Cestovanie, Inšpirácie

Diana žije na Kube už 11 rokov: Mnohé matky tu až príliš rozmaznávajú svojich synov, čo má fatálne následky v dospelosti (Rozhovor)

Publicistka a fotografka Diana Mráziková (44) pôsobí už dlhé roky na Kube, kde dokumentuje svoj život prostredníctvom instagramového profilu @havana.diaries, pripravuje cestovateľom autentické cesty na mieru a zároveň pracuje na sérii autorských kníh. V 18-tich rokoch odišla do Los Angeles, kde vyštudovala fotografiu, žurnalistiku a reklamu. Pracovala ako fotografka a publikovala reportáže v lifestylových časopisoch. Žila svoj kalifornský sen, no dvojtýždňová dovolenka v Senegale, ktorá sa predĺžila na štyri roky, jej ukázala, že „Ameriku“ môžete mať hocikde na svete. Okúsila diametrálne odlišný život, aký dovtedy poznala a veľmi ju to kreatívne nabíjalo. Podobný scenár sa jej neskôr zopakoval na Kube, ktorú nazýva už 11 rokov svojím druhým domovom. „Povedzte Bohu svoje plány a vysmeje vás.“ Tak znie podľa jej vlastných slov mantra jej života. „Vždy, keď si myslím, že sa usadím a môj život sa upokojí, prekvapí ma nejakým novým dobrodružstvom, ktoré som ani vo sne nečakala,“ tvrdí vetrom a skúsenosťami ošľahaná Bratislavčanka.

Epoch Times Slovensko: Diana, na Kubu si prvýkrát zavítala v roku 2008. Vraj si si po prvej návšteve povedala: „Nikdy viac!“ Prečo? Mala si zlú skúsenosť? A čo potom zmenilo tvoj názor na túto krajinu? 

Diana Mráziková: Kuba je neuveriteľne silný zážitok, ale keďže som cestovala so zájazdom vyše dvadsiatich ľudí, išli sme veľmi rýchlo, po povrchu a boli sme vystavení mnohým „pasciam na turistov“. Bola som plná dojmov, ale zároveň to zo mňa vycucalo všetku energiu. Potom, o sedem rokov neskôr, prišla príležitosť prenajať si tu sama byt na tri mesiace. Mala som za sebou čerstvo ukončenú moju „senegalskú etapu života“, tak mi to prišlo ako skvelá šanca odpojiť sa (nebol tam v tom čase internet), naučiť sa španielčinu a tancovať salsu.

Mám rada pomalé cestovanie, a tak som sa za celý čas nepohla z Havany. Zapísala som sa na Havanskú univerzitu a vďaka mojim partnerským vzťahom s Kubáncami, ktorí ma zoznámili so svojimi rodinami, a ľuďom, ktorých som bližšie spoznala, sa mi Kuba dostala pod kožu. Postupne som si predlžovala pobyt z rôznych dôvodov – spravila som si tu postgraduál z dokumentaristiky, zamilovala sa, odmilovala, zamilova znova a znova, vydala, rozišla, kúpila byt…   

Žiješ na Kube už 11 rokov. Ak by si porovnala krajinu v období, keď si tam začínala a teraz, v čom vidíš najväčší rozdiel? 

Zmenilo sa toho veľa, ale zároveň najviac očakávaná zmena režimu zatiaľ neprišla. V roku 2016 sa za amerického prezidenta Obamu príjemne nahriali vyše 50-rokov studené americko-kubánske vzťahy. Kubánci, hoci žili skromne, boli radi, že sa Kuba začína viac otvárať. Mnohí si vytvorili na turizme svoj nezávislý príjem, ale napríklad ponuka v obchodoch bola stále „socialisticky“ limitovaná. Dnes pozorujem, ako neuveriteľne sa prehĺbili sociálne rozdiely v spoločnosti. Aj v dôsledku stále silnejšieho Trumpovho embarga zo strany USA to vytvára domino efekt a tisícky ľudí upadajú do stále väčšej biedy, alebo prežívajú len vďaka pomoci svojej rodiny zo zahraničia. Samozrejme, je za tým rad faktorov.

Na druhej strane, Kuba nie je zamrznutá v čase, ako si mnohí myslia. Adaptuje sa, vláda prijíma stále nové opatrenia. V niečom je podľa mňa dokonca pred Slovenskom, napríklad partneri toho istého pohlavia sa môžu sobášiť. Kubánci na každý problém nájdu záplatu. Nie je benzín? Je tu kopa nových elektrických áut a trojkoliek a tí, čo na to majú, si inštalujú solárne panely. Je tu stále viac nových súkromných obchodov. Ak máte peniaze, dnes tu už kúpite takmer čokoľvek.

Keď sa povie Kuba, mnohí si okamžite predstavia farebné veterány v uliciach, bary, kde hrá kapela, rum tečie potokom a biele piesočné pláže. Na svojom instagramovom profile @havana.diaries však ukazuješ reálny život na Kube. S akými najväčšími problémami si doposiaľ ako cudzinka v tejto krajine musela zápasiť?

Na Kube sa mi žije dobre, som tu plne integrovaná ako Kubánka (nežijem v expatskej komunite), a tak ma aj všade vnímajú. Paradoxne, najväčší problém mám s niektorými susedmi. Nie je to však tým, že som cudzinka. Kubánci dokážu byť k sebe navzájom veľmi zlí. Ale keďže mám skúsenosti so susedmi od Los Angeles cez Dakar až po maďarskú Rajku, kde tiež vlastním byt, viem, že to je typická ľudská vlastnosť. Keď máte smolu, stretnete sa s tým všade.

Staráš sa sama o trojročného syna, s ktorým na striedačku žijete na Kube a na Slovensku. V čom je výchova dieťaťa na Kube rozdielna od tej u nás? 

Mám pocit, že na Kube nikdy nie som sama – deti vychováva doslova celá dedina. Ideme po ulici a okoloidúci hneď priskočia, keď vidia predo mnou schody, keď nám niečo padne, upozornia ma, že spiacemu synovi v kočíku padá hlavička. Alebo sa na neho pozrú a povedia: „Que Dios lo bendiga! – Nech ho Boh ochraňuje!“ Nie som nábožensky založená, ale je to krásne a vždy ma to rozcíti. Na Slovensku sú rodičia viac izolovaní. Bez pomoci mojich rodičov si to ani neviem predstaviť.

Syn bol od jedného roka na Kube v jasliach, je to tam bežné. Zároveň tam vnímam veľa paradoxov. Kubánci svoje deti milujú a hovoria, že rodina je pre nich všetko. Avšak na druhej strane je väčšina žien slobodných matiek. Keď niekoho stretnem a predstaví mi svojho súrodenca, prvá otázka je: „Máte tú istú mamu a otca?“ Už to začína byť bežné aj u nás, ale tam je to historicky. A mnohé matky až príliš rozmaznávajú svojich synov a nevedia, kde sú hranice, a to má fatálny dopad na ich vzťahy v dospelosti. Bol to jeden z dôvodov, prečo veľmi rýchlo stroskotalo aj moje manželstvo.

Čomu sa na Kube venuješ po pracovnej stránke? Je ťažké pre cudzincov nájsť si na Kube pracovné uplatnenie?

Mnoho ľudí pracuje v turizme, v diplomatickej sfére, alebo pre zahraničné firmy. Internet už máme od roku 2019 v mobiloch, ale nie je ultra rýchly. To znemožňuje niektoré typy prác digitálnych nomádov. Zrekonštruovala som za posledné štyri roky dva byty a počas sezóny od novembra do mája tu robím turistom zájazdy na mieru a ukazujem im autentickú Kubu z pohľadu miestneho. Po zbytok roka žijem na Slovensku, respektíve v maďarskej Rajke, a pracujem na mojich knihách.  

Určite máš množstvo tajných miest a tipov, o ktorých vedia len domáci. Prezradíš nám aspoň zopár, ktoré by si na Kube ukázala našim čitateľom?

Väčšina turistov sa zameriava v Havane na „Starú Havanu“. Ja tu milujem rezidenčnú časť Vedado, kde bývam. Na každej ulici nájdete nejaký architektonický klenot, múzeum, zaujímavosť. Je toho veľmi veľa, postupne tipy zdieľam aj na mojom Instagrame a práve dopisujem knihu s názvom Kuba – Krajina silno návyková. 

Mnohých určite zaujíma, či je Kuba aktuálne bezpečná pre turistov. Odporúčala by si Slovákom vycestovať tam na dovolenku?

Určite áno, ale Kuba je veľmi špecifická krajina. Je to celé o jazyku a know-how. Môžete počúvať podcasty, čítať si knihy, ale o Kube je veľmi veľa nepresných informácií a všetko sa tu stále mení. Aj my domáci máme čo robiť, aby sme sa v tom zorientovali. Ak chcete len ležať na hotelovej pláži, odporúčam klasickú cestovku. Dá sa ísť aj na vlastnú päsť, ale pre pár ľudí je to hop, pre mnohých trop a majú zlé zážitky. Ak chcete krajinu spoznať a precestovať ju, odporúčam malú skupinku a nechať si Kubu ukázať človekom, ktorý tu žije.

Ja svojim klientom ukazujem doslova môj svet, predstavujem ich svojim priateľom. Nemusia byť neustále v strehu, presne viem, na čo dávať pozor. Často ani nevedia, koľko problémov a plánov B, C, D pred a počas cesty riešim. Som ako hromozvod a oni môžu vypnúť, užiť si krajinu. Čo sa týka výpadkov elektriny a iných problémov, o ktorých sa píše, týka sa to hlavne miestnych. Turisti si vždy užívali to najlepšie z Kuby a tak to je aj teraz.

V akom období je najlepšie na Kubu vycestovať? Na čo sa pripraviť a na čo si dať pozor? 

Z pohľadu Európana je ideálne počasie od novembra do apríla. Viete sa celé dni bez horúčav prechádzať po uliciach a more má príjemnú teplotu (aj keď pre Kubáncov je studené). Letá sú horúce a vlhké – ja vtedy vždy lietam na Slovensko. Lepšie zvládam naše extrémne teploty a suchých 35-40 stupňov, ako vlhkých 32-34 °C na Kube. Nezabudnite si pohodlné topánky, repelent a nechajte doma všetky šperky a cennosti – čo najviac tu treba splynúť s davom. 

Čo je typické pre kubánsku kuchyňu a čo z miestnej stravy by si nám odporúčala na Kube určite ochutnať? 

Základom je fazuľa naša každodenná. Mám ju doma navarenú takmer každý deň a vítam ňou aj mojich hostí. Ryža sa podáva ku každému pokrmu. Na ulici vyskúšajte najobľúbenejší kubánsky fast food – pizzu za 50 centov a zapite ju kubánskym pivom Bucanero či Cristal, alebo Guarapom – šťavou z čerstvo odšťavenej cukrovej trstiny. 

Je niečo slovenské, čo ti na Kube chýba? 

Keď som v jednej alebo v druhej krajine, som v takom kolotoči miestnych radostí, starostí a práce, že mi nechýba nikto a nič. Prehodím v hlave výhybku a úplne sa adaptujem. S „druhým brehom“ sa kontaktujem, len keď musím niečo riešiť. Ale prvé, čo urobím, keď prídem na Slovensko alebo na Kubu, je, že napíšem všetkým kamarátom a dáme si po mesiacoch osobné stretnutie, dám si moje obľúbené jedlá a idem na obľúbené miesta.

Ako vyzerá tvoj bežný deň v Havane, keď práve nesprevádzaš turistov a nemáš milión pracovných povinností? Ako si užívaš voľný čas?

Chcela by som povedať, že píšem knihu, ale klamala by som. Posledné štyri roky som prerábala môj strešný, a ešte jeden ďalší byt v Havane. Ráno som zobrala Joyíčka na bicykli alebo pešo do škôlky, prišla som domov a doslova stála robotníkom za chrbtom, zháňala materiály, vymýšľala dizajny kachličiek, až kým som ho o 17-tej opäť nevyzdvihla. Byty sú už, chválabohu, hotové, tak sa teším na tancovanie salsy a plávanie v mojom obľúbenom bazéne v hoteli Copacabana, ktorý je postavený priamo v oceáne. Písať chodím, paradoxne, na Slovensko. Mám tam väčší pokoj. Kuba je pre mňa terén, kde žijeme naplno, zbieram materiál. Čas tu plynie inak.

Mala si niekedy chuť to na Kube definitívne zabaliť a odísť buď späť na Slovensko, alebo sa presťahovať niekam inam? Čo ťa na Kube stále láka a drží?

Ja som Slovensko nikdy neopustila. Vybudovala som si rovnocenné zázemie (a tým pádom aj záväzky) v oboch krajinách, takže vždy, keď mám chuť to zabaliť, tak to aj zabalím a idem si schladiť hlavu – v lete na Slovensko, v zime na Kubu. Nemám pocit, že niekde je tráva zelenšia, problémy treba riešiť absolútne všade, aj makať. A čo ma na Kube drží? Na Kube som si splnila sen – vytvorila som si tu doslova „hemigwayovské“ zázemie na život a písanie a rada zdieľam tento svet aj s mojimi hosťami. Začínať od nuly by som už nechcela. V živote som už toľkokrát začínala od nuly, alebo lepšie povedané z mínusu, lebo keď niekde prídete ako cudzinec, neviete jazyk a nikoho nepoznáte, je to iné, ako keď sa len osamostatníte od rodičov v rámci svojej krajiny. Ale pri mne človek nikdy nevie, ani ja sama.  

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK