Svet

Islamská šaría ako paralelný právny systém Západu?

V Rakúsku sa diskutuje o zákaze uplatňovania islamského práva šaría. Takúto legislatívnu zmenu presadzuje rakúsky kancelár ako reakciu na rozhodnutie viedenského súdu, ktorý potvrdil verdikt arbitráže založený na islamskom práve šaría.

Súd uviedol, že výsledok rozhodcovského konania nebol v rozpore so základnými princípmi rakúskeho právneho poriadku. Spor sa týkal dvoch mužov, ktorí sa dobrovoľne dohodli, že ich zmluvný konflikt vyrieši rozhodcovský súd podľa pravidiel islamského práva. Keď rozhodcovský súd jednému z nich nariadil zaplatiť 320-tisíc eur, pokúsil sa rozhodnutie právne napadnúť.

Súd však jeho námietky neuznal. Argumentoval tým, že pri majetkových sporoch si môžu strany v rámci rozhodcovskej zmluvy zvoliť aj iný právny rámec, ak jeho uplatnenie nevedie k výsledku, ktorý by odporoval základným zásadám rakúskeho práva.

To vlani vyvolalo vlnu kritiky. Opozícia aj časť vládnych politikov varujú, že podobné rozhodnutia môžu viesť k legitimizácii paralelných právnych štruktúr. Opozičná Strana slobody (FPÖ) hovorí o nebezpečenstve „islamských paralelných spoločností“ a požaduje legislatívne úpravy.

Do diskusie sa teraz zapojil aj spolkový kancelár Christian Stocker, ktorý odmieta, aby sa šaría v Rakúsku uplatňovala čo i len v jednotlivých oblastiach. Podľa jeho názoru ide o právny systém spojený s teokratickým usporiadaním štátu, ktorý je nezlučiteľný s hodnotami Rakúskej republiky. Stocker presadzuje zákaz, ktorý by podľa neho mal jednoznačne potvrdiť, že na území Rakúska platí výlučne sekulárny právny poriadok.

Rakúska ľudová strana (ÖVP) pripravuje návrh, ktorý by v budúcnosti zákonne znemožnil uplatňovanie šaríe v Rakúsku. Cieľom má byť právna úprava, ktorá zabráni aj nepriamemu uznávaniu islamského práva zo strany úradov alebo súdov.

Americký zákon „Preserving a Sharia-Free America Act“

Podobná legislatíva bola v októbri navrhnutá americkému Kongresu aj Senátu. Oba návrhy boli predložené a postúpené príslušným výborom, zatiaľ však neboli schválené.

V októbri 2025 bol v americkom Kongrese predstavený návrh zákona s názvom „Preserving a Sharia-Free America Act“. Legislatívna iniciatíva otvorila širšiu debatu o vzťahu medzi imigračnou politikou, ústavným poriadkom a náboženskými či právnymi normami.

Podstatou návrhu je snaha obmedziť vstup do Spojených štátov osobám, ktoré považujú šaríu za záväzný právny systém. Zároveň počíta s možnosťou vyhostenia ľudí, pri ktorých by sa takáto príslušnosť preukázala.

Diskusia okolo zákona však presahuje samotnú problematiku migrácie. Dotýka sa aj otázok, aké princípy majú tvoriť základ amerického právneho systému, ako má byť zabezpečená rovnosť pred zákonom a do akej miery môže náboženské presvedčenie ovplyvňovať právne a spoločenské normy. Zástancovia návrhu ho spájajú s ochranou ústavného systému a princípov, ktoré podľa nich formovali americkú spoločnosť.

Kritici uplatňovania šaríe ako súčasti štátneho či paralelného právneho systému poukazujú na prípady, keď jej interpretácie vedú k obmedzovaniu základných práv a slobôd. Ide napríklad o nerovné postavenie mužov a žien, uplatňovanie krutých telesných trestov, postihovanie odpadlíctva od viery či obmedzovanie náboženskej slobody.

Podľa zástancov tohto pohľadu nejde iba o historické praktiky, ktoré by už nemali v súčasnosti význam. Podobné pravidlá sa podľa nich v rôznych podobách stále uplatňujú v niektorých krajinách s islamským právnym systémom. Z toho vyvodzujú, že šaría nemôže byť vnímaná výlučne ako súbor náboženských pravidiel týkajúcich sa osobnej viery, ale aj ako politicko-právny systém, ktorého niektoré interpretácie môžu mať autoritatívne až totalitné prvky.

Ak by sa európske krajiny inšpirovali americkým zákonom o zachovaní priestoru bez šaríe, nešlo by len o technickú zmenu imigračných pravidiel, ale o zásadný civilizačný obrat. Európa by po desaťročiach váhania opäť pomenovala svoje vlastné korene. Zástancovia takéhoto prístupu by ho vnímali predovšetkým ako posilnenie suverenity európskych štátov. Vlády by podľa nich jasne deklarovali, že na ich území platí jednotný právny poriadok založený na ústave a princípoch, ktoré formovali európsku spoločnosť.

Zároveň by sa tým podľa podporovateľov mohlo obmedziť vytváranie paralelných právnych štruktúr, ktoré môžu oslabovať autoritu štátu a princíp rovnosti pred zákonom. Obzvlášť citlivou otázkou je v tejto súvislosti postavenie žien a detí.

Takýto krok by zároveň predstavoval politický signál smerom k migrantom. Jeho zástancovia by ním zdôraznili, že súčasťou integrácie je rešpektovanie zákonov, spoločenských pravidiel a hodnôt krajiny, do ktorej človek prichádza. Cieľom by podľa nich nemalo byť prispôsobovanie miestneho právneho systému odlišným nábožensko-právnym normám.

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times a redakčne upravený.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK