Názory

OSN na ceste do neznáma: kto bude novým generálnym tajomníkom? (Komentár)

António Guterres, generálny tajomník Organizácie Spojených národov, sa čoskoro začne pripravovať na odchod do dôchodku. Hodnotenie jeho pôsobenia sa pohybuje medzi „uspokojivým“ a „podpriemerným“. Niektorí oceňujú jeho výraznú podporu Palestínčanov a kritický postoj k vojne Izraela a USA proti Iránu, iní ho za tieto postoje ostro kritizujú.

Skutočným problémom však nie je Guterres, ale úpadok postavenia a autority funkcie, ktorá kedysi patrila k najvyšším diplomatickým pozíciám na svete. Vznikla v období, keď sa povojnové usporiadanie sveta vyvíjalo do podoby studenej vojny, a jej úlohou bolo vytvoriť diplomatický nárazník medzi dvoma vznikajúcimi blokmi, ktorý by dokázal tlmiť otrasy a zabrániť ďalšiemu ozbrojenému konfliktu.

Jedným z hlavných cieľov bolo dosiahnuť, aby sa vojna stala prakticky neuskutočniteľnou, pokiaľ ju výslovne neschváli Bezpečnostná rada OSN. Intervencia na Kórejskom polostrove pod vedením Spojených štátov bola prvou vojnou, ktorú Bezpečnostná rada OSN schválila.

Už vtedy však generálny tajomník OSN Trygve Lie, nórsky odborársky vodca, ktorý sa stal diplomatom, otvorene kritizoval postoj Washingtonu, aby ukázal, že generálny tajomník nie je len nástrojom Bezpečnostnej rady. Lie zaujal nezávislý postoj aj počas krízy, ktorú vyvolalo znárodnenie iránskeho ropného priemyslu, keď Veľká Británia hrozila Iránu inváziou.

Zaujímavé je, že ani Spojené štáty, ani Veľká Británia sa nad Lieho postojom nepohoršovali. Nepísaným pravidlom bolo, že generálny tajomník OSN musí byť vnímaný ako inštitúcia stojaca nad záujmami členských štátov. Toto pravidlo sa viac-menej dodržiavalo aj vtedy, keď Lieho nahradil švédsky diplomat Dag Hammarskjöld. Hammarskjöldovi to umožnilo aktívne podporovať proces dekolonizácie, najmä v subsaharskej Afrike: práve tento osobitný záujem mohol byť jedným z dôvodov jeho smrti pri záhadnej leteckej nehode, za ktorú boli obviňovaní CIA a belgickí žoldnieri.

Hammarskjöld bol kritizovaný za nejasný postoj k viacerým tragickým udalostiam vrátane ľudových povstaní v Poľsku a Maďarsku v 50. rokoch, ktoré potlačil Sovietsky zväz, a britsko-francúzsko-izraelskej invázie do Egypta v roku 1956.

Barmský diplomat U Thant, ktorý Hammarskjölda nahradil, vnímal funkciu najmä ako byrokratickú. Dohliadal na rozširovanie pôsobnosti OSN do nových oblastí, prijímal ďalších zamestnancov a organizoval viacero konferencií.

Zo všetkých, ktorí sa vystriedali po Thantovi, dokázal svoje pôsobenie ukončiť bez kontroverzií – a nieto ešte škandálov – iba peruánsky diplomat Javier Pérez de Cuéllar. Rakúšan Kurt Waldheim, jeden z prvých podporovateľov Chomejního revolúcie v Iráne, bol neskôr odhalený ako bývalý nacistický dôstojník, ktorý sa podieľal na zatýkaní Židov v Grécku. Egypťan Boutros Boutros-Ghali si dokázal znepriateliť takmer všetkých tým, že začal otvárať staré kauzy, a nakoniec zotrval vo funkcii len jedno obdobie. Ghančan Kofi Annan si v mimoriadne náročnom období viedol dobre, jeho povesť však poškvrnil škandál okolo irackého programu „Ropa za potraviny“.

Podľa dohody medzi členskými štátmi musí byť generálny tajomník vybraný z krajín mimo skupiny piatich štátov, ktoré majú v Bezpečnostnej rade právo veta. Valné zhromaždenie vlani sprísnilo pravidlá pri výbere generálneho tajomníka a zaviedlo väčšiu mieru transparentnosti.

Podľa tradície by mal budúci generálny tajomník pochádzať z krajiny mimo Európy a Ázie, takže hlavnými regiónmi, z ktorých môžu kandidáti pochádzať, zostávajú Latinská Amerika a Afrika. Latinskoamerické krajiny navrhli niekoľko kandidátov, no len dvaja z nich spĺňajú potrebné požiadavky.

Jedným z nich je Rafael Grossi, argentínsky generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Jeho problémom je, že súčasný argentínsky prezident Javier Milei mu nie je naklonený. A vzhľadom na to, že Milei je obľúbencom amerického prezidenta Donalda Trumpa, mohlo by to znamenať aj nepriateľský postoj Washingtonu.

Bývalá čilská prezidentka Michelle Bacheletová má podobný problém. Nový čilský prezident José Antonio Kast stojí na opačnom konci politického spektra a aj on má blízko k Trumpovi, ktorý Bacheletovú považuje za fanatickú ľavičiarku.

Afrika má dvoch hlavných kandidátov.

Prvým je bývalý senegalský prezident Macky Sall, zástanca takzvaného globálneho Juhu. Európske krajiny ho vnímajú s nedôverou najmä pre jeho zbližovanie s Vladimirom Putinom uprostred vojny na Ukrajine. Ešte väčším problémom je, že Sall sa v Senegale bude musieť zodpovedať z viacerých obvinení súvisiacich s jeho kontroverzným prezidentským mandátom. Ešte minulý mesiac sa Dakar zdráhal podporiť jeho kandidatúru.

Druhým významným africkým kandidátom je Olara Otunnu, ugandský ekonóm so skúsenosťami z medzinárodných organizácií. Tým najzaujímavejším v jeho životopise je krátke priateľstvo s americkým prezidentom Billom Clintonom “z dávnych čias”. Otázkou zostáva, či Uganda dokáže získať podporu pre Otunnu aj mimo svojho regiónu.

Niektoré členské štáty presadzujú, aby sa generálnou tajomníčkou stala žena. Táto myšlienka sa prvýkrát objavila v súvislosti s bývalou pakistanskou premiérkou Benazír Bhuttovou, ktorá bola favoritkou. Trvala však na tom, že sa pokúsi opäť získať post pakistanskej premiérky. Zavraždili ju v Islamabáde.

A čo ak sa pred zasadnutím Valného zhromaždenia v New Yorku budúci mesiac objaví neočakávaný kandidát?

Hovorí sa o dvoch ženách.

Jednou z možných kandidátok je Audrey Azoulayová, marocko-francúzska bývalá generálna riaditeľka UNESCO, ktorá pôsobila aj ako francúzska ministerka kultúry. Mohla by získať podporu Africkej únie aj Európskej únie, nehovoriac o Lige arabských štátov. Problémom však môže byť jej dvojité občianstvo. V každom prípade ju musí nominovať Rabat alebo Paríž, prípadne obe metropoly.

Ďalšou možnou kandidátkou je Rebeca Grynspanová Mayufisová. Ako diplomatka z Kostariky – jednej z najmenej kontroverzných krajín Nového sveta – a ako žena by mohla získať širokú podporu.

A môže sa stať aj to, že niekto na poslednú chvíľu vytiahne z klobúka nečakaného kandidáta. Stalo sa to už aj v minulosti.

Bez ohľadu na to, kto funkciu získa, skutočnou otázkou je, na čo vlastne slúži. Guterres mal bezpochyby svoje nedostatky a počas jeho pôsobenia s ním nikto nekonzultoval dôležité udalosti, nieto aby mu ponúkol miesto pri stole, kde sa prijímajú rozhodnutia. No robiť z neho terč osobných útokov je prinajmenšom nespravodlivé.

Čo môže generálny tajomník urobiť, keď krajiny s právom veta ako Rusko a Spojené štáty rozpútajú vojnu alebo keď krajiny ako Čína hrozia, že to spravia?

Ak má funkcia generálneho tajomníka OSN slúžiť len ako dekorácia, ako to bolo za Annana, postačí akákoľvek fotogenická osoba ovládajúca viacero jazykov. Ak sú na riadenie rozbujneného a nákladného aparátu potrebné manažérske schopnosti, treba hľadať mimo radov diplomatov, v mladšej generácii podnikateľov.

V predvečer valného zhromaždenia svet aj OSN pokračujú na ceste do neznáma.

Pôvodne zverejnené na webstránke Gatestone Institute.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

Komentár bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK