Svet

Za iránskymi programami balistických rakiet stojí desaťročia podpory zo strany čínskych občanov

Proti iránskemu jadrovému projektu a raketovému programu sú zavedené rôzne medzinárodné sankcie, ale ich účinnosť oslabuje rozsiahla a dlhodobá pomoc, ktorú Teherán dostáva od čínskych štátnych príslušníkov.

Napriek desaťročiam právnych a diplomatických krokov Spojených štátov a iných krajín zameraných na zavedenie kontrol vývozu a dohôd o nešírení zbraní, obžaloby amerických súdov a iné vládne dokumenty ukazujú, že čínske obchodné siete dodávajú produkty, ktoré sú kritické pre udržanie vývoja a výroby iránskych rakiet.

Irán vo veľkej miere využil svoje balistické rakety počas nedávnej 12-dňovej vojny s Izraelom, keď ako odvetu za izraelské útoky zamerané na iránsku protivzdušnú obranu, jadrový program a vysokých vojenských veliteľov vystrelil na izraelské mestá ťažké salvy rakiet.

Väčšina iránskych rakiet bola zachytená, ale desiatky z nich prekonali izraelskú obranu, vrátane systému Iron Dome a zanechali po sebe 30 mŕtvych, tisíce zranených a značné škody. Vo vojne, ktorá začala 13. júna a skončila 24. júna prímerím sprostredkovaným USA, zahynulo viac ako 1 000 Iráncov, prevažne vojakov a vládnych zamestnancov.

Hoci čínske ministerstvo zahraničných vecí v odpovedi na otázky izraelského denníka Israel Hayom poprelo nedávne správy, že Peking po konflikte dodal Iránu vojenský materiál, izraelský veľvyslanec v Spojených štátoch Yechiel Leiter vyjadril obavy, že Čína môže pomáhať Iránu pri obnove jeho raketového arzenálu po jeho stratách.

Irán a balistické rakety

Od založenia iránskej teokracie v roku 1979 je Čínska komunistická strana (ČKS) kľúčovým spojencom režimu v jeho jadrových a raketových ambíciách, pričom Peking od 80. rokov poskytuje kritické jadrové technológie a materiály, ako vyplýva z rôznych partnerstiev medzi oboma krajinami a zo správ západných vlád.

V rokoch 1985 a 1990 Čína a Irán podpísali tajné dohody o jadrovom výskume, ktorých podrobnosti sa stali známymi v nasledujúcich rokoch, ako uvádza správa Komisie pre bezpečnostnú revíziu USA a Číny z roku 2013 o čínsko-iránskej jadrovej spolupráci. Jadrový výskumný komplex v Isfaháne v juhozápadnom Iráne, ktorý bol terčom izraelských a amerických vzdušných útokov v nedávnej vojne, bol postavený za účasti Číny.

Irán disponuje rôznymi balistickými raketami krátkeho a stredného doletu, ako sú systémy Shahab-3, Ghadr a Khorramshahr. Podľa odhadov amerického Centrálneho veliteľstva mal Irán pred vojnou s Izraelom viac ako 3 000 balistických rakiet.

Arzenál strategických rakiet je pod kontrolou Iránskych revolučných gárd, polovojenskej organizácie, ktorá je podrobená prísnym sankciám za údajnú podporu teroristických a povstaleckých aktivít Teheránu na Blízkom východe a mimo neho.

Balistické rakety sú nevyhnutné nielen v prípade, že Teherán úspešne získa jadrové zbrane, ale aj ako dôležitý faktor celkovej obrannej politiky iránskeho režimu.

Karl Lee a čínsko-iránska sieť na šírenie zbraní

Podľa amerických spravodajských služieb dodáva Čína Teheránu mnoho potrebných materiálov, napríklad materiály používané na výrobu komponentov rakiet a raketového paliva.

Údajne významnú úlohu v čínskej sieti šírenia zbraní zohráva Li Fangwei, známy skôr ako Karl Lee. Od začiatku 21. storočia americké spravodajské služby identifikovali Leeho ako hlavného dodávateľa materiálov dvojakého použitia, t. j. tovaru s civilným aj vojenským využitím, pre iránsky program balistických rakiet, a naďalej figuruje na zozname najhľadanejších osôb FBI.

V roku 2014 americké ministerstvo spravodlivosti vznieslo proti Leeovi formálne obvinenie v siedmich bodoch obžaloby podanej na južnom okresnom súde v New Yorku, v ktorej ho obvinilo zo sprisahania s cieľom porušiť zákon o mimoriadnych ekonomických právomociach, z prania špinavých peňazí, podvodu a obchádzania sankcií. Jeho majetok v USA bol zmrazený a za informácie vedúce k jeho zatknutiu alebo usvedčeniu je vypísaná odmena 5 miliónov dolárov.

Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že Lee, ktorý pochádza zo severovýchodnej Číny, použil desiatky krycích spoločností na utajenie svojich transakcií s iránskou Organizáciou obranného priemyslu a Organizáciou leteckého priemyslu, ktoré sú zapojené do iránskeho priemyslu balistických rakiet a jadrového výskumu.

Leeho spoločnosti údajne dodávali gyroskopy, maragingovú oceľ, vysoko kvalitné zliatiny hliníka a špeciálny grafit – všetky tieto materiály sú uvedené v zozname vývozných kontrol Režimu kontroly technológií pre raketovú techniku.

Tajné telegramy amerického ministerstva zahraničných vecí, ktoré získala a zverejnila organizácia WikiLeaks, naznačujú, aké ťažkosti mali americkí diplomati pri snahe prinútiť ČKS, aby podnikla kroky proti Leeovi a jeho sieťam.

Podľa jednej depeše z marca 2008 Wang Daxue, úradník čínskeho ministerstva zahraničných vecí poverený kontrolou zbrojenia, uviedol, že dostal pokyn informovať americkú stranu, že hoci Peking pracuje na „najkomplikovanejšom“ medziagentúrnom vyšetrovaní Leeho, nedokázal nájsť dôkazy o jeho obvineniach.

Podľa Wanga je Lee „múdry a inteligentný“ a využíva šedú zónu čínskych zákonov týkajúcich sa vývozu tovaru dvojakého použitia, čo sťažuje nájdenie „solídnych dôkazov“ proti nemu.

V roku 2023 ministerstvo spravodlivosti zverejnilo obžalobu proti Qiao Xiangjiangovi, známemu aj ako Joe Hansen, čínskemu občanovi pracujúcemu pre Sinotech Dalian Carbon and Graphite Manufacturing Corporation – spoločnosť, ktorá je už dlho spojená so sieťou Karla Leeho.

Qiao bol obvinený z vývozu izostatického grafitu, materiálu, ktorý je kľúčový pre výrobu nosných koncoviek rakiet a trysiek rakiet, do Iránu v rokoch 2019 až 2022.

Podvody, krycie spoločnosti a ČKS

Obžaloba Joea Hansena potvrdzuje, že aj desať rokov po tom, čo bol Lee formálne obvinený, jeho sieť nielenže naďalej funguje, ale je hlboko zakorenená v citlivých dodávateľských reťazcoch.

Hansen údajne používal falošné faktúry, krycie spoločnosti, ako je Lexing International Trade Co., a americké finančné inštitúcie, aby obišiel americké sankcie, uvádza sa v obžalobe. Tieto aktivity prebiehali napriek tomu, že Sinotech Dalian bol od roku 2014 zaradený na zoznam Úradu pre kontrolu zahraničných aktív amerického ministerstva financií, čo naznačuje, že niektoré aspekty pôvodnej siete Leeho naďalej fungujú.

Správa King’s College London z roku 2018 zistila, že Lee pravidelne využíval členov svojej rodiny, živých aj zosnulých, na registráciu nových spoločností. Podľa univerzity niekoľko príbuzných pôsobilo ako zákonní zástupcovia a obchodní zástupcovia v rámci jeho siete. Existuje osem identifikovaných spoločností, ktoré mali priame transakcie s Iránom a nad ktorými má Lee prevádzkovú kontrolu.

Hoci Čína tvrdí, že prísne kontroluje vývoz tovaru súvisiaceho s vojenskými účelmi a prijíma opatrenia na podporu nešírenia zbraní hromadného ničenia, odmietla Leeho vydať alebo zabrániť jemu a jeho organizáciám v pokračovaní ich údajnej činnosti.

Bezprostredne po obžalobe ministerstva spravodlivosti USA v roku 2014 čínske ministerstvo zahraničných vecí odmietlo tvrdenia USA s tým, že „Čína rozhodne odmieta jednostranné sankcie USA… na základe svojich vnútroštátnych zákonov“.

Tento rok vo svojej odpovedi na správy denníka Israel Hayom o tom, že Čína dodáva Iránu systémy protivzdušnej obrany po prímerí s Izraelom z 24. júna, čínske veľvyslanectvo v Izraeli uviedlo, že Peking ako člen Bezpečnostnej rady OSN „zachováva opatrný a zodpovedný prístup k vývozu vojenského tovaru“, vrátane tovaru s dvojakým použitím.

Veľvyslanec Leiter v rozhovore pre VOA uviedol, že izraelské útoky počas 12-dňovej vojny spôsobili vážne škody iránskemu programu balistických rakiet, vrátane plánov na vytvorenie medzikontinentálnych balistických rakiet (ICBM) schopných dosiahnuť územie USA.

Americká obranná spravodajská agentúra (DIA) odhadla, že Irán by prostredníctvom ďalšieho vývoja svojich vesmírnych rakiet mohol vyrobiť medzikontinentálnu balistickú raketu, ak by sa Teherán rozhodol tak urobiť. „Tento program sme ukončili, zničili sme celý ich priemysel,“ povedal Leiter a dodal, že „komponentné prvky“ projektu medzikontinentálnych balistických rakiet boli zničené. „Musíme sa len uistiť, že Čína alebo iní zlí aktéri im nedovolia, aby ho obnovili,“ uzavrel Leiter.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK