Ktoré krajiny stavajú malé modulárne reaktory a kto zostáva bokom?
Malé modulárne reaktory (SMR – Small Modular Reactors) predstavujú novú technológiu výroby elektriny z jadrovej energie. Sú výrazne menšie a majú nižší výkon – podľa definície najviac 300 megawattov (MW) – než reaktory veľkých konvenčných jadrových elektrární. Majú však mať flexibilnejšie využitie a vďaka sériovej výrobe by mali byť lacnejšie.
Technológia je stále iba v počiatočnej fáze, na celom svete zatiaľ existujú iba dve zariadenia v reálnej komerčnej prevádzke. Ďalšie projekty sú vo výstavbe, v testovacej fáze alebo vo fáze plánovania.
Hoci Nemecko pred vyše tromi rokmi odstúpilo od komerčnej výroby elektriny z jadrovej energie, mnohé krajiny sa naďalej spoliehajú na jadrovú energiu. Niektoré štáty, ako napríklad Taliansko, Poľsko, Nórsko či Turecko, chcú do tohto odvetvia vstúpiť. O zariadenia typu SMR je preto záujem vo viacerých krajinách.
Stav v jednotlivých krajinách z hľadiska využívania jadrovej energie. V zátvorkách je uvedený počet reaktorov v prevádzke. (Foto: Canva/Epoch Times; údaje: World Nuclear Association)
SMR v Rusku a Číne
V súčasnosti sú v prevádzke len dve komerčné zariadenia typu SMR. Jedno z nich sa nachádza na severovýchode Ruska – nie na pevnine, ale na mori. Akademik Lomonosov je prvou a jedinou plávajúcou jadrovou elektrárňou s malými modulárnymi reaktormi v prevádzke. Nachádza sa v prístave mesta Pevek v Čukotskom autonómnom okruhu.
Elektráreň pozostáva z dvoch tlakovodných reaktorov typu KLT-40S, z ktorých každý má elektrický výkon 38,5 MW, čo predstavuje celkový výkon 77 MW. Zariadenie funguje od mája 2020 a jeho predpokladaná životnosť je 40 rokov.
Plávajúca jadrová elektráreň Akademik Lomonosov v prístave mesta Pevek (Foto: Snímka obrazovky/Google Maps)
Plávajúca elektráreň dodáva elektrinu a teplo do systému diaľkového vykurovania v odľahlom arktickom regióne. Výmena všetkých palivových článkov je naplánovaná každé tri a pol roka. Teoreticky dokáže toto zariadenie zásobovať elektrinou mesto s až 100 000 obyvateľmi.
Druhé zariadenie typu SMR sa nachádza v čínskom meste Žung-čcheng v provincii Šan-tung. Aj toto zariadenie pozostáva z dvoch reaktorov s celkovým elektrickým výkonom 210 MW. Na rozdiel od elektrárne Akademik Lomonosov využíva jadrová elektráreň Š‘-tao-wan vysokoteplotné reaktory s guľovým palivom chladené plynom (tzv. HTR-PM).
Od decembra 2023 je čínske zariadenie v komerčnej prevádzke. Ide tak o prvé zariadenie typu HTR-PM v kategórii SMR na svete, pričom technický základ bol vyvinutý pred viac ako 50 rokmi v Nemecku. Osobitnú pozornosť si pritom zaslúži bezpečnosť zariadenia. V prípade zlyhania primárneho okruhu sa zariadenie dokáže ochladiť pasívne, takže roztavenie jadra nie je možné. Ani v prípade pretrhnutia potrubí s chladiacim médiom primárneho okruhu by nemalo dôjsť k roztaveniu jadra reaktora. Ochladí sa prostredníctvom prirodzenej konvekcie.
Ďalšie SMR vo výstavbe
Okrem uvedených dvoch zariadení v súčasnosti nie sú na svete v komerčnej prevádzke žiadne ďalšie zariadenia typu SMR. To by sa však malo čoskoro zmeniť. Čína aj Rusko chcú do elektrickej siete pripojiť ďalšie zariadenia typu SMR. V čínskom prístavnom meste Čchang-ťiang na ostrove Chaj-nan je takmer dokončený reaktor „Linglong One“ alebo ACP100. Výkon tohto tlakovodného reaktora dosahuje 125 MW.
Po niekoľkých skúšobných prevádzkach by mal byť ACP100 uvedený do prevádzky ešte tento rok. Stavebné práce sa začali v polovici roka 2021. Reaktor môže ročne vyrobiť jednu miliardu kilowatthodín elektriny, čo postačuje na pokrytie spotreby 526 000 domácností. Okrem samotnej výroby elektriny je zariadenie určené aj na vykurovanie, výrobu pary či odsoľovanie morskej vody.
Na uvedenie ďalšieho zariadenia SMR v Rusku do prevádzky bude pravdepodobne treba ešte niekoľko rokov. Nový BREST-OD-300, olovom chladený rýchly reaktor s výkonom 300 MW, sa stále nachádza vo fáze výstavby. Dokončenie je naplánované na zimu 2027/2028. Krajina zároveň plánuje výstavbu ďalších plávajúcich zariadení SMR. Strojárska divízia agentúry pre jadrovú energiu Rosatom na tento účel už vyrobila príslušné reaktory RITM-200C, každý s výkonom 58 MW.
Uzbekistan sa tiež pripravuje na využívanie jadrovej energie. Stredoázijská krajina sa rozhodla pre ruské reaktory RITM-200N. Pôvodne sa uvažovalo o celkovo šiestich vodou chladených tlakovodných SMR s výkonom po 55 MW. Medzitým účastníci upravili zmluvu na dva reaktory RITM-200N a dva väčšie reaktory VVER-1000 na tom istom mieste. Ak pôjde všetko podľa plánu, prvý reaktor by mal byť pripojený k sieti koncom roka 2029.
USA chcú tento trend nasledovať
SMR v súčasnosti stavajú aj Kanada, USA a Argentína. V Kanade je momentálne vo fáze výstavby projekt Darlington SMR-1. Ide o model BWRX-300. Svetová jadrová asociácia uvádza ako začiatok výstavby 26. jún 2026. V predchádzajúcich mesiacoch prebiehali prípravné práce a položili sa základy. Po dokončení má reaktor poskytovať elektrický výkon 300 MW – a mohol by byť prvým SMR na Západe.
V apríli 2026 sa uskutočnilo osadenie takmer 1 000 ton ťažkej základovej dosky SMR v Darlingtone v Kanade (Foto: Ontario Power Generation)
Aj americká spoločnosť TerraPower stavia od apríla 2026 sodíkový reaktor v americkom štáte Wyoming. Dokončenie je naplánované na rok 2030 – pričom zariadenie má dosiahnuť výkon 345 MW, čím prekračuje hranicu 300 MW stanovenú pre SMR. Okrem toho by mal sodíkom chladený rýchly reaktor dokázať dočasne zvýšiť svoj výkon na 500 MW, a to približne na päť hodín. Zariadenie by tak malo flexibilne reagovať na denné výkyvy zaťaženia elektrickej siete spôsobené obnoviteľnými zdrojmi energie.
Povolenie na výstavbu sodíkového reaktora vydal v marci 2026 americký Úrad pre jadrovú reguláciu (NRC). Na žiadosť redakcie The Epoch Times úrad uviedol, aké ďalšie projekty SMR sa v súčasnosti v Spojených štátoch pripravujú. Patrí medzi ne aj dizajn spoločnosti NuScale, ktorý získal certifikáciu, hoci tento projekt bol v roku 2023 zastavený, a mikroreaktor eVinci vo fáze plánovania. Zároveň NRC od roku 2019 posudzuje viaceré správy a dokumenty týkajúce sa reaktora BWRX-300.
Okrem toho získal stavebné povolenie aj demonštračný reaktor Hermes 2 americkej spoločnosti Kairos, ktorý je momentálne vo výstavbe. Reaktor s výkonom 50 MW má zásobovať dátové centrá spoločnosti Google v Tennessee a Alabame elektrinou a prispieť k ich dekarbonizácii.
Argentína sa od roku 2014 snaží postaviť zariadenie SMR s označením CAREM-25. Závažné technické a finančné ťažkosti však projekt pred niekoľkými mesiacmi nateraz pozastavili. Zároveň táto juhoamerická krajina plánuje postaviť ľahkovodný SMR ACR-300 s výkonom 300 MW. Ani v tomto prípade sa s dokončením nepočíta skôr ako po roku 2030. Náklady sa odhadujú na viac ako miliardu eur.
Nemecko zostáva bokom
Súčasný nemecký zákon o jadrovej energii zakazuje komerčnú výrobu elektriny z jadrovej energie v krajine. V súlade s tým v Nemecku neexistujú žiadne plány na výstavbu zariadení SMR.
V politickej diskusii sa objavujú len ojedinelé hlasy podporujúce návrat k jadrovej energii. V marci tohto roka sa napríklad bavorský predseda vlády Markus Söder vyslovil za výstavbu zariadení SMR. Opozičná strana AfD, ktorá vedie v mnohých prieskumoch, podporuje úplný návrat k jadrovej energii.
Horúci kandidáti v Európe
V Európe plánuje výstavbu SMR okrem iných Rumunsko. V poslednom čase sa však vyskytli komplikácie pri kúpe pozemku, financovaní a harmonograme.
Konkrétne plány na zariadenia SMR majú okrem toho Spojené kráľovstvo, Česká republika a Švédsko. Spoločnosť Rolls-Royce SMR pre Epoch Times uviedla, že voči týmto krajinám už prijala zmluvné záväzky. Podľa vlastných údajov je Rolls-Royce SMR popredným európskym poskytovateľom technológie SMR.
„V Európe by byť mali naše prvé zariadenia v Spojenom kráľovstve a v Českej republike uvedené do prevádzky v polovici 30. rokov 21. storočia,“ uviedol hovorca spoločnosti Rolls-Royce SMR. Prvé zariadenia vrátane ich pripojenia k sieti by mali byť uvedené do prevádzky v Spojenom kráľovstve.
Novým záujemcom o jadrovú energiu je Turecko. Okrem konvenčných veľkých reaktorov plánuje táto krajina aj výstavbu SMR. Do roku 2050 chce Turecko dosiahnuť celkovú kapacitu zariadení SMR na úrovni 5 000 MW. Pozornosť technológii SMR venujú aj Belgicko, Taliansko a Dánsko.
Kedy budú SMR zrelé pre masové využitie?
Väčšina zariadení SMR sa stále nachádza vo fáze plánovania alebo výstavby. Keďže na celom svete fungujú iba dve zariadenia tohto typu, o pripravenosti na masové využitie zatiaľ nemožno hovoriť. Komplikácie, napríklad v Argentíne a Rumunsku, ukazujú, aké prekážky ešte stoja v ceste širšiemu využitiu tejto technológie.
Spoločnosť Rolls-Royce SMR k tomu optimisticky uviedla: „SMR sa už nachádzajú na ceste od vývoja k nasadeniu, pričom v Európe napreduje niekoľko projektov.“ Firma počíta so širším zavedením hneď, ako budú dokončené prvé projekty tohto druhu a v priebehu 30. rokov sa rozšíria národné programy.
Najväčšou prekážkou masového využívania SMR je zatiaľ najmä financovanie. Ukazujú to niektoré projekty, napríklad v Kanade a Rumunsku, pri ktorých sa následné odhady nákladov ukázali ako vyššie.
Aktualizovanú databázu projektov SMR a spoločností po celom svete ponúka SMR Dashboard Agentúry pre jadrovú energiu (NEA).
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
