Špeciál

Rusi volili novú Štátnu dumu. Jednotné Rusko smeruje k ústavnej väčšine

Počas víkendu 18. – 20. septembra si Rusi volili novú dolnú komoru ruského parlamentu – Štátnu dumu. Posledné voľby do Dumy sa konali pred piatimi rokmi, v septembri 2021.

„Víťazstvo kremeľskej strany v ruských voľbách do Dumy […] je isté,“ písal ľavicovo orientovaný berlínsky denník Taz. Aj „Bayerische Rundfunk“ („výsledok je fakticky istý“) a „Deutschlandfunk“ („pri voľbách do Štátnej dumy v Rusku je víťaz už jasný“) zastávali názor, s ktorým sa možno stretnúť aj v mnohých ďalších západných médiách.

Jednotné Rusko si udrží ústavnú väčšinu

Vládnuca strana Jednotné Rusko prezidenta Vladimira Putina podľa predbežných výsledkov vyhrala s veľkým náskokom víkendové voľby do Štátnej dumy.

Podľa výsledkov, ktoré zverejnili ruské tlačové agentúry po spočítaní niečo vyše 71 % hlasov, získalo Jednotné Rusko 57,5 %. Za ním nasledujú komunistická strana so 14 % a nacionalistická LDPR s 8,7 %. Strana Noví ľudia má podľa predbežných výsledkov 7,97 % a Spravodlivé Rusko 5,03 %.

Podľa projekcií štátnej agentúry TASS je vládna strana na najlepšej ceste udržať si dvojtretinovú väčšinu v 450-člennej Štátnej dume, čo jej umožňuje meniť ústavu. Agentúra tiež informovala, že konečné oficiálne výsledky sa očakávajú najskôr 25. septembra, keď budú spočítané všetky hlasovacie lístky a splnené všetky zákonné postupy.

Putin pred voľbami vyzval Rusov, aby sa na voľbách zúčastnili, pričom hlasovanie označil za prejav podpory ruským jednotkám a „odpoveď tým, ktorí chcú oslabiť Rusko“.

Ľudia prechádzajú 14. septembra 2026 cez cestu pred ruskou Štátnou dumou, dolnou komorou ruského parlamentu, v centre Moskvy. Parlamentné voľby 2026 sa konali počas troch dní od 18. do 20. septembra. (Foto: Igor Ivanko/AFP prostredníctvom Getty Images)

Stranu Jabloko kritizujúcu vojnu vylúčili

Celkovo bolo do volieb do Dumy pripustených desať strán. Spočiatku mala povolenú účasť aj opozičná strana Jabloko, ktorá sa kriticky vyjadrovala o ruskom vedení vojny na Ukrajine. V auguste ju však Najvyšší súd z volieb opäť vylúčil. Predchádzali tomu sťažnosti niekoľkých ďalších strán.

14. septembra ruská ľudskoprávna organizácia OVD-Info informovala o sérii represií voči kandidátom strany Jabloko. Tí mali byť „v celej krajine vylúčení z volieb a potrestaní správnymi pokutami“.

Napríklad v Kaliningrade bol kandidát Anton Gendrikson uväznený na desať dní, „pretože zverejnil príspevky obsahujúce logá Instagramu a Facebooku bez uvedenia, že patria spoločnosti Meta“, ktorú ruské úrady klasifikovali ako „extrémistickú“ a ktorej činnosť je v Rusku zakázaná. „Kvôli tomuto porušeniu má teraz Gendrikson zakázané kandidovať tak vo voľbách do Štátnej dumy, ako aj do regionálneho zhromaždenia,“ uvádza OVD-Info. Organizácia opisuje množstvo ďalších prípadov z celej krajiny.

Volebný systém

Štátna duma ako dolná komora tvorí spolu s Radou federácie, hornou komorou, ruský parlament, nazývaný aj Federálne zhromaždenie Ruskej federácie.

Voľby sa konajú každých päť rokov. Štátna duma má 450 poslancov, pričom polovica kresiel sa rozdeľuje prostredníctvom kandidátnych listín. O zvyšných 225 kreslách sa rozhoduje v priamych voľbách kandidátov v jednomandátových volebných obvodoch.

Voliť môže každý ruský občan od 18 rokov a za poslanca môže byť zvolený občan od 21 rokov. Každý volič má dva hlasy. Pre strany platí 5-percentná hranica zvoliteľnosti.

Význam pre Rusko

Think-tank New Eurasian Strategies Centre so sídlom v Londýne a Washingtone, D.C., ktorý založil ruský odporca vlády Michail Chodorkovskij, vo svojej online analýze upozornil:

„Malo by sa pamätať aj na to, že Štátna duma zvolená v roku 2026 zostane v úrade do roku 2031, čo zahŕňa aj prezidentské voľby v roku 2030. Ak by Rusko počas tohto obdobia prešlo významnou politickou zmenou, Duma by pravdepodobne zohrala dôležitú inštitucionálnu úlohu pri jej formovaní a legitimizácii.“

Voľby sa konali aj na polostrove Krym, ktorý Rusko anektovalo od Ukrajiny v roku 2014, ako aj v Ruskom kontrolovaných častiach ukrajinských oblastí Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej.

Žena stojí v Moskve 15. septembra 2026 vedľa plagátu na počesť účastníka vojny na Ukrajine, na ktorom je napísané „Hrdosť Ruska!“. V pozadí je bilbord upozorňujúci na nadchádzajúce voľby do ruskej dolnej komory, Štátnej dumy. (Foto: Igor Ivanko/AFP prostredníctvom Getty Images)

Anton Barbašin v článku pre European Leadership Network – think-tank politikov, vojakov a diplomatov so sídlom v Londýne – poukázal na to, že Putin sa po prvý raz od roku 2007 opäť zapojil do predvolebnej kampane tým, že umožnil svojej strane používať jeho podobizeň na propagačné účely. Okrem toho prezident vystupoval s prejavmi na zjazdoch strany. Celkovo toto zvýšené Putinovo angažovanie pred voľbami do Dumy podľa Barbašina naznačuje, že Putin výsledok Jednotného Ruska silne spája s dôverou vo svoju politiku a svoju osobu.

Ruský novinár Andrej Percev, ktorý často píše pre americký think-tank Carnegie Endowment for International Peace, vo svojom augustovom článku dodal: „Politickí stratégovia v Kremli za zatvorenými dverami priznávajú, že ruská spoločnosť vníma parlamentné voľby ako legitímny kanál na vyjadrenie svojej nespokojnosti. Z tohto dôvodu by dokonca aj Putinovi stúpenci mohli hlasovať proti Jednotnému Rusku.“

Percev dospel k záveru: „Putinovský systém už teraz bojuje o svoje prežitie, hoci je Putin stále na čele.“ Štruktúra moci nemá „žiadnu odpoveď na otázku, ako by mala prežiť bez neho“. 

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK