Klimatológ tvrdí, že storočné meteorologické údaje vyvracajú tvrdenia o rekordných horúčavách
V rozpore so všeobecným presvedčením štúdia ukazuje, že teplotné extrémy v USA sa za posledných sto rokov zmiernili.
Slávny americký spisovateľ Mark Twain raz vyhlásil: „Do problémov ťa nedostane to, čo nevieš. Dostane ťa do nich to, o čom si skalopevne presvedčený, no v skutočnosti to tak nie je.“
Podobne aj podrobnejšie skúmanie údajov občas odhalí iný obraz, než aký sa ponúkal na začiatku. Po preskúmaní záznamov z viac ako 1 200 meteorologických staníc v celých Spojených štátoch bývalý klimatológ z Alabamskej univerzity John Christy spochybnil všeobecne rozšírené presvedčenie, že extrémne vysoké teploty sú čoraz bežnejšie.
Podľa jeho správy, ktorú na jar zverejnil odborný časopis Theoretical and Applied Climatology, údaje nedokazujú nárast extrémnych teplôt. Skôr naznačujú, že teploty sa za posledné storočie zmiernili.
„Systematické merania v Spojených štátoch ukazujú, že teplotné extrémy v 20., 30. a 50. rokoch minulého storočia boli oveľa väčšie ako tie súčasné,“ povedal Christy pre The Epoch Times. „Aj keď vezmete do úvahy západné časti krajiny, ktoré dnes zažívajú svoje vlastné ‚30. roky‘, vo zvyšku krajiny sa tento scenár neopakuje.“
„V konečnom dôsledku tu nemáme žiadny celonárodný extrémny jav.“
Americký Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA) uviedol, že priemerné teploty od roku 1850 vzrástli o 0,556 °C a že tento nárast sa v posledných desaťročiach zrýchlil.
Podľa NOAA bol rok 2024 najteplejším od začiatku globálnych meraní v roku 1850. Desať najteplejších rokov bolo zaznamenaných v desaťročí medzi rokmi 2015 a 2024.
Príčinou je podľa úradu NOAA to, že priemerná povrchová teplota Zeme stúpa, pretože skleníkové plyny produkované ľudskou činnosťou spôsobujú, že Zem absorbuje viac energie, než vyžaruje späť do vesmíru.
Christyho štúdia však naznačuje, že namiesto nárastu extrémneho počasia dochádza v Spojených štátoch k celkovému zmierňovaniu teplotných extrémov. V protiklade s hodnotením NOAA Christyho analýza ukazuje, že od roku 1899 bolo zaznamenaných menej extrémne vysokých, ale aj extrémne nízkych teplôt.
Algoritmy a extrémy
Ako môže vzniknúť taký veľký nesúlad, ak Christy aj NOAA vychádzajú z rovnakých údajov? Rozdiel pramení z dvoch hlavných faktorov, vysvetľuje Christy. Po prvé, grafy NOAA zobrazujú priemerné ročné teploty, zatiaľ čo Christy sa zameral na najvyššie a najnižšie zaznamenané teploty počas najteplejších a najchladnejších ročných období. Extrémy sú podľa neho v klimatickej vede dôležitejšie, pretože stanovujú „environmentálne hranice“, v ktorých žijú rastliny a živočíchy.
Druhým dôvodom odlišných výsledkov je podľa neho fakt, že NOAA využíva algoritmy, ktoré odstraňujú namerané hodnoty, o ktorých sa úrad domnieva, že by mohli byť chybami alebo anomáliami.
Christy sa vo svojom výskume vrátil k pôvodným záznamom a zozbieral extrémne hodnoty, ktoré úrad NOAA zo svojich výpočtov vylúčil. Vychádzal z meraní meteorologických staníc zozbieraných za viac ako sto rokov – od najstarších, rukou písaných pozorovaní armádneho signálneho zboru a amerického Meteorologického úradu až po súčasné merania armády a federálnych agentúr. Všetky tieto údaje sú zhromaždené v centrálnej sieti, ktorú spravuje NOAA.
John Christy na Alabamskej univerzite v Huntsville v štáte Alabama, 12. augusta 2026 (Foto: JP Bond/The Epoch Times)
Čísla, ktoré uvádza NOAA, vyvolali pochybnosti a viedli k ďalšiemu výskumu, pretože niektoré z nedávnych teplotných rekordov zaznamenaných v údajoch sa nezhodovali s tým, čo si Christy sám pamätal.
„Keď som prechádzal digitalizovanými federálnymi údajmi, všimol som si, že podľa vládnej webstránky bola najvyššia teplota v dejinách mesta Newport v Oregone 34,4 stupňa,“ povedal Christy. „O západnom pobreží som vedel oveľa viac, pretože som tam vyrastal.“
Vrátil sa teda k pôvodným, rukou písaným teplotným záznamom z Newportu a zistil, že v júni 1925 tam namerali nielen 37,7 stupňa, ale zaznamenali aj ďalších 10 dní s teplotou presahujúcou 34 stupňov. Tieto chýbajúce údaje potom doplnil do svojho výskumu. Rovnako postupoval aj pri ďalších hláseniach z viac ako 1 200 staníc v USA.
Rukou písané záznamy zachytávajú denné teplotné extrémy v oregonskom Newporte v roku 1925. Záznam ukazuje hodnotu 100 stupňov Fahrenheita (asi 37,7 °C, pozn. prekladateľa) z júna 1925, čo spochybňuje oficiálne údaje, ktoré v tejto oblasti uvádzajú najvyššiu historickú teplotu 94 stupňov (34,4 °C, pozn. prekladateľa). (Zdroj: National Centers for Environmental Information)
Aby sa uistil, že tieto extrémne teploty neboli zaznamenané chybne, Christy ich porovnal so záznamami z okolitých staníc.
„Vyžaduje si to obrovské množstvo manuálnej práce, na ktorú dnes už jednoducho nemáme priestor, pretože všetko robí umelá inteligencia alebo počítačový algoritmus,“ poznamenal. Dodal však, že bez pôvodných údajov nedokážeme presne zachytiť skutočný charakter klímy ani rozlíšiť prudké extrémy, ku ktorým dnes dochádza.
„Môj súbor údajov je oveľa ucelenejší než ten, ktorý vedcom a výskumníkom poskytuje federálna vláda,“ zdôraznil Christy.
Vedúca oddelenia pre vzťahy s verejnosťou úradu NOAA Monica Allenová uviedla, že ich úrad sa k zisteniam externých štúdií nevyjadruje. Poznamenala však, že na kontrolu kvality využíva vedecky overené algoritmy, ktoré slúžia na identifikáciu a označenie potenciálne chybných pozorovaní a na odhalenie náhlych zmien v historických údajoch stanice, ku ktorým mohlo dôjsť pod vplyvom neprirodzených faktorov, napríklad pri presune stanice alebo zmene prístrojového vybavenia.
„Prijímame podnety od našich používateľov, ktoré pomáhajú identifikovať, skúmať a zdokumentovať chybné pozorovania v historických súboroch údajov,“ povedala pre The Epoch Times.
John Christy v klimatickom archíve na Alabamskej univerzite v Huntsville v štáte Alabama, 12. augusta 2026 (Foto: JP Bond/The Epoch Times)
Keď Christy vrátil do výpočtov údaje, ktoré algoritmy odstránili, a zameral sa na teplotné extrémy namiesto priemerov, jeho analýza ukázala, že obdobím s najextrémnejšími horúčavami boli 30. roky minulého storočia, a nie nedávne desaťročia, ako sa to často uvádza.
Podľa Christyho sa prípady extrémnych horúčav za posledné storočie výrazne nezvýšili a zaznamenáva sa menej prípadov extrémneho chladu. Práve zmiernenie extrémne nízkych teplôt je hlavným faktorom rastu priemerných teplôt.
Urbanizácia a nočné uvoľňovanie tepla
Christy upozorňuje na to, že väčšina nárastov teplôt, ktoré pozoroval, nastala v noci. Denné teploty pritom zostali zväčša nezmenené. Vyslovil hypotézu, že to naznačuje vplyv aj iných faktorov než len emisií oxidu uhličitého.
„Nočné teploty za posledných 120 rokov prudko stúpli,“ konštatuje Christy. „Je to dôsledok ľudskej výstavby v okolí meteorologických staníc, keďže v porovnaní s dennými sú nočné teploty oveľa citlivejšie na urbanizáciu – parkoviská, budovy, výrub lesov a podobne.“
Za posledné storočie sa mnohých miest, kde sa vykonávali merania teploty, dotkla urbanizácia a rozrastanie predmestí sprevádzané výstavbou asfaltových a betónových plôch v pôvodne vidieckych oblastiach. Tieto stavby a povrchy počas dňa absorbujú teplo a v noci ho následne uvoľňujú.
„Nemôžete to zvaliť iba na skleníkové plyny, pretože účinok urbanizácie je na týchto staniciach úplne zjavný,“ hovorí. „Na vytvorenie mestského tepelného ostrova toho netreba veľa – stačí vybudovať parkovisko vedľa meteorologickej stanice a zrazu tu máte mestský tepelný ostrov.“
Hore: John Christy stojí pri teplomere s radiačným krytom na Alabamskej univerzite, 12. augusta 2026. Dole: John Christy sa pozerá na tabuľu na Alabamskej univerzite, 12. augusta 2026. Christyho výskum spočíval v návrate k pôvodným záznamom vrátane storočných pozorovaní z meteorologických staníc. (Foto: JP Bond/The Epoch Times)
Podľa Christyho sú teplotné vzorce na území Spojených štátov nerovnomerné, pričom extrémne horúčavy sa momentálne vyskytujú častejšie v západných štátoch, zatiaľ čo vo východných sú v porovnaní s 20. storočím zriedkavejšie.
Správy v médiách sa však zameriavajú na oblasti s najvyššími teplotami, čím posilňujú verejné presvedčenie o tom, že extrémy narastajú v celej krajine.
Sledovanie modelov počasia bolo Christyho vášňou už počas dospievania, keď vyrastal v kalifornskom Fresne. Po vysokej škole zakladal meteorologické stanice v Afrike, následne získal doktorát z dynamiky klímy na Univerzite v Illinois a neskôr strávil desaťročia výučbou meteorológie a klimatológie na Alabamskej univerzite.
So spoluautorom Royom W. Spencerom získal v roku 1991 od NASA medailu za výnimočný vedecký úspech a v roku 1996 špeciálne ocenenie od Americkej meteorologickej spoločnosti za vývoj presného globálneho záznamu teplôt Zeme z operačných družíc na polárnej obežnej dráhe, čo zásadným spôsobom posunulo schopnosť USA monitorovať klímu.
V 90. rokoch prispieval aj do správ Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC).
„Môžem sa vrátiť k záznamom, ktoré som urobil pred 60 rokmi,“ povedal Christy, „takže v istom zmysle som veľkú časť klimatických výkyvov počas svojho života sám zažil.“
Hore: John Christy na Alabamskej univerzite, 12. augusta 2026. Dole vľavo: Christymu v roku 1991 so spoluautorom Royom W. Spencerom udelili medailu NASA za výnimočný vedecký úspech. Dole vpravo: Množstvo ocenení v kancelárii Johna Christyho. (Foto: JP Bond/The Epoch Times)
Prekonávanie prekážok
Publikovanie jeho najnovších zistení v akademickom časopise nebolo vôbec jednoduché.
„Recenzenti sa snažili nájsť čokoľvek, len aby to mohli zamietnuť. Publikovanie si vyžiadalo veľa času a obrovské úsilie,“ uviedol Christy. „Musel som sa porátať s množstvom výhrad a presvedčiť ich tým, že som im opakovane dokazoval: ‚Vašu námietku som otestoval. Neplatí.‘ Mali sme aj iné práce, ktoré sa nám nikdy nepodarilo publikovať. Je to škoda, pretože svet tak nemá šancu vidieť výsledky tohto druhu výskumu.“
Či jeho zistenia ovplyvnia názory Američanov na zmenu klímy, je podľa neho neisté.
„Ak je niekto presvedčený, že extrémy sa stále zhoršujú, je to takmer ako náboženstvo. Názor takýchto ľudí len tak nezmeníte,“ dodal. „Ak ste však niekto, kto na informácie pozerá bez predsudkov, potom chápete, že mojou úlohou za posledných 50 rokov bolo vytvárať súbory údajov čo najlepšie, aby sme pomocou týchto údajov mohli hľadať odpovede práve na takéto otázky.“
Úrad NOAA sprístupňuje obrovské množstvo údajov, aby ich vedci mohli analyzovať svojimi vlastnými metódami.
Hlavný klimatológ pre Alabamu Lee Ellenburg (vľavo) a John Christy na Alabamskej univerzite v Huntsville v štáte Alabama, 12. augusta 2026. Christy odišiel v januári po viac ako dvoch desaťročiach z funkcie hlavného klimatológa do dôchodku. (Foto: JP Bond/The Epoch Times)
Ako uviedla Allenová, na analýzu údajov zo súboru Global Historical Climatology Network Daily využíva úrad program nClimGrid-Daily.
„Tento súbor údajov na analýzu teplôt v USA pochádza z množstva staníc s denným meraním a umožňuje úradu NOAA, komunite používateľov a vedeckej obci skúmať celú šírku našich dát,“ dodala.
Priemerné a extrémne teploty podľa Allenovej poskytujú vzájomne sa dopĺňajúce vedecké poznatky.
„Priemerné teploty určujú historické východiskové body, ktoré sa využívajú na identifikáciu extrémnych podmienok; extrémne teploty zasa pomáhajú vyhodnocovať riziká vyplývajúce z javov, akými sú vlny horúčav a mrazov.“
Napriek množstvu údajov, ktoré NOAA poskytuje, je Christy presvedčený, že akademici, ktorí spochybňujú prevládajúci naratív o klíme, majú problém získať granty či publikovať svoje práce.
„V otázkach ako klimatická zmena panuje takmer absolútna netolerancia,“ povzdychol si. „Som však rád, že môžem pôsobiť tu v Alabame, kde možno klásť otázky, skúmať reálne údaje a nedostať za to vyhadzov.“
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Páčil sa vám tento článok? Napíšte nám svoj názor a prípadne zanechajte kontakt, ak chcete odpoveď.