
Islamská šaría ako paralelný právny systém Západu?
V Rakúsku sa diskutuje o zákaze uplatňovania islamského práva šaría. Takúto legislatívnu zmenu presadzuje rakúsky kancelár v reakcii na rozhodnutie viedenského súdu, ktorý potvrdil verdikt rozhodcovského súdu vychádzajúci z islamského práva šaría.
Súd uviedol, že výsledok rozhodcovského konania nebol v rozpore so základnými princípmi rakúskeho právneho poriadku. Spor sa týkal dvoch mužov, ktorí sa dobrovoľne dohodli, že ich zmluvný spor vyrieši rozhodcovský súd podľa pravidiel islamského práva. Keď rozhodcovský súd jednému z nich nariadil zaplatiť 320-tisíc eur, pokúsil sa toto rozhodnutie právne napadnúť.
Súd však jeho námietky neuznal. Argumentoval tým, že pri majetkových sporoch si strany môžu v rámci rozhodcovskej zmluvy zvoliť aj iný právny rámec, ak jeho uplatnenie nevedie k výsledku, ktorý by bol v rozpore so základnými zásadami rakúskeho práva.
To vlani vyvolalo vlnu kritiky. Opozícia aj časť vládnych politikov hovoria, že podobné rozhodnutia môžu viesť k legitimizácii paralelných právnych štruktúr. Opozičná Strana slobody (FPÖ) sa zmieňuje o nebezpečenstve „islamských paralelných spoločností“ a požaduje legislatívne úpravy.
Do diskusie sa zapojil aj spolkový kancelár Christian Stocker, ktorý odmieta, aby sa šaría v Rakúsku uplatňovala hoci len v niekoľkých oblastiach. Podľa jeho názoru ide o právny systém spojený s teokratickým usporiadaním štátu, ktorý sa nezhoduje s hodnotami Rakúskej republiky. Stocker presadzuje zákaz, ktorý by mal jednoznačne potvrdiť, že na území Rakúska platí výlučne sekulárny právny poriadok.
Rakúska ľudová strana (ÖVP) pripravuje návrh, ktorý by v budúcnosti zákonne znemožnil uplatňovanie šaríe v Rakúsku. Cieľom má byť právna úprava, ktorá zabráni aj nepriamemu uznávaniu islamského práva úradmi či súdmi.

Návrh zákona Preserving a Sharia-Free America Act
Podobná legislatíva bola v októbri 2025 navrhnutá v americkom Kongrese – v Snemovni reprezentantov aj v Senáte. Oba návrhy zákonodarcovia predložili a postúpili výborom, zatiaľ však neboli schválené.
Návrh predstavený v Kongrese dostal názov Preserving a Sharia-Free America Act. Táto legislatívna iniciatíva otvorila širšiu debatu o vzťahu medzi imigračnou politikou, ústavným poriadkom a náboženskými či právnymi normami.
Podstatou návrhu je snaha obmedziť vstup do Spojených štátov osobám, ktoré považujú šaríu za záväzný právny systém. Zároveň počíta s možnosťou vyhostenia ľudí, u ktorých by sa uznávanie tohto práva preukázalo.
Diskusia o zákone sa však netýka len problematiky migrácie. Dotýka sa aj otázok, aké princípy majú tvoriť základ amerického právneho systému, ako má byť zabezpečená rovnosť pred zákonom a do akej miery môže náboženské presvedčenie ovplyvňovať právne a spoločenské normy. Zástancovia návrhu ho spájajú s ochranou ústavného systému a princípov, ktoré podľa nich formovali americkú spoločnosť.
Kritici uplatňovania šaríe ako súčasti štátneho či paralelného právneho systému poukazujú na prípady, keď jej interpretácie vedú k obmedzovaniu základných práv a slobôd. Ide napríklad o nerovné postavenie mužov a žien, uplatňovanie krutých telesných trestov, postihovanie odpadlíctva od viery či obmedzovanie náboženskej slobody.
Podľa zástancov tohto pohľadu nejde len o zastaralé zvyklosti, ktoré by už v súčasnosti nemali význam. Podobné pravidlá sa podľa nich v rôznych podobách stále uplatňujú v niektorých krajinách s islamským právnym systémom. Z toho vyvodzujú, že šaría nemôže byť vnímaná výlučne ako súbor náboženských pravidiel týkajúcich sa osobnej viery, ale aj ako politicko-právny systém, ktorého niektoré interpretácie môžu obsahovať autoritárske až totalitné prvky.
Ak by sa európske krajiny inšpirovali americkým zákonom na ochranu pred šaríou, nešlo by len o technickú zmenu imigračných pravidiel, ale o zásadný civilizačný obrat. Európa by sa po desaťročiach váhania opäť prihlásila k svojim vlastným koreňom. Zástancovia takéhoto prístupu by ho vnímali predovšetkým ako posilnenie suverenity európskych štátov. Vlády by podľa nich jasne deklarovali, že na ich území platí jednotný právny poriadok založený na ústave a princípoch, ktoré formovali európsku spoločnosť.
Zároveň by sa tým podľa podporovateľov mohlo obmedziť vytváranie paralelných právnych štruktúr, ktoré oslabujú autoritu štátu a princíp rovnosti pred zákonom. Osobitne citlivou otázkou je v tejto súvislosti postavenie žien a detí.
Takýto krok by zároveň vyslal politický signál migrantom. Zástancovia návrhu by tak dali najavo, že súčasťou integrácie je rešpektovanie zákonov, spoločenských pravidiel a hodnôt krajiny, do ktorej človek prichádza. Cieľom by podľa nich nemalo byť prispôsobovanie miestneho právneho systému odlišným nábožensko-právnym normám.
Článok bol preložený z českej edície Epoch Times a redakčne upravený.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .