„My ich nepočítame.“ Ruský dôstojník opísal osud tisícov civilistov v okupovaných mestách
Tisíce civilistov v Ruskom okupovaných oblastiach Ukrajiny žijú podľa investigatívneho telegramového kanála Voľa v podmienkach, v ktorých im hrozí hlad, nedostatok liekov a smrť pri pokuse opustiť vlastné domovy. Ruské jednotky podľa zdrojov kanála využívajú obývané mestá a dediny ako vojenské pozície, zatiaľ čo ich civilných obyvateľov nechávajú bez systematickej pomoci. Jeden z údajných ruských štábnych dôstojníkov situáciu opísal slovami: „My ich nepočítame, oni sú sami za seba, my sme sami za seba.“
Podľa veľmi približných odhadov ukrajinskej strany, na ktoré sa Voľa odvoláva, sa v 25-kilometrovom pásme pozdĺž frontu na okupovaných územiach môže nachádzať až 20-tisíc civilistov žijúcich v podmienkach, ktoré kanál označuje za umelo vytvorenú ruskú blokádu. Jeho zdroje v ruskej armáde údajne nedokázali odhadnúť ani približný počet týchto ľudí.
Kanál upozorňuje, že katastrofálna situácia sa netýka iba mesta Olešky v Chersonskej oblasti, ktorého humanitárna kríza sa v posledných týždňoch dostala do pozornosti svetových médií. Podobné podmienky podľa neho panujú v desiatkach okupovaných miest a dedín v blízkosti bojovej línie.
Tieto sídla sa podľa kanála Voľa zmenili na kombináciu kontrolných stanovíšť, delostreleckých pozícií, miest na vypúšťanie dronov a uzavretých vojenských zón. Okolie je zamínované a pohyb na otvorenom priestranstve môže znamenať riziko útoku dronom alebo streľby ostreľovača.
Obyvatelia sa preto musia spoliehať predovšetkým sami na seba. Staré zásoby sa minuli, potraviny sa podľa kanála dovážajú najmä pre ruských vojakov a civilisti sú odkázaní na vlastné záhrady, výmenný obchod alebo náhodne dostupnú pomoc. Voľa tvrdí, že humanitárne zásoby sa im niekedy predávajú za ceny vyššie než v obchodoch.
Príkladom je mesto Polohy v okupovanej časti Záporožskej oblasti. Pred vojnou malo približne 18-tisíc obyvateľov, v októbri 2026 ich tam podľa kanála zostávajú takmer štyritisíc. Väčšinu majú tvoriť starší ľudia, pacienti pripútaní na lôžko a rodinní príslušníci, ktorí odmietli opustiť svojich blízkych.
Podľa zdrojov kanála Voľa z ukrajinskej aj ruskej armády sa situácia v Polohách približuje humanitárnej katastrofe, akú už zažívajú Olešky. Pribúdajú problémy s potravinami, zdravotnou starostlivosťou a liekmi. Dobrovoľníci sa do mesta nedostanú a pre mnohých starších obyvateľov je odchod prakticky nemožný.
Kanál opisuje podobné podmienky aj v okupovaných mestách Pokrovsk a Myrnohrad v Doneckej oblasti. V Pokrovsku podľa jeho odhadov zostáva približne 1 500 civilistov, v Myrnohrade ďalších 250 až 400. Aj tu ide prevažne o starších ľudí alebo obyvateľov okolitých dedín, ktorí sa do miest uchýlili počas bojov.
Voľa tvrdí, že ruské jednotky týmto ľuďom neposkytujú pravidelné zásobovanie ani systematickú zdravotnú pomoc. Podľa jej zdrojov ruské vojenské zoskupenie Stred neplánuje organizovať evakuáciu civilistov.
Kanál zároveň obviňuje ruskú armádu z využívania obyvateľov ako živých štítov. Tvrdí, že z obývaných miest ruské jednotky útočia na ukrajinské pozície a následné civilné obete prezentujú ako dôsledok ukrajinských vojnových zločinov. Tieto konkrétne obvinenia sa nepodarilo nezávisle potvrdiť.
Ukrajinská armáda a jednotky územnej obrany sa podľa kanála Voľa pokúšajú dopravovať humanitárne zásoby do okupovaných sídiel pomocou dronov. Takéto operácie sa podľa kanála uskutočňujú nielen v Oleškách, ale aj v Pokrovsku. Voľa tvrdí, že ukrajinská strana vopred prostredníctvom Červeného kríža informuje ruských vojakov o plánovaných dodávkach. Humanitárne drony aj ich operátori majú byť osobitne označení, aby si ich ruské jednotky nepomýlili s bojovými prostriedkami.
Napriek tomu sa podľa kanála ruskí vojaci pokúšajú drony zostreľovať a útočia aj na miesta, odkiaľ vzlietajú. Jeden z ukrajinských vojakov, ktorý sa podľa kanála Voľa začiatkom októbra podieľal na doručovaní pomoci do Pokrovska, opísal útok na svoju jednotku slovami: „Dostali rozkaz zaútočiť na nás, akoby sme boli sklad munície. Zasypali nás riadenými leteckými bombami.“
Podľa kanála sa podobné incidenty odohrávajú aj v Chersonskej oblasti. Ruskí pozorovatelia údajne zaznamenávajú miesta štartu humanitárnych dronov a následne na ne útočia raketometmi Grad či delostrelectvom. Zostrelené drony s potravinami sa podľa kanála Voľa stávajú korisťou ruských pešiakov, ktorí sami niekedy trpia nedostatkom zásob.
Kanál pripomína, že ruský prezident Vladimir Putin na začiatku invázie zdôvodňoval vojnu aj údajnou potrebou chrániť ruskojazyčné obyvateľstvo Ukrajiny. Súčasné podmienky v okupovaných mestách podľa autorov ukazujú rozpor medzi týmito vyhláseniami a zaobchádzaním s civilistami.
Voľa zároveň uvádza, že ruskí vojaci sú často ponechávaní na pozíciách bez zásobovania a zranení bez evakuácie. Tvrdí tiež, že v roku 2026 môžu zabití predstavovať až 70 percent celkových ruských strát. Ani tento údaj však nie je nezávisle overený.
Humanitárnu krízu v okupovaných oblastiach Chersonskej oblasti už skôr zdokumentovala aj monitorovacia misia OSN pre ľudské práva na Ukrajine. V júnovej správe upozornila na nedostatok potravín a zdravotnej starostlivosti, mínové nebezpečenstvo a útoky dronov, ktoré civilistom bránia v evakuácii. OSN zároveň upozornila, že pri jednotlivých útokoch dronmi sa jej často nepodarilo jednoznačne určiť zodpovednú stranu.
V prípade Olešiek sa ukrajinským jednotkám v októbri podarilo dopraviť potraviny a lieky pomocou bezpilotných lietadiel. Problém bezpečného zásobovania a evakuácie obyvateľov však pretrváva. Podľa kanála Voľa pritom Olešky nie sú výnimkou, ale iba jedným z najviditeľnejších príkladov situácie, ktorej čelia civilisti v ďalších okupovaných mestách pozdĺž frontu.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
