EÚ

Európsky parlament mení pravidlá pre emisie: chce chrániť priemysel pred lacnejšou konkurenciou zvonka

Európske firmy platia za svoje emisie oxidu uhličitého, ich konkurenti za hranicami Európskej únie (EÚ) však často podobné náklady nemajú. Výsledkom môže byť presun výroby do krajín s miernejšími klimatickými pravidlami alebo dovoz lacnejších výrobkov zo zahraničia. Európsky parlament preto riešil, ako upraviť uhlíkový trh tak, aby EÚ pokračovala v znižovaní emisií, no zároveň nezhoršovala konkurencieschopnosť vlastného priemyslu.

Europoslanci 14. septembra spoločne diskutovali o troch navzájom prepojených návrhoch a o deň neskôr o nich hlasovali. Týkajú sa rozšírenia mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM), vytvorenia dočasného dekarbonizačného fondu a úpravy rezervy, ktorá stabilizuje európsky trh s emisnými povolenkami.

15. septembra plénum prijalo svoju pozíciu pre ďalšie rokovania s členskými štátmi. Hoci ide až o tri legislatívne návrhy, spája ich rovnaká otázka – ako nastaviť cenu uhlíka v Európe tak, aby výroba neodišla za hranice EÚ.

Prečo EÚ zaviedla uhlíkové clo?

Základom európskej klimatickej politiky je systém obchodovania s emisnými kvótami ETS. Firmy v zahrnutých odvetviach musia mať povolenky na vypúšťanie CO₂. Ak však výrobca mimo EÚ podobnú cenu uhlíka neplatí, európska firma môže byť znevýhodnená.

Práve tento problém má riešiť CBAM – mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach. Jeho cieľom je priradiť vybraným dovážaným výrobkom cenu uhlíka porovnateľnú s nákladmi, ktorým čelia výrobcovia v EÚ. Má tak obmedzovať takzvaný únik uhlíka, teda presun výroby do krajín s menej prísnymi klimatickými pravidlami.

Podľa Výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS) má najnovšia reforma tiež zabrániť tomu, aby do EÚ prúdili lacnejšie výrobky, pri ktorých vzniklo veľa emisií, pričom ich výrobcovia za ne neplatia.

Parlament teraz chce pôsobnosť CBAM výrazne rozšíriť. K základným materiálom, ako sú oceľ či hliník, by pribudli stovky výrobkov prítomných v dodávateľskom reťazci – napríklad spojovací materiál, drôty, pružiny, domáce spotrebiče či ďalšie výrobky s vysokým obsahom ocele a hliníka.

Komisia pôvodne navrhovala približne 180 ďalších skupín výrobkov, parlamentný návrh ich dokonca rozširuje až na 457.

Za pozíciu Parlamentu k rozšíreniu CBAM hlasovalo 464 poslancov, 50 bolo proti a 159 sa zdržalo. Nejde ešte o konečnú podobu legislatívy. Parlament získal mandát na rokovania s Radou EÚ a konkrétne pravidlá sa ešte môžu zmeniť.

Spravodajca: Hlas proti CBAM je hlasom proti európskemu priemyslu

Spravodajca návrhu Mohammed Chahim z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D) počas rozpravy obhajoval mechanizmus ako ochranu európskych podnikov.

„Hlas proti CBAM je hlasom proti európskemu priemyslu a európskym pracovníkom,“ vyhlásil. Odmietnutie mechanizmu by podľa neho znamenalo odmietnutie rovnakých podmienok pre európskych a zahraničných výrobcov.

„Pozrite sa na svet: Čína, Kanada, Turecko, Japonsko, Južná Kórea, Maroko – a zoznam naďalej rastie – zavádzajú ceny uhlíka alebo systémy obchodovania s emisiami. To ukazuje niečo veľmi dôležité – keď Európa vedie, ostatní ju nasledujú,“ podotkol.

Parlament chce zároveň sprísniť pravidlá proti obchádzaniu CBAM. Chahim uviedol, že prijaté kompromisné riešenie odstraňuje medzery v systéme a lepšie chráni európske firmy pred konkurenciou, ktorá za emisie neplatí.

Belgická europoslankyňa Sara Matthieuová v mene skupiny Zelených položila počas rozpravy otázku, prečo by mala práčka vyrobená v Európe stáť viac len preto, že európsky producent platí za svoje emisie, zatiaľ čo čínsky výrobca nie. Podľa nej má rozšírenie CBAM práve túto nerovnováhu zmierniť.

„Celkovo teda budeme mať silnejší systém CBAM. Zabezpečujeme, aby znečisťujúci dovoz platil za svoje náklady na uhlík, zatraktívnujeme čisté investície a dávame európskemu priemyslu dôveru, ktorú potrebuje na investovanie tu (v Európe),“ uviedla Matthieuová.

Nový dekarbonizačný fond má pomôcť európskym exportérom

CBAM rieši najmä konkurenciu na európskom trhu. Samostatným problémom sú európske firmy, ktoré svoje výrobky vyvážajú mimo EÚ.

Ak európsky výrobca zaplatí cenu uhlíka v ETS a následne súperí napríklad na ázijskom alebo blízkovýchodnom trhu s výrobcom, ktorý podobný náklad nemá, CBAM mu nepomôže. Práve preto Komisia navrhla Dočasný dekarbonizačný fond.

„Roky nám hovorili, že to nie je možné,“ povedal jeho spravodajca Pascal Canfin z frakcie Obnovme Európu. Podľa neho má nový fond kompenzovať konkurenčnú nevýhodu európskych exportérov na trhoch, kde sa za uhlík neplatí.

Parlament svoju pozíciu k fondu schválil 433 hlasmi za, 97 proti a 146 poslancov sa zdržalo. Poslanci chcú, aby podpora fungovala v rokoch 2027 až 2029 a bola dostupná aj širšiemu okruhu podnikov používajúcich výrobky zahrnuté do CBAM.

Do debaty vstúpilo aj poľnohospodárstvo. Uhlíkové náklady na výrobu hnojív môžu podľa poslancov zvýšiť náklady farmárov. Canfin preto presadzoval, aby sa pomoc rozšírila aj na vybrané poľnohospodárske odvetvia. Argumentoval napríklad situáciou európskeho pestovateľa obilnín, ktorý na zahraničnom trhu súťaží s producentom z krajiny, kde sa porovnateľná cena uhlíka neplatí.

Čo s miliardami emisných povoleniek?

Tretie hlasovanie sa týkalo technickejšej, no pre cenu uhlíka dôležitej otázky – trhovej stabilizačnej rezervy ETS.

Rezerva funguje ako zásobník emisných povoleniek. Keď je ich na trhu priveľa, časť sa stiahne. Tým sa má zabrániť tomu, aby prebytok povoleniek výrazne znížil ich cenu a oslabil motiváciu podnikov investovať do znižovania emisií.

Spravodajca Pierfrancesco Maran (Progresívna aliancia socialistov a demokratov) ju počas rozpravy prirovnal k „centrálnej banke emisných kvót“. Podľa neho má obmedzovať cenové výkyvy a prinášať firmám predvídateľnosť. „Uhlíkový trh, ktorý je nepredvídateľný, vyháňa priemysel bez toho, aby znížil jedinú tonu CO₂,“ povedal.

Podľa súčasných pravidiel platí, že ak sa v rezerve nahromadí viac ako 400 miliónov povoleniek, tie, ktoré sú navyše, sa zrušia. Komisia chcela rušenie zastaviť a nechať si ich ako rezervu pre prípad, že by ich neskôr na trhu začalo byť málo.

Parlament nakoniec zvolil kompromis. Mechanizmus rušenia chce zachovať, hranicu však zvýšiť zo 400 na 650 miliónov povoleniek. Za návrh hlasovalo 367 poslancov, 240 bolo proti a 59 sa zdržalo. Po hlasovaní sa môže začať rokovanie s členskými štátmi o konečnom znení.

Práve táto otázka ukázala spor o to, aká vysoká má byť cena uhlíka. Časť poslancov sa obáva nedostatku povoleniek a cenových šokov pre priemysel. Iní upozorňujú, že príliš veľká ponuka povoleniek môže oslabiť samotný tlak na znižovanie emisií.

Mazurek: To, čo robíte, je úplne zbytočné

Zo slovenských europoslancov vystúpil v rozprave Milan Mazurek (Republika/Európa suverénnych národov), ktorý odmietol samotné smerovanie európskej klimatickej politiky.

„Náš priemysel padá na kolená. Naše podniky opúšťajú Európu a zatvárajú svoje priemyselné haly,“ povedal. 

Kritizoval emisné povolenky aj CBAM, ktorý označil za uhlíkové clo zaťažujúce domácnosti. Tvrdil tiež, že európske klimatické opatrenia „nemajú nijaký vplyv na zmenu klímy“.

V následnej výmene s Lukasom Sieperom (Obnovme Európu) Mazurek povedal, že podľa neho nie je možné klimatickú zmenu zastaviť a EÚ by sa mala namiesto znižovania emisií sústrediť na prispôsobovanie sa jej dôsledkom. 

„Pozrite sa, čo robí Čína. Pozrite sa, čo robí India. Zapĺňajú oceány odpadom. Produkujú toľko emisií, že sa s nimi vôbec nedá porovnávať. To, čo robíte, je úplne zbytočné.“

Opačný pohľad prezentoval eurokomisár Wopke Hoekstra. Podľa neho možno diskutovať o tom, ktoré klimatické opatrenia sú najefektívnejšie, nie však ignorovať ekonomické náklady klimatickej zmeny. Za jednu z hlavných príčin vysokých európskych cien energií označil závislosť EÚ od dovážaných fosílnych palív.

„Jedinou cestou z tejto nočnej mory je viac lacnej energie vyrobenej v Európe, a to znamená obnoviteľné zdroje, jadrové zdroje, zelené investície, prepojovacie vedenia, geotermálnu energiu,“ skonštatoval Hoekstra.

Tri hlasovania, jeden problém

Tri návrhy, o ktorých Parlament hlasoval, tak riešia rôzne časti rovnakého problému.

CBAM má chrániť európsky trh pred tým, aby výrobcovia mimo EÚ získavali výhodu vďaka nižším alebo nulovým nákladom na emisie. Dočasný dekarbonizačný fond má pomôcť európskym exportérom, ktorí na zahraničných trhoch súťažia s producentmi bez porovnateľnej ceny uhlíka. A trhová stabilizačná rezerva má zabezpečiť, aby samotný európsky trh s emisnými povolenkami zostal dostatočne stabilný a predvídateľný.

Pri slovenských europoslancoch sa postoje k trojici návrhov čiastočne líšili. Poslanci Progresívneho Slovenska Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik a Lucia Yar podporili všetky tri návrhy. Rovnako hlasovala aj Miriam Lexmann (KDH/EPP). 

Naopak, Milan Mazurek a Milan Uhrík (Republika/ESN) boli vo všetkých troch prípadoch proti.

Rozdielne hlasovali poslanci Smeru-SD a nezaradený Branislav Ondruš. Pri rozšírení CBAM sa poslanci Smeru zdržali, zatiaľ čo Ondruš hlasoval za. Pri Dočasnom dekarbonizačnom fonde sa zdržali poslanci Smeru aj Ondruš. Najväčšie rozdiely sa ukázali pri stabilizačnej rezerve ETS: Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák a Branislav Ondruš hlasovali za, kým Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová boli proti.

Všetky tri hlasovania zároveň ukazujú, že klimatická politika EÚ sa čoraz výraznejšie prelína s priemyselnou politikou. Ako počas rozpravy povedal Maran, Európa podľa neho nemôže voliť medzi klimatickými ambíciami a konkurencieschopnosťou priemyslu. „Ekologická transformácia nemôže fungovať, ak prispeje k deindustrializácii nášho kontinentu alebo k presunu našich podnikov,“ uviedol.

Hlasovania z 15. septembra však ešte neznamenajú, že všetky zmeny začnú platiť. Pri troch prerokovaných návrhoch Parlament prijal svoju pozíciu pre ďalšiu fázu legislatívneho procesu. O konečnej podobe pravidiel bude ešte rokovať s členskými štátmi v Rade EÚ.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK