Farmárka obetovala tretinu polí, aby zachránila úrodu. Vrátila sa vzácna príroda aj vtáky
Pred štyristo rokmi mnísi premenili močiare na severe Talianska na ryžové polia. Dnes tam farmárka Alice Ceruttiová robí presný opak. Tretinu svojho hospodárstva vrátila prírode, vysadila tisíce stromov a obnovila mokrade. Výsledkom je návrat vzácnych živočíchov aj väčšia odolnosť jej hospodárstva voči suchu a extrémnym horúčavám.
Na rovine Vercelli medzi Milánom a Turínom sa rozprestierajú zlatisté ryžové polia. Uprostred nich však vznikol nezvyčajný ostrov lesov, mokradí a prirodzenej vegetácie, ktorý poskytuje útočisko vtákom a hmyzu.
„Vysadili sme viac ako 10-tisíc pôvodných rastlín, napríklad duby, jelše, jasene a hraby. Je úžasné vidieť, ako rýchlo príroda reaguje,“ povedala 43-ročná Ceruttiová agentúre AFP.
Rodinnú farmu Cascina Oschina prevzala v roku 2012. Odvtedy postupne mení spôsob hospodárenia, ktorý po stáročia uprednostňoval čo najväčšiu výmeru obrábanej pôdy.
„Od vysadenia prvých stromov došlo k pozoruhodnému nárastu počtu motýľov, vážok a biodiverzity vo všeobecnosti,“ uviedla.
Na zostávajúcich poliach pestuje červenú a čiernu ryžu, ale aj historické odrody Carnaroli Classico a Arborio Classico. Tie síce prinášajú menšie výnosy než moderné odrody, podľa farmárky však poskytujú kvalitnejšie zrno a lepšie odolávajú nepriaznivému počasiu. Pri pestovaní odrody Carnaroli Classico podľa vlastných slov nepoužila „ani jediný gram chemického hnojiva“.
Namiesto neho využíva zelené hnojenie a strukoviny. Medzi jednotlivými úrodami privádza na polia približne 1 200 oviec, ktoré spásajú porasty a svojím trusom prirodzene obohacujú pôdu o organickú hmotu.
Taliansko je najväčším producentom ryže v Európe, jeho pestovatelia však čelia rastúcim nákladom, konkurencii lacnejších ázijských dovozov a čoraz intenzívnejším suchám, ktoré zhoršuje klimatická zmena. Poľnohospodárska organizácia Coldiretti odhaduje, že v dôsledku horúčav by krajina mohla tento rok prísť približne o štvrtinu produkcie ryže.
Farmári preto skúšajú nové pestovateľské postupy vrátane výsevu do suchej pôdy, pri ktorom polia nemusia byť nepretržite zaplavené. Nie všetci odborníci však tento trend vítajú. Agronóm Giovanni Molina upozorňuje, že tradičné zaplavovanie ryžových polí pomáha dopĺňať podzemné zásoby vody. Podzemné vrstvy podľa neho fungujú ako obrovská špongia, ktorá dokáže uchovávať vodu veľmi dlhý čas.
„Pestovanie ryže výsevom do suchej pôdy, ktoré sa šíri v dôsledku mylnej predstavy o úsporách vody, premieňa jednu z najúrodnejších rovín Európy na púšť,“ varoval Molina. Ide o jeho hodnotenie dôsledkov tejto pestovateľskej metódy.
Ceruttiová priznáva, že horúčavy zasiahli aj jej úrodu. Historické odrody však podľa nej „lepšie odolávajú suchu a extrémnemu teplu“. Osobitne vyzdvihuje Carnaroli Classico, ktorej klasy majú dlhé štetinovité výbežky, takzvané osiny. Predpokladá sa, že rastline pomáhajú chrániť sa pred horúčavou aj chladom.
„Hospodárenie spôsobom, ktorý vytvára odolnosť prostredníctvom biodiverzity, napríklad veľmi skorým zaplavovaním polí, nám tiež pomohlo bojovať proti suchu,“ vysvetlila farmárka.
Z celkovej rozlohy 110 hektárov obnovila prirodzené prostredie približne na tretine pozemkov. Samotné mokrade zaberajú 25 hektárov a stali sa domovom vzácnych druhov vrátane ohrozeného motýľa ohniváčika veľkého. Ceruttiová upozorňuje, že počet migrujúcich vtákov v talianskej ryžovej oblasti za posledných 15 rokov klesol o 80 percent. Na jej pozemkoch však už zaznamenali aj brehára čiernochvostého. Podľa farmárky ide o jediné zdokumentované hniezdisko tohto druhu v Taliansku.
Jej hospodárstvo má štatút chránenej oblasti certifikovanej Európskou úniou. Keďže premenou časti polí na mokrade prišla o časť príjmov z pestovania ryže, hľadá nové zdroje financovania. Chce organizovať návštevy pre školy a vedcov a ponúkať ubytovanie návštevníkom. Svoje produkty zároveň predáva zákazníkom v Británii, Dubaji a Spojených štátoch.
Väčšina ostatných farmárov si podľa nej myslí, že sa zbláznila. Obnova prírody však jej rodine prináša radosť a zároveň predstavuje spôsob, ako prispôsobiť hospodárenie meniacim sa klimatickým podmienkam. Príbeh talianskej farmárky prichádza pred summitom OSN o biodiverzite, na ktorom sa bude hodnotiť pokrok pri plnení cieľa chrániť do roku 2030 najmenej 30 percent svetovej pevniny a oceánov.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
