Domov

Zvyšovanie obranných výdavkov NATO: Fico nadhodil neutralitu Slovenska, Pellegrini hovorí o nebezpečnom odpútavaní pozornosti

Premiér Fico vyhlásil, že by Slovensku v napätej bezpečnostnej situácii svedčala neutralita. Kritizoval rastúce výdavky na obranu v NATO a ako alternatívu spomenul možnosť vystúpenia z Aliancie. Ministerstvo obrany v minulosti informovalo, že neutralita by znamenala oslabenie obrany štátu a vyššie výdavky. Prezident Pellegrini varoval pred prílišnou medializáciou témy, ktorá môže vyústiť až do referenda. Zároveň sa očakáva, že Slovensko zvýšenie výdavkov na obranu na samite NATO podporí. Vystúpenie z NATO by si vyžadovalo schválenie v parlamente a oficiálne doručenie výpovede zmluvy.

Podľa premiéra by Slovensku svedčala neutralita

Premiér Robert Fico (Smer-SD) vyhlásil, že v súčasnej napätej medzinárodnej situácii, keď Európa čoraz viac hovorí o vojne, by Slovensku svedčala neutralita. Povedal to minulý týždeň počas tlačovej besedy na kontrolnom dni na Ministerstve hospodárstva SR (17. júna). 

Kritizoval rozdielny prístup Európskej únie k súčasným svetovým konfliktom – zdržanlivosť pri Gaze v konflikte Irán – Izrael a provokácie smerujúce k účasti vo vojne na Ukrajine. 

„Postavím otázku a teraz vám vybuchnú kamery. Nesvedčala by Slovensku neutralita? Do čoho nás to, preboha, ťahajú všetci? Všetci hovoria o vojne,“ povedal Fico.

Doplnil, že rozhodnutie o neutralite nie je v jeho rukách, no Slovensko by malo podľa jeho slov byť pevne na strane mieru a vyhýbať sa vojenským dobrodružstvám. 

„NATO je ako golfový klub. Ak si chcete zahrať, musíte platiť členský príspevok. USA sa rozhodli zvýšiť členské na 5 % HDP. Je to síce v čase ozdravovania verejných financií a budovania sociálneho štátu iracionálne, ale súčasne realitou, pred ktorou stojíme,“ uviedol predseda vlády.

Podľa jeho slov máme dve možnosti: buď zaplatíme novostanovený príspevok vo výške viac ako sedem miliárd eur, pričom si vyhradíme právo použiť tieto prostriedky podľa vlastného uváženia (prednostne na duálne projekty, ako sú nemocnice a cesty), alebo zvážime vystúpenie z NATO. Fico označil za absurdné, aby takmer pätina štátneho rozpočtu smerovala na obranu. Podľa neho je logické, aby o takomto zásadnom kroku rozhodli občania v referende, keďže zvýšené výdavky na armádu budú znamenať úspory v iných sektoroch.

„Čo je na mojej úvahe, že neutralita by za daných okolností svedčala Slovensku, ako svedčí Rakúsku a Švajčiarsku, také šokujúce? Pre mňa je šokujúce to, ako poslušne sú médiá a opozícia pripravené slúžiť iným, len nie Slovensku,“ skonštatoval Fico.

Rezort obrany sa v minulosti k možnosti neutrality vyjdaril

Neutralita je medzinárodnoprávny status, pri ktorom sa štát zaväzuje nezasahovať do vojenských konfliktov medzi inými štátmi a nepripája sa k žiadnym vojenským alianciám. Ak by chcela byť naša krajina neutrálna, musela by vystúpiť z NATO.

„Takýto scenár by bol priamym ohrozením nášho bezpečia a potenciálne aj hrozbou pre existenciu nášho štátu,“ komentovalo takúto myšlienku Ministerstvo obrany SR v auguste 2023.

Rezort obrany objasnil, že neutralita Slovenska by predstavovala vážny hazard s bezpečnosťou krajiny, keďže Severoatlantická aliancia (NATO) je najväčší a najefektívnejší obranný systém na svete a spolu s Ozbrojenými silami SR tvorí základ obrany štátu. 

„Dnes, keď u nášho východného suseda zúri vojna, to vidíme jasnejšie ako kedykoľvek predtým. Rusko si dovolilo napadnúť Ukrajinu, lebo bola neutrálna a priamo ju nechránil aliančný dáždnik,“ vysvetlilo ministerstvo s dovetkom, že na krajiny NATO si Rusko netrúfne, keďže útok na ktorúkoľvek členskú krajinu by znamenal útok na všetkých členov, pričom zo strany NATO by prišlo k ráznej odpovedi.

„Skúsenosti z roku 1968, keď do Československa vtrhli sovietske tanky, nás učia, že priestor na ilúzie nie je. Neutralita by dnes neznamenala nezávislosť, ale zraniteľnosť – bolo by to ako opustiť pancierové vozidlo a čakať uprostred trate, kedy nás prejde vlak,“ uviedol rezort obrany.

Výrazne drahšia

Podľa rezortu obrany by neutralita navyše znamenala významné finančné zaťaženie štátu. V roku 2023 Slovensko podľa údajov z vlády investovalo do obrany 2,45 miliardy eur, pričom napríklad Švajčiarsko, ktoré je ohraničené členskými štátmi NATO, za rovnaký rok určilo na obranu probližne 6 miliárd eur.

„Donedávna neutrálne Fínsko, ktoré sa v reakcii na ruskú agresiu voči Ukrajine rozhodlo vstúpiť do NATO, má rozpočet na obranu viac ako 5 miliárd eur. Miliardy eur, ktoré by sme v prípade neutrality museli do našej obrany investovať navyše, by tak chýbali v iných dôležitých rezortoch, ako sú zdravotníctvo či školstvo,“ ozrejmil rezort.

Rovnako ako Fíni, aj Švédi prehodnotili svoju dlhoročnú politiku neutrality; trvala dve storočia. V marci 2024, takmer rok po Fínsku, vstúpili do Severoatlantickej aliancie, aby si posilnili bezpečnostné záruky v čase rastúcej hrozby zo strany Ruska. Členstvo v NATO tak podľa rezortu obrany nie je len otázkou bezpečnosti, ale aj ekonomickej racionality. Platí, že neutrálne štáty musia investovať výrazne viac do vlastnej obrany a zvyčajne udržiavajú povinnú vojenskú službu, aby dokázali zabezpečiť svoju obranyschopnosť bez podpory spojencov.

Reakcie koalície a prezidenta

Minister školstva a podpredseda koaličnej strany Hlas-SD Tomáš Drucker v relácii Braňo Závodský naživo 19. júna rovnako prízvukoval, že neutralita neznamená mier, ale menej bezpečnosti. „Je to signál neistoty aj pre ekonomiku a v závere je to návrat k ešte väčšej chudobe. Toto je neutralita. Sú tu krajiny ako Švédsko, Fínsko, ktoré sa, naopak, stali členmi NATO,“ skonštatoval Drucker.

Minister vnútra a predseda Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok uviedol, že vystúpenie z NATO je pre jeho stranu „červenou čiarou“. Na margo premiérových výrokov o neutralite Slovenska povedal: „Vnímam to ako osobný názor pána premiéra, ale garantujem vám, že kým bude Hlas-SD súčasťou tejto vlády, na našej zahranično-politickej orientácii na všetky štyri svetové strany s jasným zakotvením v EÚ a NATO sa nič nemení.“

Aktuálny minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) považuje diskusiu o neutralite za bežnú a ničím výnimočnú. „Je otázka, koľko ten rozpočet potom individuálna obrana reprezentuje a aké ďalšie výhody máte z kolektívnej obrany a neutrality,“ poznamenal. Zároveň spomenul skutočnosť, že neutrálne štáty majú povinnú vojenskú službu. „Ja preferujem cestu dobrovoľnej vojenskej služby,“ dodal.

Napriek vyjadreniam premiéra Fica o možnej neutralite Slovenska sa jeho vláda s veľkou pravdepodobnosťou zaviaže k výraznému zvýšeniu obranných výdavkov na 5 % HDP podľa požiadaviek NATO. Tento krok však podľa portálu Euractiv odmieta až 70 % voličov Smeru.

Prezident Peter Pellegrini premiérové poznámky považuje za jeho čisto osobný postoj, pričom dodal, že Fico je majster v prinášaní provokatívnych tém, ktoré môžu slúžiť na odvedenie pozornosti. Zároveň varoval pred tým, aby zvýšená medializácia témy nevyústila do petičnej akcie o vystúpení z NATO. Pripustil, že ak by bola otázka správne formulovaná, referendum by vypísal.

„Neroztvárajme dvere a debatu na témy, ktoré môžu bezpečnosť Slovenskej republiky ohroziť, pretože bezpečnosť našej krajiny musí byť našou prioritou a musí stáť nad geopolitikou, musí stáť nad získaním pár lacných percent u niekoľko desaťtisíc voličov,“ povedal.

Zvýšenie obranných výdavkov

Prezident Pellegrini po rokovaní s politickými lídrami za okrúhlym stolom 17. júna uviedol, že naprieč politickým spektrom panuje zhoda, aby Slovensko neblokovalo závery blížiaceho sa samitu NATO v Haagu (24. – 25. júna).

„Zhodli sme sa, že Slovensko by malo rokovať do posledného dňa pred prijatím záverečnej rezolúcie, no nemalo by byť jedinou krajinou blokujúcou závery samitu. Zároveň však platí, že ak sa prijme konsenzus o navyšovaní výdavkov na obranu, budeme presadzovať jeho postupné napĺňanie v horizonte desať a viac rokov,“ skonštatoval Pellegrini.

Prezident predtým 2. júna na samite lídrov Bukureštskej deviatky (B9) v litovskom Vilniuse vyjadril podporu zvyšovaniu výdavkov zreteľnejšie. „Je nutné, aby Európa prevzala väčší podiel na svojej vlastnej obrane v rámci NATO. Plne podporujem, aby sme míňali viac, a musíme posilniť európsky pilier v NATO. SR preto podporí ohlásené zvýšenie výdavkov na 3,5 percenta plus 1,5 percenta (HDP),“ uviedol.

Predseda SNS Andrej Danko po okrúhlom stole upozornil, že ak prezident Pellegrini na nadchádzajúcom samite NATO podporí zvýšenie obranných výdavkov, urobí tak bez mandátu od vlády či parlamentu a výlučne na vlastnú zodpovednosť. 

„Nedisponuje mandátom, takým mandátom nemôže byť jeden okrúhly stôl, kde dostanete kávu a jeden pagáč,“ povedal líder národniarov.

Hoci priznal, že prezident má v tejto veci ústavné právo konať, kritizoval fakt, že o takomto rozhodnutí nerozhodoval parlament, ale verdikt bol prijatý na stretnutí politických lídrov pri „okrúhlom stole“, ktoré podľa neho nemôže nahradiť skutočný mandát.

Kancelária prezidenta reagovala slovami, že Pellegrini bude svoju pozíciu na samite NATO v Haagu koordinovať s predsedom vlády, s ministrom obrany a ministrom zahraničných vecí SR.

Ako by Slovensko vystúpilo z NATO?

Podľa Matúša Halása z Ústavu európskych štúdií v Prahe ide v prípade premiérových výrokov o neutralite o nejasnú a nedomyslenú myšlienku, ktorá nemá oporu v reálnych politických zámeroch ani v praktickej skúsenosti Slovenska. Upozornil, že hoci existujú rôzne krajiny s neutrálnym postavením, každá z nich k tomu pristupuje inak a ich situácia je neporovnateľná.

Ak by Slovensko chcelo vystúpiť z členstva v NATO, podľa Halása by sa postupovalo podobne ako pri vstupe. Národná rada SR by musela schváliť návrh na vypovedanie Severoatlantickej zmluvy, ktorou sa Slovensko k členstvu zaviazalo. Ak by takýto krok schválila väčšina poslancov, vláda by následne mohla doručiť oficiálnu výpoveď zmluvy Spojeným štátom, ktoré sú depozitárom zmluvy. Podľa článku 13 Severoatlantickej zmluvy by po uplynutí jedného roka od doručenia výpovede členstvo Slovenska v NATO formálne zaniklo.

Aktuálne však na Slovensku nevidí reálny scenár, v ktorom by sa neutralita mohla stať politickou skutočnosťou.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK