Rusi volili novú Štátnu dumu. Jednotné Rusko smeruje k ústavnej väčšine
Počas víkendu 18. – 20. septembra si Rusi volili novú dolnú komoru parlamentu – Štátnu dumu. Predchádzajúce voľby sa konali pred piatimi rokmi, v septembri 2021.
„Víťazstvo kremeľskej strany v ruských voľbách do Dumy je isté,“ napísal berlínsky ľavicovo orientovaný denník Taz. Podobne sa vyjadrili aj Bayerische Rundfunk („výsledok je fakticky istý“) a Deutschlandfunk („pri voľbách do Štátnej dumy v Rusku je víťaz už jasný“). Rovnaký názor zaznieva aj v mnohých ďalších západných médiách.
Jednotné Rusko si udrží ústavnú väčšinu
Vládnuca strana Jednotné Rusko (Jedinnaja Rossija) prezidenta Vladimira Putina podľa predbežných výsledkov s veľkým náskokom vyhrala víkendové voľby do Štátnej dumy.
Podľa údajov, ktoré ruské tlačové agentúry zverejnili po spočítaní niečo vyše 71 % hlasov, získalo Jednotné Rusko 57,5 %. Nasleduje komunistická strana so 14 % a nacionalistická LDPR s 8,7 %. Strana Noví ľudia má podľa predbežných výsledkov 7,97 % a Spravodlivé Rusko 5,03 %.
Projekcie štátnej agentúry TASS naznačujú, že vládna strana je na najlepšej ceste k tomu, aby si udržala dvojtretinovú väčšinu v 450-člennej Dume, čo jej umožňuje meniť ústavu. Agentúra zároveň uviedla, že konečné oficiálne výsledky budú známe najskôr 25. septembra – až po spočítaní všetkých hlasovacích lístkov a splnení všetkých zákonných postupov.
Putin pred voľbami vyzval občanov, aby prišli voliť, pričom hlasovanie označil za prejav podpory ruským jednotkám a odpoveď na konanie „tých, ktorí chcú oslabiť Rusko“.
Ľudia prechádzajú cez cestu pred budovou Štátnej dumy, dolnou komorou ruského parlamentu, v centre Moskvy, 14. septembra 2026. Parlamentné voľby 2026 sa konali od 18. do 20. septembra. (Foto: Igor Ivanko/AFP via Getty Images)
Stranu Jablko kritizujúcu vojnu vylúčili
Do volieb bolo pripustených desať strán. Spočiatku mala povolenú účasť aj opozičná strana Jablko (Jabloko), ktorá kritizovala vedenie vojny na Ukrajine. V auguste ju však Najvyšší súd z volieb vylúčil. Predchádzali tomu sťažnosti niekoľkých ďalších strán.
Ľudskoprávna organizácia OVD-Info 14. septembra informovala o sérii zásahov voči kandidátom Jablka. Podľa nej boli v celej krajine vylúčení z volieb a pokutovaní štátnymi orgánmi.
V Kaliningrade bol napríklad kandidát Anton Gendrikson uväznený na desať dní za to, že zverejnil príspevky obsahujúce logá Instagramu a Facebooku bez uvedenia, že patria spoločnosti Meta, ktorú ruské úrady označili za „extrémistickú“ a zakázali jej činnosť. „Pre tento priestupok má teraz Gendrikson zakázané kandidovať vo voľbách do Štátnej dumy aj do regionálneho zhromaždenia,“ uvádza OVD-Info. Organizácia opisuje aj množstvo ďalších prípadov z celej krajiny.
Volebný systém
Štátna duma ako dolná komora spolu s Radou federácie, hornou komorou, tvorí ruský parlament, nazývaný aj Federálne zhromaždenie Ruskej federácie.
Voľby sa konajú každých päť rokov. Štátna duma má 450 poslancov: polovica mandátov sa rozdeľuje podľa kandidátnych listín, o zvyšných 225 kreslách rozhodujú priame voľby v jednomandátových obvodoch.
Voliť môže každý občan od 18 rokov, za poslanca môže byť zvolený občan od 21 rokov. Každý volič disponuje dvoma hlasmi. Na to, aby sa strana dostala do Dumy, musí získať najmenej 5 % hlasov.
Význam pre Rusko
Think-tank New Eurasian Strategies Centre so sídlom v Londýne a Washingtone, ktorý založil ruský kritik režimu Michail Chodorkovskij, vo svojej online analýze upozornil:
„Treba mať na pamäti, že Štátna duma zvolená v roku 2026 zostane v úrade do roku 2031, čo zahŕňa aj prezidentské voľby v roku 2030. Ak by Rusko počas tohto obdobia prešlo podstatnou politickou zmenou, Duma by pravdepodobne zohrala dôležitú inštitucionálnu úlohu pri jej formovaní a legitimizácii.“
Voľby prebiehali aj na polostrove Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, a v Ruskom kontrolovaných častiach ukrajinských oblastí Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej.
Žena vedľa plagátu na počesť účastníka vojny na Ukrajine s nápisom „Hrdosť Ruska!“, Moskva, 15. septembra 2026 . V pozadí je bilbord upozorňujúci na nadchádzajúce voľby do Štátnej dumy. (Foto: Igor Ivanko/AFP via Getty Images)
Anton Barbašin v článku pre European Leadership Network – think-tank politikov, vojakov a diplomatov so sídlom v Londýne – poukázal na to, že Putin sa po prvý raz od roku 2007 opäť aktívne zapojil do predvolebnej kampane. Umožnil svojej strane používať jeho podobizeň na propagačné účely a vystupoval s prejavmi na straníckych zjazdoch. Podľa Barbašina toto zvýšené angažovanie naznačuje, že Putin výsledok Jednotného Ruska úzko spája s dôverou vo svoju politiku a svoju osobu.
Ruský novinár Andrej Percev, ktorý publikuje články pre americký think-tank Carnegie Endowment for International Peace, vo svojom augustovom texte napísal: „Politickí stratégovia v Kremli za zatvorenými dverami priznávajú, že ruská spoločnosť vníma parlamentné voľby ako legitímny kanál na vyjadrenie svojej nespokojnosti. Z tohto dôvodu by mohli proti Jednotnému Rusku hlasovať dokonca aj Putinovi stúpenci.“
Percev uzatvára: „Putinovský systém už teraz bojuje o svoje prežitie, hoci je Putin stále na čele.“ Štruktúra moci podľa neho nemá žiadnu odpoveď na otázku, ako by mala fungovať bez neho.
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
