Zomrel prvý slovenský moreplavec. Na vlastnoručne postavenej plachetnici oboplával svet
Za 478 dní oboplával kapitán Varsányi so svojou posádkou celý svet na 12 metrov dlhej dvojsťažňovej oceľovej plachetnici.
Jozefa Varsányiho zo Šale poznali ako stredoškolského profesora telocviku a mestského poslanca. Nakoniec však dokázal, že sa v ňom skrýva odvážny dobrodruh. „Šaliansky Kolumbus“ alebo „morský vlk“, ako mu vraveli, oboplával svet na vlastnoručne postavenej plachetnici, pomenovanej po svojej manželke Zuzane. V roku 1995 získal ocenenie Jachtár roka.
Šaliansky profesor túžil už ako dieťa spoznávať nové krajiny z hladiny mora. Nakoniec si svoj veľký sen splnil a všetkým dokázal, že s odhodlanosťou a odvahou dosiahne človek aj zdanlivo nemožné. Svoje dobrodružstvá a nezabudnuteľné zážitky zachytil v dvoch knihách Zuzana okolo sveta (1995) a Štvrťstoročie na moriach a oceánoch (2021).
J. Varsányi sa prvýkrát dostal k plachetniciam v roku 1970 vďaka svojmu kamarátovi, ktorý sa prihlásil na námornú školu v poľskej Gdyni. Pridal sa k nemu na jachtársky výcvik, a tak sa v roku 1981 vydal s dvomi spoločníkmi na svoju úplne prvú plavbu na plachetnici NUNKI, pomenovanej po najjasnejšej hviezde zo Strelca. Za 75 dní preplávali 3 500 míľ a navštívili 12 prístavov. Bol organizátorom a spoluorganizátorom viacerých jachtárskych expedícií, či už okolo Európy, baltských prístavov, Stredomoria alebo Červeného mora.
Jeho veľká životná výprava sa však začala medzi rokmi 1993 až 1995 na vlastnoručne postavenej plachetnici Zuzana. Za 478 dní oboplával kapitán prvej slovenskej expedície celý svet na 12 metrov dlhej dvojsťažňovej oceľovej plachetnici. Členmi posádky boli aj Radoslav Pätoprstý a Pavol Macháček. Navštívili 23 štátov a prebrázdili skoro 43-tisíc kilometrov. Štartovali v Chorvátsku a plavili sa cez Kanárske ostrovy, Karibik, Fidži, Polynéziu, Novú Guineu, Srí Lanku, Suez, Krétu, Grécko. Cesta im trvala dva roky. Na cestu si zapožičali dve kamery z televízie a počas plavby natočili iba o faune a flóre Červeného mora 3 km filmu.
„Najväčším problémom bolo nájsť posádku na také dlhé obdobie plavby. Mnohí mali záujem, ale každého odrádzala dĺžka plavby. Vystrojiť jachtu na takú dlhú plavbu v tej dobe u nás bolo prakticky nemožné. Neboli prístroje, navigácia, satelity, mapy, plachty, prosto nič, všetko sme museli doniesť z Poľska,“ opísal Jozef Varsányi ťažkosti spojené s výpravou.
Spomína si aj na náročnosť plavby. Na mori sa striedali pri kormidle po troch hodinách. Trápeniam sa nevyhli medzi Austráliou a Novou Guineou, kde problémy pri plavbe spôsobovali koraly a plytké more. Naopak, plavba priniesla aj krásne zážitky, koralové útesy na Fidži označil za raj na zemi.
Napriek rôznym technickým problémom počas cesty a obmedzeným možnostiam kontaktovať rodinu sa nikdy nevzdal a odvážne si razil cestu vpred, čeliac svojmu strachu. „Vždy sme sa tešili na prístavy, lebo sme mohli zavolať domov,“ povedal.
Na časť cesty sa k nemu pridala aj manželka s dvomi deťmi. Vzájomnej spoločnosti sa však netešili dlho. Syn Zoltán potreboval v Istanbule lekársku starostlivosť pre zápal slepého čreva.
Kapitán Jozef Varsányi sa delil o svoje zážitky zo svojich ciest po moriach a oceánoch aj formou prednášok, ktorých usporiadateľom boli Jachtklub Žilinskej univerzity a katedra vodnej dopravy. Na pôde Žilinskej univerzity prednášal naposledy v novembri 2024.
Priekopník slovenského oceánskeho jachtingu zomrel 30. apríla 2025 vo veku 80 rokov. Jeho odvaha, odhodlanie a viera vo vlastné schopnosti zostávajú naďalej inšpiráciou pre všetkých. Dokázal, že aj človek z malej krajiny, akou je Slovensko, môže preraziť do veľkého sveta a zanechať v ňom svoju stopu. Zároveň otvoril široké dvere pre všetkých nadšencov jachtingu.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
