Svet

Rusko má pri Pobaltí pripravovať tisíce nemocničných lôžok pre vojakov. Je to signál ďalšej eskalácie?

Rusko údajne pripravuje 16 až 20-tisíc miest v civilných nemocniciach pre zranených vojakov, pričom veľká časť kapacít sa nachádza v regiónoch neďaleko pobaltských štátov. Informácia vyvolala špekulácie, či Moskva nepripravuje ďalšiu vojenskú operáciu. Jej pôvod však pochádza z anonymných zdrojov a nezávisle sa ju zatiaľ nepodarilo potvrdiť. Správa zároveň prichádza v období zvýšeného napätia na východnom krídle Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Rusko buduje nové vojenské jednotky pri hraniciach aliancie, európske spravodajské služby upozorňujú na rastúce riziko sabotáží a ďalších hybridných operácií a v septembri prenikol z Bieloruska do litovského vzdušného priestoru dron. Znamenajú nemocničné kapacity prípravu na ďalšiu vojnu, alebo ide predovšetkým o reakciu na množstvo ruských vojakov zranených na Ukrajine?

Odkiaľ pochádza údaj o 20-tisíc lôžkach?

Pôvodným zdrojom správy je ruský telegramový kanál „Voľa“. Ten 11. septembra uviedol, že sa obrátil na svoje kontakty na ruskom ministerstve obrany s otázkou, či armáda plánuje do konca roka ďalej rozširovať využívanie civilných nemocníc.

Podľa jeho anonymných zdrojov má ruské ministerstvo na jeseň potrebovať ďalších približne 16 až 20-tisíc miest pre zranených vojakov. Nemajú však vzniknúť v Bielorusku, ako sa informácia niekedy šíri, ale predovšetkým v ruských civilných nemocniciach.

Týkať sa to má najmä Petrohradu, Leningradskej oblasti, Karélie a Novgorodskej oblasti, ale tiež Moskovskej a Smolenskej oblasti. Viaceré z nich ležia v západnej a severozápadnej časti Ruska, teda relatívne blízko Fínska a pobaltských štátov.

„Voľa“ zároveň tvrdí, že ruské ministerstvo obrany plánovalo počas roka 2026 otvoriť šesť nových vojenských nemocníc. Päť z nich už má podľa zdroja fungovať. Civilné nemocnice sú však napriek tomu využívané na liečbu vojakov zranených vo vojne na Ukrajine.

Treba však zdôrazniť, že údaj o 16 až 20-tisíc lôžkach nie je oficiálnym údajom ruského ministerstva obrany. „Voľa“ ho pripisuje anonymným zdrojom a následné články sa odvolávajú práve na tento kanál. Nepodarilo sa nájsť nezávislé potvrdenie, že ruské úrady skutočne nariadili vytvorenie takéhoto počtu miest.

Dve vysvetlenia

Aj samotné zdroje kanála „Voľa“ ponúkajú rozdielne interpretácie. Jedno vysvetlenie je pomerne prozaické – ruský vojenský zdravotnícky systém je preťažený vojnou na Ukrajine. Petrohrad je navyše jedným z hlavných centier ruskej vojenskej medicíny a disponuje rozsiahlou civilnou zdravotníckou infraštruktúrou. Z tohto pohľadu by rozširovanie kapacít nemuselo znamenať prípravu nového frontu.

Ďalšie anonymné zdroje citované „Voľou“ však upozorňujú na geografické rozloženie nemocníc. Tvrdia, že pri plánovaní vojenskej zdravotnej starostlivosti záleží aj na tom, odkiaľ možno ranených najrýchlejšie dopraviť. Koncentrácia dodatočných kapacít na severozápade Ruska preto podľa nich môže naznačovať prípravu na vojenské operácie iným smerom než na Ukrajine.

To je však interpretácia anonymných zdrojov, nie dôkaz ruského plánu napadnúť Pobaltie.

Existuje aj historický dôvod, prečo vojenskí analytici venujú zdravotníckej logistike pozornosť. Pred ruskou inváziou na Ukrajinu vo februári 2022 patrilo medzi sledované signály rozmiestňovanie poľných nemocníc a príprava zásob krvi. Samotná príprava nemocničných kapacít však bez ďalších indikátorov nedokáže určiť, či a kde má nasledovať vojenská operácia.

Rusko pri hraniciach NATO skutočne buduje kapacity

Hoci informácia o nemocničných lôžkach zostáva nepotvrdená, širšie posilňovanie ruskej armády v blízkosti Pobaltia je zdokumentované.

Litovská vojenská a civilná rozviedka vo svojom hodnotení hrozieb na rok 2026 uvádza, že Rusko napriek stratám na Ukrajine rozširuje vojenské kapacity pri východných hraniciach NATO.

Moskva rozdelila bývalý Západný vojenský okruh na Leningradský a Moskovský vojenský okruh. V Leningradskom okruhu vznikol nový 44. armádny zbor a niektoré brigády sa rozširujú na divízie. Vojenská infraštruktúra sa buduje aj v Kaliningradskej oblasti.

Litovské služby však zároveň upozorňujú na dôležitú okolnosť. Veľká časť nových ruských jednotiek nie je plne personálne ani materiálne vybavená a vojaci i technika z nich sú naďalej posielaní na Ukrajinu. Vojna teda momentálne významne obmedzuje schopnosť Moskvy vytvoriť ďalšiu veľkú vojenskú hrozbu.

Situácia by sa podľa litovskej rozviedky zmenila, ak by boje na Ukrajine zamrzli alebo sa skončili. Rusko by potom mohlo presunúť zdroje k budovaniu jednotiek pri Pobaltí a rýchlejšie obnovovať zásoby. V dlhšom horizonte by podľa ich hodnotenia mohlo vybudovať kapacity umožňujúce vojenskú akciu proti pobaltským štátom.

To je podstatne odlišné tvrdenie od predstavy, že Moskva už teraz pripravuje bezprostrednú inváziu do Litvy.

Dron z Bieloruska skončil nad Litvou

Obavy však zosilňujú konkrétne incidenty. V noci zo 14. na 15. septembra zaznamenali litovské systémy narušenie štátnej hranice a vzdušného priestoru dronom, ktorý priletel z územia Bieloruska. Litovské ministerstvo zahraničných vecí následne predvolalo predstaviteľa bieloruského veľvyslanectva a odovzdalo mu protestnú nótu.

Litovské ministerstvo obrany informovalo, že stíhačky NATO vzlietli dron identifikovať a zničiť. Podľa neskorších vyjadrení litovských predstaviteľov išlo o dron typu Gerbera s výbušninou. Predbežné hodnotenie pritom nenaznačovalo, že cieľom mal byť útok na Litvu; pravdepodobnejšie išlo o prostriedok určený na útok proti Ukrajine, ktorý sa odchýlil z dráhy alebo preťal litovský vzdušný priestor.

V tom istom týždni museli aliančné stíhačky opakovane reagovať aj na ruské vojenské lietadlá pohybujúce sa medzi pevninským Ruskom a Kaliningradom bez zapnutých transpondérov, bez letových plánov alebo bez rádiového spojenia s riadením letovej prevádzky.

Rovnako NATO uvádza, že počet rizikových incidentov na východnom krídle v poslednom období vzrástol. Aliancia posilnila svoju prítomnosť v regióne prostredníctvom operácií Baltic Sentry a Eastern Sentry a v júni 2026 vytvorila vo Fínsku svoju deviatu mnohonárodnú pozemnú bojovú skupinu.

Zároveň sa v regióne obnovuje americká rotačná prítomnosť, ktorá sa v lete dočasne zúžila. Po letnej pauze, keď z Litvy odišla približne tisícka amerických vojakov a v Estónsku ostal len zúžený kontingent, Washington oznámil obnovenie rotácií. Do Litvy majú koncom októbra prísť dva prápory vrátane jednotky s tankami Abrams a do Estónska má doraziť nová americká jednotka v novembri.

Ak by Rusko v najbližších mesiacoch plánovalo klasický útok na pobaltský štát, práve obnovená americká prítomnosť by úspešnosť takéhoto scenára výrazne skomplikovala a predražila.

Spravodajské služby sa nezhodujú na bezprostrednosti hrozby

V ostatných týždňoch pritvrdili aj niektoré európske spravodajské hodnotenia. Šéf českej Bezpečnostnej informačnej služby Michal Koudelka v rozhovore pre The Guardian medzi možnými scenármi spomenul obmedzený vpád na územie NATO, operáciu pod falošnou vlajkou či rozsiahlejšie vplyvové operácie. Časový horizont možnej eskalácie charakterizoval slovami „mesiace, nie roky“.

Poľský premiér Donald Tusk zase 17. septembra v tamojšom Sejme povedal, že podľa informácií spravodajských služieb existuje reálne riziko hybridných útokov dronmi či raketami na štáty podporujúce Ukrajinu. Ako možný cieľ takýchto operácií označil oslabenie ochoty NATO reagovať na agresiu.

Nie všetci predstavitelia bezpečnostných služieb však hovoria o bezprostrednej invázii. Šéf lotyšskej Štátnej bezpečnostnej služby (VDD) Normunds Mežviets v rovnakom rozhovore pre The Guardian povedal: „Nevidíme náznaky bezprostredného útoku.“ Podľa neho existujú signály, že Moskva sa pripravuje na rozhodnejšie kroky v Európe, no nie je jasné, či ide o konkrétny vojenský plán alebo o súčasť snahy vyvolávať strach a neistotu.

Práve pred týmto efektom pobaltskí predstavitelia varujú. Generálny tajomník estónskeho ministerstva zahraničných vecí Jonatan Vseviov reagoval na špekulácie o možnom útoku výzvou, aby verejnosť nepodliehala panike. Ak bude existovať dôvod obávať sa útoku, úrady to podľa neho jasne povedia.

Hybridné operácie namiesto tankov?

Bezprostrednejším rizikom než klasická invázia preto môžu byť operácie pod prahom otvorenej vojny.

Lotyšská VDD v júni upozorňovala, že sabotáže organizované ruskými spravodajskými službami sa stali realitou v Lotyšsku aj ďalších európskych krajinách. Podľa Mežvietsa majú takéto operácie zastrašovať spoločnosť a ovplyvňovať politické rozhodnutia, predovšetkým podporu Ukrajine a sankcie proti Rusku.

Podobne litovská rozviedka opisuje sabotáže, vandalizmus, kybernetické útoky a nábor ľudí prostredníctvom Telegramu. Ich cieľom má byť okrem fyzických škôd aj psychologický tlak na západné spoločnosti a oslabenie podpory Ukrajine.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron 18. septembra po stretnutí so šéfmi politických strán a predstaviteľmi bezpečnostných služieb takisto vyhlásil, že ruská hybridná hrozba voči európskym krajinám sa v ostatných týždňoch zintenzívnila.

Žiarovský: Vojna nehrozí. Obávam sa hybridných operácií

Odborník na obranu a bezpečnosť Andrej Žiarovský 26. septembra pre denník Postoj skonštatoval, že plnoformátová vojna NATO s Ruskom podľa neho s najväčšou pravdepodobnosťou nehrozí. Treba sa však pripraviť na to, že Rusko bude aliancii brnkať na nervy a skúšať, čo si môže dovoliť.

Žiarovský zdôraznil, že k informáciám o sabotážach na území EÚ treba pristupovať veľmi opatrne. „Ja sa k tomu veľmi nerád vyjadrujem, kým nie je s časovým odstupom jasné, čo to vlastne spôsobilo. Nie každý oheň nutne vyvolal ruský agent pod krytím operujúci na území EÚ, ale sú niektoré veci, ktoré sú už potvrdené alebo je veľmi silná indikácia, že skutočne zapadajú do tohto scenára vrátane prípadov na Slovensku,“ povedal.

Dodal, že podobné sabotáže boli vyskúšané mnohokrát v histórii a nikdy nefungovali. Väčšie obavy však vyjadril v súvislosti s hybridnými vplyvovými operáciami – konkrétne zo zneužitia ruskej menšiny v pobaltských krajinách, ktorá môže byť podnecovaná k vzburám proti vláde krajiny, na území ktorej žije.

„Menšina kladie stále nové a nové požiadavky a fakticky sa jej nedá vyhovieť, lebo to postupne stupňuje, dáva sa do pozície, ktorej sa ubližuje, a vy si môžete aj ruky a nohy dolámať, aby ste ju uspokojili, ale jednoducho sa to nedarí, pretože ona žiada stále viac a viac. Takýmto spôsobom eskaluje situáciu, až sa do toho musí zapojiť niekto tretí, aby sa tváril, že to nejakým spôsobom vyrieši,“ načrtol.

Dodal, že tento vývoj považuje za oveľa pravdepodobnejší, ako hypotetický scenár, že sa Rusko pokúsi obsadiť nejakú neobývanú časť lesa alebo bažiny na území pobaltského štátu.

„Na vyvolanie niečoho takého, stačí 30 – 40 ľudí. Nejaká piata kolóna, ktorá sa tam implantuje. Na to netreba presvedčiť nejakú kritickú masu,“ uviedol.

Čo teda znamená 20-tisíc lôžok?

Samotná informácia o nemocničných kapacitách zatiaľ neposkytuje dôkaz, že Rusko pripravuje útok na Litvu alebo inú krajinu NATO.

Po prvé, údaj pochádza z jediného zdrojového reťazca – telegramového kanála „Voľa“ a jeho anonymných kontaktov. Po druhé, Rusko už vedie rozsiahlu vojnu s vysokým počtom zranených, takže rozširovanie zdravotníckych kapacít má aj bez plánovania ďalšieho konfliktu logické vysvetlenie. A po tretie, litovské hodnotenie hrozieb konštatuje, že vojna na Ukrajine naďalej viaže veľkú časť dostupných ruských zdrojov.

Bolo by však chybou pozerať sa na tento údaj úplne izolovane. Rusko súčasne reorganizuje a rozširuje jednotky pri východnom krídle NATO, buduje vojenskú infraštruktúru v Kaliningrade a európske bezpečnostné služby zaznamenávajú intenzívnejšie hybridné aktivity. NATO na tento vývoj reaguje posilňovaním svojich síl na východe.

Nemocničné lôžka preto možno považovať za jeden z možných indikátorov, ktorý má zmysel ďalej sledovať – nie za dôkaz pripravovanej invázie. A paradoxne práve predstavitelia pobaltských štátov, ktorých by prípadná ruská vojenská akcia zasiahla ako prvých, momentálne patria medzi tých, ktorí najvýraznejšie varujú pred unáhleným záverom, že útok bezprostredne hrozí.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK