Štvrtok 27. augusta, 2026
(Zľava) Peter Bátor a Jaroslav Spišiak (obaja PS) počas tlačovej konferencie o kamerách s ruskými komponentmi, 5. augsut 2026 (Screenshot: YT/Progresívne Slovensko)

Šutaj Eštok hovorí o klamstve dodávateľa, Denník N o zbabranom tendri. Ako vznikla kauza kamier s ruskými komponentmi (Otázky a odpovede)

Dvojica radarových kamier sa v priebehu niekoľkých dní stala symbolom jednej z najväčších bezpečnostných káuz tohto roka na Slovensku. Najskôr ministerstvo vnútra odmietalo, že by šlo o ruskú technológiu, potom Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) potvrdil, že zariadenia skutočne obsahujú komponenty z Ruskej federácie a pri nasadení do ostrej prevádzky by mohli predstavovať významné riziko.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) tvrdí, že jeho rezort bol dodávateľom oklamaný. Spoločnosť Soitron, ktorá kamery dodala, to však odmieta. Opozícia hovorí o vážnom zlyhaní štátu a žiada ministrovu demisiu. Premiér Robert Fico (Smer-SD) naopak závažnosť prípadu spochybňuje. 

O čo ide v kauze „ruských“ kamier na slovenských cestách?

Ministerstvo vnútra od roku 2022 buduje systém automatizovanej kontroly cestnej premávky, ktorý má pomocou radarov a kamier zaznamenávať napríklad prekročenie rýchlosti a ďalšie dopravné priestupky.

V rámci testovania boli použité dve radarové kamery NERO R-ONE, ktoré zabezpečila dodávateľská spoločnosť Soitron. Ministerstvo tvrdí, že išlo o testovacie zariadenia, ktoré neboli určené na ostrú prevádzku.

Dôležitý je aj ďalší detail: ministerstvo uviedlo, že pôvodný projekt počítal až s 279 radarmi. Obstarávanie týchto zariadení však bolo pozastavené, v čase vypuknutia kauzy boli v testovaní iba dve kamery. 

Podľa ministerstva je základná infraštruktúra systému už hotová a Soitron dodával iba jednu časť riešenia. Celý projekt preto rezort nezruší a plánuje pokračovať s iným dodávateľom.

Peter Bátor a Jaroslav Spišiak z opozičného Progresívneho Slovenska (PS) upozornili ako prví, že nové zariadenia na slovenských cestách sa vzhľadom a technickými charakteristikami nápadne podobajú ruským radarom Cordon spoločnosti Simicon z Petrohradu. 

Na papieri tak šlo o výrobok cyperskej spoločnosti, zatiaľ čo jeho vzhľad a technické charakteristiky podľa opozície a médií pripomínali ruský výrobok.

Podľa certifikácie mala byť výrobcom kamier NERO R-ONE spoločnosť Sodasus Ltd. so sídlom na Cypre. Podľa medializovaných informácií požiadala o certifikáciu zariadenia slovenská firma it-s. Zmluvným dodávateľom ministerstva však bola spoločnosť Soitron. 

To vytvorilo reťazec, ktorého jednotlivé články sa stali predmetom otázok: kto zariadenie vyrobil, kto ho certifikoval, kto ho dodal na Slovensko a kto ministerstvu garantoval, že neobsahuje komponenty zo sankcionovaných krajín.

Prečo NBÚ považoval kamery za potenciálne nebezpečné?

Ministerstvo vnútra spočiatku tvrdenia o ruských kamerách odmietalo, neskôr požiadalo Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) o vykonanie odbornej analýzy zariadení. 

Podľa NBÚ zariadenia obsahovali nezdokumentovaný komunikačný modul a ďalšie bezpečnostné nedostatky. PS následne uviedlo, že v zariadení bolo prednastavených 12 ruských telefónnych čísel, pričom existovala aj možnosť vzdialeného prístupu.

Bezpečnostným problémom teda nebola samotná skutočnosť, že sa v zariadení nachádza súčiastka vyrobená v Rusku, ale v tom, čo takáto súčiastka a jej softvér umožňujú.

Soitron však takúto interpretáciu odmieta. Tvrdí, že od 29. mája boli kamery pripojené do internej siete Soitronu iba na účely testovania a nemohlo dôjsť k ich ovládaniu cudzou entitou. 

NBÚ identifikoval bezpečnostné riziko, pričom možnosť vzdialeného zásahu je jedným z verejne diskutovaných zistení. Z toho však automaticky nevyplýva, že ruská strana slovenské kamery skutočne ovládala alebo že z nich preukázateľne unikli dáta.

Boli slovenskí vodiči sledovaní?

Faktom je, že dve kamery s ruskými súčiastkami boli fyzicky umiestnené na slovenských cestách a počas testovania premávku zaznamenávali. Ministerstvo však tvrdí, že neboli zapojené do systému, ktorý by údaje pároval s databázami potrebnými na udelenie pokuty.

Bátor v rozhovore pre Denník N upozornil na potenciálne možnosti systému. Tvrdí, že takéto radary dokážu rozpoznávať evidenčné čísla vozidiel, merať rýchlosť, vytvárať obrazové záznamy a v prípade nevhodného zapojenia do informačných systémov by mohli predstavovať riziko pre citlivé údaje. 

Ako najvážnejší scenár spomenul možnosť sledovania pohybu osôb, automobilov či vojenskej techniky. 

Z dostupných informácií nevyplýva, že by počas testovania kamier došlo k úniku citlivých údajov či špionáži. 

Čo je na celej kauze najzávažnejšie?

Kým minister vnútra Šutaj Eštok po analýze NBÚ hovoril o potenciálnom bezpečnostnom riziku a prerušení spolupráce s dodávateľom, premiér Fico závažnosť prípadu verejne spochybnil. 

17. augusta počas tlačovej konferencie vyhlásil, že sa „chytá za brucho“, keď niekto tvrdí, že dve cestné kamery môžu ohroziť bezpečnosť Slovenska.

„Čo to preboha riešite? Slovensko je v bezpečnostnom ohrození kvôli nejakým dvom kamerám, ktoré sú určené na cestnú premávku? Pokiaľ ide o bezpečnosť, sledovanie, monitorovanie, ani netušíte, a ani vám to vlastne nemôžem povedať, čoho je schopný špionážny satelit. Ja sa chytám za brucho, keď mi niekto povie, že dve kamery majú ohroziť bezpečnosť SR,“ uviedol premiér. 

Fico zároveň argumentoval, že nie je podstatné, či súčiastky pochádzajú z Ruska, Číny, Nemecka, Francúzska alebo Spojených štátov. Poukázal na to, že podobné informácie môže podľa neho získavať aj špionážny satelit. 

Jeho argumentácia tak šla do istej miery proti samotnému ministrovi vnútra aj NBÚ. NBÚ upozornil na konkrétne technické kybernetické riziko, zatiaľ čo premiér zdôrazňoval malý počet zariadení a obmedzený rozsah informácií, ktoré kamera dokáže zachytiť.

Opozícia označila Ficovo prirovnanie satelitu za chybné, keďže cestná kamera a špionážny satelit predstavujú z hľadiska informačnej bezpečnosti odlišný typ rizika.

Satelit síce môže zachytiť obraz určitého územia, ale kamera priamo napojená na informačný systém môže potenciálne prepájať obraz s ďalšími údajmi. Ak by totiž systém automaticky identifikoval vozidlo, evidenčné číslo, čas, miesto a ďalšie údaje a následne ich prepojil s databázami, vzniká úplne iný typ informačného systému.

Opozícia tvrdí, že problémom nie sú iba dve kamery, ale možnosť, že sa potenciálne zraniteľná technológia mala stať súčasťou rozsiahleho systému spravovaného štátom.

Najzávažnejšou otázkou je proces, ktorý umožnil, aby sa technológia s nejasným pôvodom a neskôr potvrdenými bezpečnostnými problémami dostala do testovania štátneho systému.

Prečo sa podľa Denníka N sporné kamery nemuseli vôbec objednávať?

Denník N priniesol 26. augusta informáciu, že slovenské cesty snímali kamery s ruskými komponentmi kvôli zásadnej chybe rezortu vnútra. Ministerstvo vnútra plánovalo obstarať komplexný automatizovaný systém na odhaľovanie dopravných priestupkov, ktorý mal zahŕňať stovky stacionárnych radarov a analytických kamier. Predpokladaná hodnota verejného obstarávania predstavovala približne 65 miliónov eur.

Podľa záverov Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) z júna však ministerstvo pri tendri porušilo zákon o verejnom obstarávaní. Napríklad nejasne a neúplne opísalo, čo vlastne kupuje, zle nastavilo kritériá na hodnotenie ponúk a porušilo princípy transparentnosti.

Podľa Denníka N ministerstvo kontrolórov ÚVO zavádzalo a dokumentáciu dodávalo oneskorene.

Verejné obstarávanie sa v dôsledku týchto pochybení výrazne skomplikovalo a prakticky zastavilo. Ministerstvo preto zvolilo alternatívny postup: v rámci menšej zmluvy so spoločnosťou Soitron, financovanej z plánu obnovy, obstaralo a nechalo nainštalovať dve testovacie kamery, ktoré sa neskôr stali predmetom sporu.

Ministerstvo závery Denníka N odmieta. Na článok reagovalo v tlačovej správe, v ktorej tvrdí, že z vlastnej iniciatívy predložilo verejné obstarávanie na kontrolu ÚVO ešte v roku 2024.

„Preto považujeme za zavádzajúce vytvárať dojem, že ministerstvo chcelo napriek pochybnostiam uzatvoriť problematickú zmluvu alebo sa snažilo vyhnúť kontrole. Opak je pravdou – kontrolu pred podpisom zmluvy iniciovalo samotné ministerstvo, počas celého procesu s ÚVO spolupracovalo a na základe výsledku kontroly súťaž zrušilo,“ uviedol rezort vnútra 26. augusta.

Ministerstvo dodáva, že počas kontroly poskytovalo ÚVO plnú súčinnosť, pričom úrad si opakovane vyžiadal rozsiahle a detailné technické informácie, ktoré si pre ich technickú náročnosť vyžadovali dlhšiu odbornú prípravu, no ÚVO boli vždy poskytnuté v dohodnutých termínoch.

„Rovnako kategoricky odmietame tvrdenie, že ministerstvo vnútra  „klamalo kontrolórov ÚVO“. Takéto závažné tvrdenie musí byť podložené konkrétnymi faktami, nie novinárskou interpretáciou priebehu odbornej komunikácie medzi kontrolovaným subjektom a kontrolným orgánom,“ uzavrel rezort v tlačovej správe.

Prečo v kauze figuruje Slovenský metrologický ústav?

Minister Šutaj Eštok naznačil, že Slovenský metrologický ústav by mal niesť určitú mieru zodpovednosti za to, že certifikoval zariadenie, pri ktorom sa neskôr objavili bezpečnostné pochybnosti.

Treba však zdôrazniť rozdiel medzi metrologickou certifikáciou a bezpečnostnou previerkou. Certifikát metrologického ústavu automaticky neznamená, že zariadenie bolo preverované z pohľadu kybernetickej bezpečnosti, pôvodu všetkých čipov alebo možných zadných vrátok v softvéri.

Odstúpil niekto za pochybenie?

Minister vnútra z funkcie neodstúpil ani nebol odvolaný. Šutaj Eštok však avizoval personálne dôsledky na samotnom ministerstve. Týkať sa majú riaditeľa odboru aplikácií a projektového manažéra zodpovedného za projekt.

Zároveň však minister tvrdí, že títo ľudia nemuseli nevyhnutne urobiť chybu. Ich odchod má byť podľa neho výsledkom vzájomnej dohody. 

Opozícia takýto postup považuje za nedostatočný. Argumentuje, že ak za bezpečnostný projekt politicky zodpovedá minister, nemožno celý problém vyriešiť odchodom dvoch úradníkov.

Bude mať kauza právnu dohru?

Áno. Generálny prokurátor Maroš Žilinka už nariadil bratislavskej krajskej prokuratúre preveriť trestnoprávne aspekty nákupu stacionárnych radarových kamier ministerstvom vnútra.

Preverenie sa má týkať celého obstarávania aj pôvodu a bezpečnosti dodaných zariadení, teda nielen toho, kto kamery predal, ale aj toho, ako sa riziková technológia mohla dostať do testovania štátneho systému.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.

Prečítajte si aj