Domov

Fico vyzval Žilinku na odstúpenie a pohrozil reformou prokuratúry. Generálny prokurátor to označil za frontálny útok na právny štát

Premiér Fico vyzval generálneho prokurátora Žilinku na odstúpenie z funkcie. Tvrdí, že zlyháva pri výkone funkcie a že prokuratúra pristupuje k prípadom rozdielne. Ak Žilinka neodíde, Fico avizoval prípravu rozsiahlej reformy prokuratúry. Žilinka výzvu odmietol, označil ju za politický tlak a vo funkcii chce zostať do konca funkčného obdobia. Za nezávislosť prokuratúry sa postavili Rada prokurátorov, Slovenská advokátska komora aj verejný ochranca práv. Opozícia premiéra kritizuje.

Fico žiada Žilinku, aby sa vzdal svojej funkcie

Premiér Robert Fico (Smer-SD) 8. septembra na tlačovej konferencii adresoval generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi výzvu, aby odstúpil zo svojej funkcie. Povedal, že podobnú výzvu už predtým zvažoval niekoľkokrát, no jeho pohár trpezlivosti definitívne pretiekol pri prípade trestného stíhania a držania vo väzbe bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského.

„Chceme verejne vyzvať generálneho prokurátora, aby zvážil svoje odstúpenie z funkcie. Právna úprava nám neumožňuje pristúpiť k odvolávaniu, preto chceme vytvoriť taký tlak, po ktorom bude musieť generálny prokurátor popremýšľať, či je vhodné, aby vo funkcii zotrval,“ vyhlásil Fico.

Podľa slov Fica fungovanie prokuratúry je ovplyvnené tým, že Žilinka je nominantom súčasnej opozície. Strana Smer-SD zároveň označuje generálneho prokurátora za hlavnú prekážku pri obnovovaní dôvery občanov v právny štát.

„Žilinka by mal z funkcie odstúpiť pre zlyhania a nespôsobilosť plniť úlohy generálneho prokurátora. Zotrvávaním vo svojej funkcii bude vytvárať podmienky na prípravu a schválenie rozsiahlej reformy rezortu prokuratúry,“ povedal Fico.

Premiér Žilinkovi vyčíta, že počas obdobia 2020 – 2023 nijako nereagoval a nijako sa nevyjadroval k podľa neho závažným porušovaniam ľudských práv a zneužívaniu trestného práva voči predstaviteľom strany Smer a ľuďom blízkym strane. 

Fico dodal, že dnes však generálny prokurátor verejne komentuje aj menej závažné otázky, ako napríklad kauzu takzvaných ruských kamier, ktoré premiér nazval dvomi dopravnými kamerami v skúšobnej prevádzke.

„Jednoducho podľa nás v Smere je celé pôsobenie generálneho prokurátora od jeho nástupu do funkcie výrazne opozičné,“ zhrnul Fico.

Predseda vlády označil za zlomový prípad vyšetrovanie bývalého šéfa SIS Pčolinského. Žilinka podľa premiéra naďalej ponecháva vo funkciách na Generálnej prokuratúre SR prokurátorov Petra Kysela a Daniela Lipšica, ktorí mali v Pčolinského prípade závažne pochybiť a zatajiť dôkaz, ktorým by sa predišlo k jeho zadržaniu.

Dodal, že generálny prokurátor je pod plnou kontrolou prokurátorov bývalého Úradu špeciálnej prokuratúry a robí nadprácu pri stíhaní osôb nominovaných Smerom a ich príbuzných, pričom vykonáva nátlak na podriadených prokurátorov.

„Ako máme budovať dôveru ľudí v právny štát, keď v takých kauzách ako boli MOM-ky a darovanie vojenského materiálu Ukrajine je evidentné, že prokuratúra robí nadprácu a robí všetko pre to, aby sa verejnosť nikdy nedozvedela, čo sa naozaj stalo,“ vyhlásil Fico.

Žilinka chce vo funkcii zostať do konca funkčného obdobia

Generálny prokurátor Žilinka v reakcii premiérovi odkázal, že sa na odchod nechystá. Jeho výzvu rázne odmietol a označil ju za „frontálny útok na právny štát“ a pokus o mocenské ovládnutie prokuratúry. 

Uviedol, že vo funkcii chce zostať až do konca svojho funkčného obdobia, pričom sa premiér podľa neho mýli keď tvrdí, že je prekážkou obnovovania dôvery v právny štát.

„Dnes sme boli svedkami úplne bezostyšného tlaku a výzvy na odstúpenie generálneho prokurátora zo strany tých, ktorí majú eminentný záujem na spôsobe vybavenia niektorých trestných vecí, ktorí majú istú predstavu o výkone spravodlivosti, predstavu, s ktorou sa ja nikdy nestotožňujem,“ reagoval Žilinka počas svojej tlačovej konferencie.

Generálny prokurátor odmieta, že by útočil na premiéra či koalíciu. Tvrdí, že funkciu vykonáva apoliticky a nestranne, podľa ústavy a zákonov a bez toho, aby bol ovplyvňovaný politickými záujmami. 

„Je to len prístup, ktorý sa vám, pán predseda vlády, niektorí politici a občania, nepáči. Nie je v súlade s vašimi predstavami, nie je v súlade s vašimi politickými prísľubmi, ktoré ste dávali vo volebných kampaniach,“ poznamenal. 

Generálny prokurátor zdôraznil, že týmto predstavám nebude ustupovať, ak nebudú v súlade s ústavou a zákonmi. Podľa Žilinkovych slov Fico svojimi vystúpeniami nemôže ovplyvniť postup generálnej prokuratúry v trestných veciach a dodal, že úlohou prokurátorov nie je komentovať spoločenské dianie, ale rozhodovať podľa zákona.

Žilinka: Reforma kvôli riešeniu personálnej otázky je zlá cesta

Ak by mala byť reforma prokuratúry dôsledkom politického tlaku a nie odborných dôvodov, išlo by podľa Žilinku o závažnú chybu.

„Zásahy do organizácie prokuratúry by mali byť veľmi uvážlivé a nemali by byť dynamické tak, že s každou vládou sa bude meniť organizácia prokuratúry. Výrazným spôsobom to totiž sťažuje aj prácu prokurátorov, ktorí vlastne jeden deň robia to a druhý deň to,” opísal.

Žilinka dodal, že ak má byť dôvodom na zmenu organizácie prokuratúry výlučne riešenie personálnej otázky, pokladá to za veľmi zlú cestu. 

„Je to veľmi zvláštna predstava o fungovaní právneho štátu,“ uviedol na adresu svojich kritikov.

Rada prokurátorov: premiérov tlak prekračuje hranice

Rada prokurátorov SR odsúdila politické výzvy na odstúpenie generálneho prokurátora aj hrozby na podľa nej unáhlenú reformu prokuratúry. Jej predseda Marián Čorba uviedol, že verejný tlak premiéra prekračuje hranice štandardnej politickej diskusie a môže oslabovať dôveru v právny štát.

„Zákonnosť a dôvodnosť postupu a rozhodovania prokurátorov v konkrétnom trestnom konaní možno preskúmať výlučne zákonodarcom ustanovenými procesnými prostriedkami a nie prostredníctvom verejného politického tlaku,“ podotýka Čorba.

Rada prokurátorov SR považuje za neprijateľné politické výzvy na odstúpenie konkrétnych prokurátorov bez rešpektovania zákonných podmienok. Odmieta tiež politické zasahovanie do rozhodovania prokuratúry a zdôrazňuje, že jej nezávislosť nemôže závisieť od toho, či sú jej rozhodnutia v súlade s predstavami aktuálnej vlády. 

Zároveň rada upozornila na skutočnosť, že politici bez prístupu k spisom nemôžu objektívne posudzovať konkrétne trestné kauzy. Zákonnosť rozhodnutí majú podľa nej preverovať procesné mechanizmy a opravné prostriedky, nie politický tlak.

„Práve v situácii, keď rozhodnutie prokuratúry vyvoláva politický nesúhlas, sa v plnej miere ukazuje význam požiadavky na jej nestranný a zákonný výkon pôsobnosti. Zákonná ochrana nestranného výkonu pôsobnosti každého prokurátora má byť neustálym záujmom celej spoločnosti,“ objasnil predseda Rady prokurátorov.

Ficovo podmieňovanie Žilinkovho zotrvania vo funkcii prípravou rozsiahlej reformy považuje rada za neprípustný politický nátlak na GP aj ostatných prokurátorov. Neodmieta samotnú reformu prokuratúry, ale jej prezentovanie ako následku za neuposlúchnutie politickej výzvy. Prípadné zmeny by podľa rady mali byť výsledkom odbornej a celospoločenskej diskusie.

Ombudsman: Vonkajší politický tlak na prokuratúru nie je legitímny

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský označil vonkajší politický tlak na prokuratúru za varovanie pre právny štát. Kritiku rozhodnutí verejných orgánov považuje za legitímnu, no tlak na prokuratúru preto, že jej postoje nezodpovedajú predstavám vlády, podľa neho legitímny nie je. 

Podčiarkol, že prokuratúra nie je podriadená vláde.

„Ústava Slovenskej republiky upravuje jej postavenie v ôsmej hlave, pričom podľa článku 149 chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Ústavný súd SR zároveň vo svojej judikatúre konštatoval, že prokuratúra nie je súčasťou výkonnej moci, ale osobitným ústavným orgánom právnej ochrany,“ vysvetlil.

SAK: Prokuratúra má byť nezávislá, nestranná a bez politického tlaku

Generálneho prokurátora sa zastala aj Slovenská advokátska komora (SAK). Vo svojom vyjadrení zdôraznila,  že prokuratúra môže účinne chrániť zákonnosť a práva len vtedy, ak koná nezávisle, nestranne a bez politického nátlaku. 

„Deľba moci, systém bŕzd a protiváh a samostatné postavenie orgánov ochrany práva sú základnými zárukami fungovania právneho štátu. Chránia každého pred svojvoľným výkonom verejnej moci. Prokuratúra musí pri ochrane práv a zákonnosti postupovať nestranne, bez ohľadu na záujmy a očakávania politických predstaviteľov,“ vysvetlila SAK.

Kritika rozhodnutí či diskusia o reforme prokuratúry sú podľa nej legitímne, nesmú však slúžiť ako nástroj na ovplyvňovanie rozhodovania prokuratúry alebo odchod jej predstaviteľov z funkcie. SAK zároveň podporila Žilinku v nezávislom výkone funkcie, pričom uviedla, že tým nehodnotí správnosť jeho jednotlivých rozhodnutí.

Kaliňák: Z prokuratúry sa stal cisariát

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) vyhlásil, že z Generálnej prokuratúry SR sa stal „cisariát“, pričom prípadná reforma inštitúcie by mala viesť k väčšej zodpovednosti a priniesť jednotný prístup k rovnakým prípadom. 

„Najväčším problémom prokuratúry posledných rokov je dvojitý meter, tzn. jednu a tú istú situáciu nehodnotí rovnako a je teda evidentné z posledných viacerých rozhodnutí, že sú tzv. chránení a tzv. nechránení, kde, naopak, robí nadprácu,” zhodnotil Kaliňák.

Na adresu spomenutých inštitúcií, ktoré sa zastali generálneho prokurátora, sa vyjadril, že sa svojimi vyjadreniami vlastne podieľajú na doterajších nezákonnostiach.

„Vy predsa nemôžete zatvoriť ústa predsedovi vlády, ktorý má na starosti aj financovanie celého rozpočtu vrátane prokuratúry, ak má názor, že niečo nefunguje dobre,“ uviedol počas tlačovej konferencie.

Podľa Kaliňáka mal generálny prokurátor spraviť tlačovú konferenciu a verejne vysvetliť všetky podozrenia týkajúce sa prokurátora Kysela. Dodal, že ak budú stíhaní len predstavitelia jednej strany politického spektra, nebude možné, aby mala prokuratúra dôveru verejnosti.

„Čiže ja si myslím, že je dôležité, aby boli zmeny urobené tak, aby občan mal istotu, že prokurátor pri rovnakom prípade rozhodne rovnako,“ zhrnul.

Reakcia opozície

KDH vyzvalo premiéra Fica, aby ustúpil od výziev na odstúpenie generálneho prokurátora. Podpredseda hnutia Viliam Karas zdôraznil potrebu rešpektovať rozhodnutia štátnych inštitúcií a pripomenul, že ich v minulosti kritizovala aj dnešná opozícia. Zároveň poukázal na to, že Žilinku za generálneho prokurátora podporili okrem vtedajšej koalície aj niektorí poslanci dnešných koaličných strán.

„Dovolím si Robertovi Ficovi pripomenúť, že aj jeho hlasmi Maroš Žilinka získal funkciu generálneho prokurátora. Podporilo ho v Národnej rade 132 poslancov, pripomínam ešte raz, s oveľa vyššou väčšinou, ako je ústavná väčšina. Čiže generálny prokurátor mal vysokú legitimitu,“ pripomenul Karas.

Progresívne Slovensko (PS) označilo Ficovu výzvu za bezprecedentný útok na funkciu generálneho prokurátora. Podľa hnutia sa premiér vyvíjaním tlaku na Žilinku snaží ovplyvňovať trestné konania týkajúce sa predstaviteľov Smeru a ich spojencov. 

Predseda PS Michal Šimečka uviedol, že Ficovi prekáža, že prokuratúra podľa neho nepotvrdzuje jeho tvrdenia o politicky motivovaných stíhaniach v rokoch 2020 až 2023.

„Generálny prokurátor kritizuje to, že po prijatí novely trestného zákona sa prakticky prestala stíhať korupcia, že máme daňové úniky, ktoré nám rastú, že sa tieto veci jednoducho nestíhajú. A je jeho povinnosťou na to upozorniť. A toto zjavne Smer trápi a zjavne im to nerobí dobre,“ podotkol Šimečka.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK