Zaujímavosti

Český lovec búrok: Človek musí vedieť, kedy vziať nohy na plecia (Rozhovor)

Robin Duspara je predseda a zakladateľ spolku Czech Thunderstorm Research Association, alebo Lovci búrok. V rozhovore pre Epoch Times rozprával o tom, ako sa strach môže zmeniť na celoživotnú vášeň, čo „lovenie“ búrok obnáša a prečo je dôležité vedieť, kedy je naozaj čas vziať nohy na plecia.

Epoch Times: Povedzte nám niečo o vašej organizácii.

Robin Duspara: Sme zapísaní ako spolok. Vznikli sme v roku 2012, najprv ako združenie nadšencov, potom začali pribúdať nejaké spolupráce, až sme sa dostali do spolupráce na vedeckých projektoch, ktorých súčasťou je napríklad výskum kozmického žiarenia alebo vplyv veterných elektrární na zimné blesky.

Ako dlho sa tomuto koníčku venujete?

Prakticky od detstva. Teraz mám už 33 rokov. Prvý záznam búrok, ešte na kazetové kamery, mám z roku 2006. V roku 2008 som potom rozbehol svoje prvé webové stránky a začal sa venovať experimentálnym predpovediam z pozície lovcov búrok. Chcel som byť meteorológom, bohužiaľ mi to zdravotný stav neumožnil a nemohol som dokončiť v tom čase školu. A tak som sa dal na dráhu lovca búrok, s tým, že si plánujem školu dorobiť, aby som mohol byť normálne meteorológom. Spolu to súvisí, nie je to len o fotení búrok a zbieraní informácií, robia sa tam rôzne analýzy a tak ďalej.

Je lovenie búrok koníček alebo sa tým dá aj uživiť?

Je to skôr koníček, no v rámci niektorých projektov občas dostávame aj nejaké kompenzácie. Ja to beriem ako také životné poslanie, zmysel života.

Hovoríte, že sa búrkami zaoberáte už od detstva. Čo vás na nich fascinuje? Prečo vás tak lákajú?

Ja som sa búrok ako úplne malý celkom bál. Vždy som z toho mal bolesť brucha, keď prišla búrka, a v dôsledku toho prestala fungovať elektrina. Bol som z toho veľmi nervózny. Potom som dostal, myslím, že v prvej triede, Atlas katastrof. A tam som si našiel článok o tornáde v Amerike.

Začal som sa tých tornád báť a začal som si o nich zisťovať informácie, či môže byť tornádo aj tu. Až potom s príchodom internetu som narazil na detekciu bleskov, radarové snímky a podobne a začal som sa o to zaujímať a sledovať to. No a potom v roku 2006 som začal búrky aj natáčať.

Čo je vlastne cieľom lovcov búrok?

Je to veľmi individuálne. Niektorí majú za cieľ urobiť čo najlepšiu fotku alebo zachytiť čo najextrémnejší jav. U mňa je to získať o búrke čo najviac poznatkov, zistiť, ako sa vyvíja, ako vznikla, aké má parametre, porovnávať to so snímkami na radare. A pritom to nemusí byť úplne fotogenická búrka.

Spomenuli ste, že búrky vás v detstve desili. Ako to máte teraz? Ešte sa ich bojíte?

Nie, už sa nebojím, ale určite treba mať k prírode rešpekt. Predsa len je to prírodný jav a vy nikdy neviete, kedy a kde ten blesk presne udrie. Takže som vždy opatrný a dodržiavam určité bezpečnostné pokyny. Nevchádzam priamo do búrok, pokiaľ to nie je súčasťou nejakého výskumu, naopak sa snažím byť mimo búrky a sledovať ju z bezpečnej vzdialenosti, čo je aj dobre, pretože keby som fotil v búrke, tak tam vyfotím len šedú stenu pred sebou a nebude sa dať vidieť štruktúra oblakov.

Ktorý zážitok si z terénu pamätáte najviac?

Na mňa zapôsobí každá búrka, paradoxne aj napríklad tým, že sa nečakane rozpadne. Ale čo sa týka tých silných búrok, tak napríklad si dobre pamätám na svoj prvý výjazd za búrkami. Predtým som skôr natáčal hlavne zo záhrady a podobne. Bolo to 25. júna 2008. Takzvané derecho (čítaj derečo) sa prehnalo cez Čechy a spôsobilo aj tornádo na Chrudimsku.

Bol to taký ten prípad, keď som videl rotujúci stenový oblak (tzv. wall cloud) – a už mi bolo jasné, že môže niekde vzniknúť tornádo. A ono to asi po pol hodine, vlastne po tom, čo celá tá búrka prešla cezo mňa, naozaj vzniklo.

Ďalším silným zážitkom bolo, keď som v roku 2017 dostal šancu ísť do USA, kde som spolupracoval s projektom Twirl na skúmaní tornádogenézy. Prepočítavala sa tam dráha tornáda pomocou mobilného Dopplerovho radaru. To je ten radar, ktorý sa točí na kamióne a zisťuje, kde môže byť zárodok tornáda. Jazdil som s nimi v pozorovacích vozidlách, tzv. mezonetoch.

To mi dalo veľa. Samozrejme tam bol určite nejaký strach a rešpekt. Vo chvíli, keď boli uzavreté cesty a polícia už tam nikoho nepúšťala, na mobil vám chodili automaticky smsky, že sa máte schovať do krytu, my sme tomu išli naopak v ústrety. Na druhú stranu človek vie, že je tam so špičkami svetovej meteorológie, ľuďmi ako Tim Marshall, Josh Wurman. Wurman je priamo autorom mobilných Dopplerovych radarov. Títo ľudia už vedia, čo si môžu dovoliť, takže napriek strachu som mal aj pocit bezpečia.

Je na búrkach ešte čo skúmať alebo už veda všetko objavila?

Určite je tam priestor na objavovanie. Napríklad samotná genéza tornáda (vznik tornáda) nie je úplne jasná. Nedá sa predpovedať, či sa z určitej búrky tornádo spustí alebo nie. Tie podmienky sa dajú prakticky predpovedať iba všeobecne, nie konkrétne. Tiež ešte nie je vyriešený napríklad guľový blesk. Tak, ako sa počasie vyvíja, každá situácia prináša nové a nové skúsenosti, ako pre experimentálne predpovede a predpovedné mapy z numerických modelov, tak aj pre kombináciu podmienok a následne reálny stav.

Aké vybavenie potrebuje lovec búrok?

Záleží na zameraní daného lovca. Pokiaľ ide len o náhodnú dokumentáciu, tak tam stačí kvalitný smartfón. Avšak na kvalitnejšie zábery je dobré mať napríklad zrkadlovku alebo bezzrkadlovku, pretože snímače na mobiloch sú stále ešte celkom malé. Takže kvalitná fotovýbava, samozrejme čím je lepšia, tým lepšie sú aj zábery. Plus je samozrejme potrebné mať aj nejakú výbavu v hlave, mať základy bezpečnosti pri búrke a byť oboznámený so základnou teóriou, ako búrky vznikajú a ako sa vyvíjajú.

Samozrejme, dôležitý je prístup k internetu, aby človek videl aktuálne dáta, a to sú radarové snímky, detekcia bleskov, satelitné snímky. A potom, čo sa týka predpovedí dopredu, tak to sú predpovedné numerické modely, ktoré odhadujú hodnoty na nasledujúce dni, a podľa toho sa dá prepočítať, kde môžu byť búrky, aké intenzívne, či niekde budú skôr inklinovať k supercelárnemu charakteru, alebo či to budú také tie zhluky búrok, ktoré sa pohybujú pomaly.

Hovorili ste o zásadách bezpečnosti pri pozorovaní búrok. Skúste nám ich priblížiť…

Prvá vec, čo vždy hovoríme, je naozaj nepreceňovať svoje schopnosti a nesnažiť sa za každú cenu urobiť čo najlepší záber. Nevchádzať priamo do búrky, pokiaľ človek nie je v aute, ktoré z hľadiska blesku funguje ako Faradayova klietka. Ale zasa nemal by sa s tým autom pohybovať niekde v blízkosti stromov kvôli nárazom vetra a ich prípadnému pádu.

Ak je to niekto mladší a nemá vodičák, je dobré mať vždy vytipovaný nejaký bezpečný úkryt v okolí, dajme tomu benzínovú pumpu, alebo normálnu murovanú budovu, kam sa príde napríklad v krúpovom jadre schovať (Pozn. red.: krúpové jadro je lokalizovaná oblasť vnútri silného búrkového oblaku, kde sa tvoria a padajú krúpy.). Jednoducho povedané by mal vždy bezpečne vedieť, kedy vziať takzvane nohy na plecia.

Lovci búrok sa zapájajú do rôznych odborných projektov. Mohli by ste niektoré z nich bližšie predstaviť?

Ide napríklad o problém takzvaných zimných bleskov, ktoré sa vyskytujú v blízkosti vyšších stavieb, najmä veterných elektrární. V tejto oblasti prebieha výskum, ktorý sa zaoberá tým, že za určitých hraničných podmienok sa počas prehánok zaznamenávajú blesky výlučne v blízkosti veterných elektrární.

V rámci tohto projektu sme niekedy na prelome rokov 2018–2019 začali sledovať, že sa v zime objavovali takéto zhluky bleskov, ale vždy len lokálne, na jednom mieste. Keď prehánka prešla nad jedným miestom, vyhodila blesky a potom išla ďalej. Potom už zrazu nebola aktívna. Začali sme teda zisťovať tieto miesta, pretože sa venujeme aj terénu, a v drvivej väčšine prípadov išlo o veterné turbíny.

Predniesol som to na spoločnom stretnutí s Ústavom jadrovej fyziky Akadémie vied Českej republiky a odvtedy sme sa tým začali zaoberať. Našou úlohou bolo analyzovať búrky.

Venujete svoj všetok voľný čas jazdeniu za búrkami? Plánujete si dovolenky podľa predpovede počasia?

Prakticky celý môj život sa točí okolo búrok. Aj určitý čas, keď som maródoval, som využíval na vzdelávanie v odbore a získaval čo najviac informácií. A nie je to len o tom ísť búrky niekam do terénu nafotiť. Teraz po nejakých dvadsiatich rokoch už je to aj školenie ďalších pozorovateľov v našej organizácii, usporadúvanie workshopov a poskytovanie rád tým mladším.

A plus je tu vydávanie experimentálnych predpovedných máp, databáza nebezpečných javov. Pri každom zaznamenanom jave sa snažíme zistiť viac informácií, napríklad keď padali veľké krúpy, snažíme sa zistiť, aké veľké tie krúpy boli, či spôsobili nejaké škody, či pri tom fúkal aj silný vietor, pretože krúpy sa vyskytujú v rámci takzvaných downburstov, čo je veterný jav, ktorý svojím charakterom škôd môže niekedy pripomínať tornádo. Tieto javy potom porovnávame s podmienkami, ktoré mali panovať.

Ďakujeme za rozhovor!

Rozhovor bol preložený z českej edície Epoch Times a redakčne upravený.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK