Domov, Svet » EÚ

EÚ prijíma najprísnejší záväzok v histórii: europarlament schválil 90 % zníženie emisií do roku 2040

Európsky parlament 10. februára definitívne rozhodol o jednom z najambicióznejších klimatických krokov v histórii Únie. Europoslanci v Štrasburgu schválili novelu klimatického zákona, ktorá stanovuje nový záväzný cieľ – znížiť čisté emisie skleníkových plynov o 90 % do roku 2040 v porovnaní s úrovňou z roku 1990, čo predstavuje zásadný medzník na ceste k európskej klimatickej neutralite do roku 2050.

Samotné hlasovanie bolo dôkazom, že táto klimatická ambícia má v europarlamente silnú podporu. Za návrh hlasovalo 413 poslancov, proti bolo 226 a 12 sa zdržalo. Výsledok tak potvrdil politickú dohodu s Radou EÚ, ktorá vznikla po intenzívnych rokovaniach medzi inštitúciami a členskými štátmi.

Spomedzi slovenských zákonodarcov v europarlamente novelu klimatického zákona podporili piati – Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik a Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu).

Proti boli Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková, Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD/nezaradení), Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený), Milan Mazurek, Milan Uhrík (obaja Republika/Európa suverénnych národov) a Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana). 

Ľubica Karvašová (PS/Obnovme Európu) nebola súčasťou hlasovania.

Novela prináša flexibilitu aj kontrolu pokroku

Jadrom celej novely je síce samotný cieľ 90 %, no text obsahuje aj ďalšie dôležité prvky, predovšetkým väčšiu flexibilitu pri plnení cieľa do roku 2040.

Ako uvádza Európsky parlament, od roku 2036 bude možné päť percentuálnych bodov čistého zníženia emisií pokryť prostredníctvom vysokokvalitných medzinárodných uhlíkových kreditov z partnerských krajín, čo je o dva body viac, než pôvodne navrhovala Európska komisia. Poslanci zároveň presadili záruky, ktoré majú zabrániť podpore projektov odporujúcich strategickým záujmom EÚ.

Text umožňuje aj započítanie domáceho trvalého odstraňovania uhlíka na kompenzáciu ťažko znižovateľných emisií v rámci Európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS). Zároveň sa zvyšuje flexibilita medzi jednotlivými odvetviami a nástrojmi tak, aby sa klimatické ciele dosahovali čo najefektívnejšie z hľadiska nákladov, uvádza dokument. Cieľom je zosúladiť zelenú transformáciu s posilňovaním konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva.

Zmeny sa dotýkajú aj nového Európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS2), ktorého spustenie sa odkladá o rok – z roku 2027 na rok 2028. ETS2 sa má vzťahovať na emisie CO₂ zo spaľovania palív v budovách a cestnej doprave.

Plnenie cieľa do roku 2040 bude pravidelne posudzované. Komisia má každé dva roky zhodnotiť pokrok s prihliadnutím na najnovšie vedecké poznatky, technologický vývoj, konkurencieschopnosť priemyslu aj vývoj cien energií a ich dopady na domácnosti a podniky.

Po tomto preskúmaní môže navrhnúť úpravu klimatickej legislatívy vrátane samotného cieľa na rok 2040 alebo doplnenie opatrení na ochranu prosperity a sociálnej súdržnosti.

Revidovaný rámec nadväzuje na Európsky klimatický zákon, ktorý zakotvuje cieľ klimatickej neutrality do roku 2050 ako právne záväzný pre všetky členské štáty a stanovuje aj povinnosť znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 minimálne o 55 % oproti úrovniam z roku 1990. Po schválení Radou nadobudne nový text účinnosť dvadsať dní po jeho zverejnení v Úradnom vestníku EÚ.

Hoekstra: Klimatická ambícia a ekonomika musia ísť spolu

Časť poslancov počas rozpravy zdôrazňovala, že bez takto ambiciózneho medzníka nebude možné splniť záväzok klimatickej neutrality do roku 2050. Jasný a záväzný cieľ podľa nich poskytne investorom stabilitu a podporí rozvoj zelených technológií.

Eurokomisár pre klímu Wopke Hoekstra postavil svoju argumentáciu na dvoch pilieroch – naliehavosti klimatickej zmeny a ekonomickom záujme Európy. Uviedol, že rok 2024 bol prvým kalendárnym rokom, keď globálna teplota prekročila hranicu 1,5 stupňa Celzia nad predindustriálnou úrovňou, pričom Európa sa otepľuje približne dvojnásobne rýchlejšie než zvyšok sveta.

„Európska únia musí pokračovať na svojej ceste k dosiahnutiu nulových čistých emisií a – zopakujem to – posilniť konkurencieschopnosť a budovať odolnosť na našom kontinente. Dekarbonizácia, konkurencieschopnosť a nezávislosť budú musieť ísť ruka v ruke. Jednoducho si už nemôžeme dovoliť mať jedno bez druhého.“

Hoekstra zdôraznil, že kompromisný cieľ 90 % do roku 2040 kombinuje 85 % domácich redukcií a obmedzené využitie medzinárodných kreditov. Podľa neho dohoda prináša „ambíciu, pragmatizmus aj predvídateľnosť“ – a vysiela silný signál investorom.

Za Európsku ľudovú stranu vystúpila Lídia Pereirová, ktorá prepojila klimatický cieľ so správou Maria Draghiho o konkurencieschopnosti. Podľa nej nejde len o ekologický záväzok, ale o strategické smerovanie Európy.

„Cieľ do roku 2040, ktorý dnes stanovujeme, musí byť viac než číslo. Musí to byť plán, ktorý zosúlaďuje ambíciu s ekonomickou realitou, podporuje inovácie namiesto deindustrializácie a zabezpečuje, aby nezostal pozadu žiadny región ani občan,“ poznamenala portugalská politička.

Pereirová obhajovala kompromis ako vyvážený rámec – 85 % domácich redukcií, obmedzené kredity a silnejšiu revíznu klauzulu. Podľa nej ide o dôkaz, že Európa dokáže viesť zelenú transformáciu bez obetovania rastu.

Gerben-Jan Gerbrandy z frakcie Obnovme Európu hovoril o ekonomickej racionalite. Každoročný dovoz fosílnych palív za približne 400 miliárd eur označil za neudržateľný luxus.

„Prečo ročne míňať 400 miliárd eur na dovoz fosílnych palív, keď si môžeme vyrábať vlastnú čistú energiu za zlomok tej ceny? Prečo pokračovať v používaní zastaraných fosílnych technológií, zatiaľ čo naši konkurenti vyvíjajú lepšie, čistejšie a lacnejšie alternatívy?“ vyhlásil holandský politik.

Hlasovanie vníma ako jedno z najdôležitejších v tomto volebnom období.

Kritici varujú pred ekonomickými rizikami

Český europoslanec Ondřej Knotek (Patrioti pre Európu) patril medzi najvýraznejších kritikov cieľa do roku 2040. V rozhovore pre EU Perspectives vysvetlil, prečo navrhoval jeho zamietnutie.

„Navrhol som úplné zamietnutie cieľa do roku 2040. Ide o typ legislatívy, ktorý môže situáciu len zhoršiť. Podľa môjho názoru je nesprávne snažiť sa ďalej zrýchľovať Zelenú dohodu,“ vyhlásil Knotek, podľa ktorého už Únia má dva záväzné ciele – do roku 2030 a 2050 – a ďalší medzník považuje za nadbytočný a predčasný.

Knotek sa tiež kriticky vyjadril aj k systému ETS2 pre budovy a dopravu, ktorého spustenie sa síce odložilo na rok 2028, no podľa neho to problém nerieši.

„Ak sa tieto skromné zlepšenia nepodaria, emisné povolenky (práva vypustiť určité množstvo skleníkových plynov, pozn.) sa stanú horúcou témou. Ich vysoká cena výrazne zvýši životné náklady občanov. Benzín, kúrenie a ďalšie výdavky,“ poznamenal a dodal, že podľa neho môžu práve ceny povoleniek zásadne ovplyvniť politickú náladu pred voľbami vo viacerých krajinách.

Pri hodnotení samotného cieľa do roku 2040 použil veľmi ostrý slovník. Odkazoval sa pritom na štúdie o dopadoch na priemysel a hospodárstvo. „Na základe štúdií predpovedajúcich vplyv cieľa do roku 2040 na ekonomiku a priemysel bude dopad drastický. Skutočne drastický a všetci zaň zaplatíme.“

Pripustil, že určité úzke segmenty – najmä niektoré high-tech odvetvia – z transformácie profitovať môžu. 95-percentný cieľ však považuje za ekonomicky rizikový experiment, ktorý môže podľa neho oslabiť európsky priemysel. Medzinárodné uhlíkové kredity zároveň považuje za „formu klimatického kolonializmu“.

Rok 2040: politický cieľ aj ekonomická výzva

Cieľ znížiť emisie o 90 % do roku 2040 patrí medzi najambicióznejšie klimatické záväzky na svete. V praxi to znamená zásadnú transformáciu energetiky, dopravy, poľnohospodárstva aj ťažkého priemyslu – teda sektorov, ktoré tvoria chrbtovú kosť európskej ekonomiky.

Európska únia síce už dnes poukazuje na pokrok – do roku 2023 znížila emisie o 37 % oproti roku 1990 – no tempo sa bude musieť výrazne zrýchliť. To si vyžiada obrovské investície do obnoviteľných zdrojov, elektrifikácie dopravy, modernizácie sietí, zachytávania uhlíka aj inovácií v priemysle. 

Otázkou pritom nebude len technologická uskutočniteľnosť, ale aj sociálna únosnosť zmien.

Práve tu sa láme politická debata. Zástancovia tvrdia, že bez jasného medzníka sa Európa nedostane k cieľu klimatickej neutrality do roku 2050 a zároveň stratí náskok v globálnom závode o čisté technológie. Kritici varujú pred rastom cien energií, stratou konkurencieschopnosti a odchodom priemyslu mimo EÚ.

Rozhodnutie z 10. februára tak nie je koncom diskusie, ale jej začiatkom. Skutočná skúška príde v nasledujúcich rokoch – pri konkrétnych legislatívnych návrhoch, investíciách a dopadoch na domácnosti. Rok 2040 je dnes politickým záväzkom. Či sa stane aj ekonomickou a spoločenskou realitou, bude závisieť od toho, ako presvedčivo dokáže EÚ spojiť klimatickú ambíciu s prosperitou.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK