lekári sa z toho mohli poučiť a tiež vedeli, že to po nich bude kontrolovať patológ, a tak sa snažili stanoviť čo najpresnejšiu diagnózu.
Aké veľké množstvo pitiev sa dnes vykonáva napríklad v Nemecku?
Dnes sa v Nemecku vykonávajú pitvy približne u štyroch percent zosnulých. Vo Švédsku je to približne menej ako desať percent. V dôsledku toho nemáme platné sledovanie kvality lekárskej práce. Pokiaľ ide o príčiny úmrtia, pri kvóte štyroch alebo desiatich percent vykonaných pitiev môžete zabudnúť na to, že štatistiky príčin úmrtia nám poskytujú skutočný obraz o tom, na aké príčiny ľudia umierajú.
Môže sa pitva vykonať na žiadosť rodiny zosnulého?
Neviem, ako to funguje v Nemecku. Posledných dvadsaťjeden rokov som žila vo Švédsku, kde môže rodina požiadať lekára o pitvu. Ak s tým lekár súhlasí, pitva sa vykoná na náklady štátu. Ak lekár povie, že to nie je potrebné, musí pitvu financovať rodina zosnulého. Podľa môjho názoru by lekár mal vždy nariadiť pitvu, ak o to rodina požiada.
Dnes je však pre členov rodiny ťažko predstaviteľné, že by malo byť telo ich príbuzného pitvané, a lekári ani neprechádzajú žiadnym školením, ako s pozostalými hovoriť o procese pitvy. Môže nastať aj situácia, keď si rodina želá vykonať pitvu, ale nedokáže nájsť nikoho, kto by ju vykonal. Najmä pokiaľ ide o pitvy, ktoré by mali skúmať možné súvislosti medzi smrťou a očkovaním.
Päť rokov som bola vo Švédsku členkou predsedníctva zväzu patológov. Vtedy sme zistili, že vo Švédsku chýba polovica patológov, s ktorými systém počíta. Bolo vypísaných päťsto miest pre patológov a obsadených bolo len dvestopäťdesiat.
Môžete nám opísať, ako prebieha bežná pitva tela zosnulého?
Pitva začína otvorením troch hlavných telesných dutín: lebky, hrudníka a brušnej dutiny. To je úplný začiatok akejkoľvek pitvy. Ja som sa naučila, že ešte predtým, ako sa to urobí, musí prebehnúť podrobná celková vonkajšia prehliadka tela. Všetko, čo som na mŕtvom tele našla, vrátane jaziev alebo tetovaní, tiež presne opíšem.
Pre zameranie pitvy je dôležité, ako je formulovaná otázka klinického lekára. Ak napríklad lekár uvedie podozrenie na aneuryzmu aorty (srdcovej tepny), potom neotvorím hrudnú dutinu horizontálnym rezom, pri ktorom by som aortu preťala, ale budem pitvať tak, aby som ju zachovala v celku.
Môže patológ pri vykonaní bežnej pitvy náhodne zistiť, že príčinou úmrtia bol účinok vakcíny?
Mala som prípad úmrtia po podaní vakcíny proti covidu-19, keď po druhej injekcii táto žena vykazovala náhle ochrnutie a na röntgenovom snímku bol zistený nádor v mieche. Následne veľmi rýchlo zomrela. Preto som pri pitve vyšetrovala aj jej miechu, čo nie je súčasťou štandardnej pitvy. V mieche som zistila krvácanie a zápal v cievach. To bolo príčinou jej smrti a ja som stanovila, že išlo o následok očkovania mRNA vakcínou proti covidu-19.
V 90 percentách všetkých prípadov, ktoré skúmal profesor Arne Burkhardt, zistil vaskulitídu (zápalové ochorenie ciev). Ide o veľmi častý nález po týchto vakcínach proti covidu. Nájdete to v mojej knihe. Zistila som vaskulitídu v mieche a videla som, že v dôsledku zápalu došlo k prasknutiu cievy. Krvácanie bolo spôsobené týmto prasknutím a na röntgenovom snímku bolo opísané ako nádor.
Ak chcete zistiť, či príčinou úmrtia nemohlo byť očkovanie, musíte sa na to zamerať. Vezmime si ako príklad myokarditídu, zápal srdcového svalu. Na jednej strane ju môžu spôsobiť malé oblasti zápalu v srdcovom svale, ktoré sú viditeľné, ale ak na to patológ vopred nemyslí a nepozrie sa, či sú tam tieto zmeny zreteľné, pri bežnom vyšetrení to ľahko prehliadne.
Existuje tiež rozdiel medzi pitvou, pri ktorej iba voľným okom prehliadate vnútro tela a telesných orgánov, a odberom telesných vzoriek, ktoré potom skúmate pod mikroskopom. To je histológia. Patológ sa sám rozhodne, z ktorého orgánu vyreže časti tkaniva na vyšetrenie. Ak sa patológ cielene nezameria na hľadanie možných účinkov očkovania, bežnou pitvou to nemôže zistiť – potvrdiť ani vyvrátiť.
Ako potom prebieha histológia?
Keď napríklad v srdci objavím príznaky myokarditídy, musím zistiť, či ide o následok očkovania alebo nie. Na to musím odobrať viac histologických rezov. Musíte mať viac materiálu na vyšetrenie. Pri vyšetrovaní srdca som bežne odoberala vzorky z prednej a zadnej steny, zo septa (prednej srdcovej priehradky) a niekedy aj z pravej komory. Pri podozrení na myokarditídu som odobrala ešte ďalšie dve alebo tri vzorky.
Tieto vzorky sa ponoria do špeciálnej tekutiny, ktorá sa nazýva formalín (približne 40 % vodný roztok formaldehydu), ktorý vzorku tkaniva zafixuje a konzervuje. Z toho sa potom vyhotovia mikroskopické rezy, na ktoré môžete použiť určité farbenie, aby sa zvýraznili časti alebo prvky, ktoré chcete skúmať. Vložia sa medzi podložné sklíčka a potom sa umiestnia pod mikroskop.
Polovicu knihy Histopatologický atlas poškodení spôsobených očkovaním proti koronavírusu tvoria digitálne kópie fotografií mikroskopických rezov odobratých tkanív. Tieto rezy sú pre patológa kľúčové pri určovaní príčin. Vieme, ako vyzerajú tkanivá, keď sú zdravé. Môžeme porovnávať vzorky tkanív so vzorkami postihnutými chorobou, pozorovať na nich zmeny a posúdiť, čo v skúmaných tkanivách nie je v poriadku.
Stačí teda len odobrať vzorky a dať ich pod mikroskop?
Samozrejme, to nestačí. Je potrebné použiť určité farbenie. To znamená, že na vzorku sa aplikuje farbivo (napríklad štandardné farbenie HE, imunologické farbenie CD3 a podobne). Máme tiež špeciálne farbenie na spike proteín, ktorého produkciu stimuluje vakcína proti covidu-19, čiže vzniká pri každom očkovaní proti covidu. Po farbení vidíme jasne na rezoch miesta, kde sa v tkanive nachádza spike proteín.
Samotný vírus, ktorý spôsobuje ochorenie covid-19, obsahuje viacero ďalších proteínov. Obsahuje aj proteínový obal (kapsidu), čo je bielkovinové puzdro vírusovej častice. A jej prítomnosť môžeme zistiť tiež pomocou farbenia. Ak na mieste, kde vznikne zápal v dôsledku nahromadenia spike proteínu, nenájdeme žiadne kapsidy, potom môžeme s veľkou pravdepodobnosťou konštatovať, že ide o spike proteín vytvorený v dôsledku očkovania, pretože tam nie sú žiadne kapsidy. Bunky očkovanej osoby produkujú iba proteín spike, žiadne kapsidy.
V niektorých prípadoch som teda mohla konštatovať, že daná osoba s veľmi veľkou pravdepodobnosťou zomrela v dôsledku očkovania proti covidu-19.
Nadobudol som dojem, že bolo zložité administratívne overiť, či bola pitvaná osoba očkovaná alebo nie. Prečo?
Ako patologička mám možnosť nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie (pitevného protokolu) osoby, ktorej telo pitvám. Problémom je, že v čase šírenia koronavírusu sa ľudia nechávali očkovať na mnohých miestach, a tak sa záznamy o očkovaní neobjavili v ich zdravotnej karte, pretože ich často neočkoval ich praktický lekár. Musela som si vybojovať prístup k databáze, ktorá sledovala priebeh očkovania, aby som mohla s istotou potvrdiť, či bol skúmaný človek očkovaný alebo nie. Mesiace som bojovala o to, aby som získala prístup k programu, ktorý to evidoval.
Už predtým, ako som získala prístup k tejto databáze, som na základe pitvy a histológie bola schopná zistiť, či bola daná osoba očkovaná alebo nie. Prístup do registra bol potrebný na to, aby som administratívne potvrdila záznam o očkovaní danej osoby, akou vakcínou a kedy bola očkovaná. Keď som hlásila svoj nález, musela som túto informáciu uviesť aj vo svojej správe. Bola to moja povinnosť ako lekárky.
V knihe Histopatologický atlas poškodení spôsobených očkovaním proti koronavírusu opisujem, aké základné zmeny v ľudských tkanivách a orgánoch táto mRNA vakcína vo všeobecnosti vyvoláva. Sú tam čiastočne úplne nové nálezy a čiastočne sú tam nálezy, ktoré sa v tele v zásade vyskytovali už skôr (z iných príčin), ale tie dnešné nálezy sú mnohonásobne početnejšie, ide o zmeny s oveľa väčšou rýchlosťou a intenzitou.
Problém s diagnostikovaním príčin smrti spočíva dnes v tom, že patológov, ktorí sú ochotní na žiadosť rodín takúto pitvu a histologické vyšetrenie vykonať, je veľmi málo. Drvivá väčšina to odmieta. V Českej republike tím, s ktorým som v kontakte, takého patológa doteraz, pokiaľ viem, nenašiel.
Ďakujeme za rozhovor!
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
