Piatok 13. decembra, 2024
Americký herec Sean Stone prichádza na špeciálne premietanie filmu „Nočná prechádzka“ v Landmark Theatre v Los Angeles 13. júna 2021. (Foto: PATRICK T. FALLON/AFP via Getty Images)

„Všetci prezidentovi muži“ – seriál o boji establišmentu proti Donaldovi Trumpovi (Rozhovor s režisérom Seanom Stoneom)

Nový dokumentárny film All the President’s Men (Všetci prezidentovi muži), ktorý natočil Sean Stone, americký režisér a syn Olivera Stonea, snaží dešifrovať politické sprisahania organizované proti Donaldovi Trumpovi počas jeho prvého funkčného obdobia v Bielom dome.

Russiagate, pokusy o impeachment, udalosti na Kapitole… Aféry, ktoré poznačili republikánsku prezidentúru, sú skúmané prostredníctvom exkluzívnych výpovedí bývalých Trumpových poradcov, ako sú George Papadopoulos, Roger Stone, Michael Flynn, Kash Patel a Rudy Giuliani. Poháňaný túžbou vrhnúť svetlo na výzvy a nebezpečenstvá, ktorým dnes čelí americká demokracia, Sean Stone hovoril s Epoch Times o ambíciách a stávkach tohto dokumentárneho seriálu, ktorý čoskoro objavíte na Tucker Carlson Network.

Epoch Times: Názov vášho dokumentu, ktorý sa zameriava na falošné správy okolo údajného spolčenia medzi Ruskom a Donaldom Trumpom počas prezidentských volieb v roku 2016, zjavne odkazuje na film o afére Watergate z roku 1976 Prezidentovi muži. Prečo práve táto voľba?

Watergate bol v mnohých ohľadoch organizovaným pučom proti prezidentovi Richardovi Nixonovi. Hoci významné diela ako Tichý prevrat Lena Colodnyho a Roberta Gettlina a Pravda o Watergate Nicka Bryanta brilantne skúmajú dôsledky aféry, otázky zostávajú.

Napríklad, ako získali informácie Bob Woodward a Carl Bernstein, dvaja novinári denníka Washington Post, ktorých články viedli k vypuknutiu celoštátneho škandálu zodpovedného za Nixonov pád? Vieme, že Bob Woodward bol bývalý dôstojník námornej rozviedky, ktorého zdrojom informácií bol s najväčšou pravdepodobnosťou Alexander Haig, šéf Bieleho domu, muž s hlbokými koreňmi v establišmente.

Toto politické sprisahanie zorganizované členmi spravodajskej komunity s cieľom zvrhnúť Nixona zúrivo pripomína puč pripravený proti Donaldovi Trumpovi v rokoch 2016 až 2020, a to aféru Russiagate, kompromitujúcu aféru spravodajských služieb, vtedy pod taktovkou Baracka Obamu, ktorá bola otvorene naklonená Hillary Clintonovej.

Náš šesťdielny dokument sa začína aférou Russiagate a potom sa venuje ďalším škandálom vrátane lží okolo udalostí zo 6. januára na Kapitole, ako aj otázkam o čestnosti prezidentských volieb v roku 2020.

Čo dúfate, že verejnosť pochopí, keď uvidí tento dokumentárny film?

Pôvodne sme dúfali, že tento dokument vydáme pred voľbami 5. novembra, ale nakoniec sme sa rozhodli vydať ho až po tomto dátume. Je to historické dielo, ktoré by si ľahko mohlo nájsť miesto na platformách ako Netflix, HBO alebo dokonca CNN, ak by naozaj preukázali novinársku integritu. Súčasné mediálne prostredie je však natoľko spolitizované, že väčšina kanálov obhajuje jednu agendu v službách jednej politickej strany.

Cieľom tohto seriálu je poskytnúť bohatý a komplexný kontext tejto konšpirácie, ktorej skutočný rozsah si neuvedomujeme. Dúfame, že prostredníctvom tejto produkcie zlepšíme pochopenie verejnosti o tom, ako sa vyvíjalo Trumpovo prvé funkčné obdobie a prečo bol vnímaný ako taká veľká hrozba pre establišment.

Ústredným bodom, ktorý predkladáme na pochopenie tohto nepriateľstva, je jeho postoj proti agende nekonečných vojen. V roku 2016 viedol svoju kampaň na základe sľubu, že bude podporovať lepšie vzťahy s Ruskom. Počas svojich debát tiež neváhal označiť vojnu v Iraku za „katastrofu“, odsúdil vynaložené bilióny dolárov a zničenie irackého hospodárstva bez toho, aby z toho Spojené štáty mali čo i len najmenší úžitok.

Trump tiež spochybnil status quo otvorením dialógu a rokovaniami s Rusmi a Severnou Kóreou. Rozruch vyvolal aj kritikou NATO, keď ukázal prstom na skutočnosť, že USA neúmerne financujú obranné náklady Aliancie, zatiaľ čo ostatné krajiny neprispievajú spravodlivo.

To bolo pre establišment prekročenie červenej čiary. V istom zmysle sa to rovnalo vzdorovaniu CIA. A spomíname si na vyjadrenia Chucka Schumera v roku 2017 v televízii MSNBC: líder demokratickej skupiny v Senáte sám priznal, že „spravodajské služby majú šesť rôznych spôsobov, ako vám to vrátiť do nedele, ak na ne zaútočíte“, a obvinil Trumpa, že je „idiot“, pretože si to dovolil.

Demokraticky zvolený líder sa tak ocitol v priamej konfrontácii so spravodajskými službami, ktoré nemajú žiadnu demokratickú legitimitu. To vypovedá o mnohom.

Schumerove poznámky ilustrovali silu vplyvu, ktorý majú spravodajské služby v Spojených štátoch. Na základe vašej práce a vašich diskusií, akým spôsobom sa môžu snažiť ovplyvňovať politické rozhodnutia?

V jednej z epizód tohto seriálu sme urobili rozhovor s Tuckerom Carlsonom, ktorý na základe diskusií s viacerými členmi Kongresu vysvetľuje, že vydieranie zo strany spravodajských služieb je veľkým politickým problémom.

Veľavravným príkladom je aféra Epstein. Tento muž, napojený na spravodajské služby, mal k dispozícii sofistikované sledovacie zariadenia na špehovanie a kompromitovanie vysokopostavených profilov, často prostredníctvom sexuálnych vzťahov s neplnoletými dievčatami.

Vydieranie sa môže uskutočňovať aj prostredníctvom finančných obchodov, čo je zjavne prípad rodiny Bidenovcov, ktorí sú jednoznačne chránení CIA a počas svojej kariéry boli v súlade so záujmami establišmentu. Joe Biden bol jedným z architektov zákona Patriot Act a horlivým propagátorom vojny v Iraku. Neskôr sa jeho syn zapojil do kontroverzných obchodných transakcií, najmä na Ukrajine s Barizmou.

Objavili sa dokonca obvinenia, že to bola CIA, ktorá federálnym vyšetrovateľom bránila vypočúvať Kevina Morrisa, priateľa Huntera Bidena, v jeho prípadoch daňových podvodov. To všetko by mohlo poukazovať na aktívnu ochranu rodiny Bidenovcov zo strany CIA. Prečo? Možno pre nich Hunter pracoval neformálne, ako tajný agent alebo informátor.

Tento dokumentárny film bude k dispozícii exkluzívne na streamovacej platforme Tuckera Carlsona. Prečo práve TCN?

Tucker Carlson je jednou z osobností, s ktorými sme robili rozhovory, a jeho príbeh je jadrom šiestej epizódy. Je to fascinujúca mediálna osobnosť. Tucker má počas svojej kariéry skúsenosť s pohybom v mainstreamových médiách, ako aj spoločné prepojenie s týmto prostredím z mladosti prostredníctvom svojho otca, ktorý tiež pracoval v tlači, v Hlase Ameriky.

Na tejto ceste si uvedomil, že existujú určité témy, o ktorých by sa nemalo diskutovať, alebo dogmy, ktoré by sa nemali spochybňovať. Zvedavý a otvorený, odmietajúci prijať pekný plat výmenou za spokojné mlčanie, neváhal vyjadriť svoj nesúhlas, čím sa odlišoval od mnohých iných novinárov, ktorí sa naopak často uspokojili s otrockým nasledovaním oficiálnej línie.

Ako novinár a moderátor tiež verím, že je dôležité zostať verný svojmu presvedčeniu. Aj keď sa vo všetkom nezhodneme, naše prístupy sú si v mnohých ohľadoch podobné. Preto nám pripadalo prirodzené navrhnúť mu, aby seriál uviedol na svojej novej platforme, aby sa mohol prioritne vysielať pre jeho publikum.

Preto je spočiatku seriál vyhradený výlučne pre Tucker Carlson Network. Potom ho plánujeme uviesť na ďalších platformách, ako sú Prime Video a iTunes, a dúfame, že budeme spolupracovať s distribútormi v zahraničí, aby sme nakoniec oslovili medzinárodné publikum. Veľa ľudí mimo USA je vystavených len politickej verzii, ktorú sprostredkúva CNN a iné kanály rovnakého zamerania.

Spojené štáty sa 5. novembra pripravujú na jedny z najrozhodujúcejších volieb vo svojej modernej histórii. Čo si myslíte, že je v stávke?

Bez ohľadu na to, či zvíťazí Harrisová alebo Trump, najdôležitejšie je obnoviť dôveru Američanov v integritu volebného procesu. Hlasovanie poštou, nedostatočná kontrola totožnosti voličov vo volebných miestnostiach a skutočnosť, že hlasovacie lístky sa môžu počítať niekoľko dní, podkopávajú dôveru Američanov v ich demokraciu.

Vezmime si napríklad Michigan, kde pretrvávajú veľké problémy s hlasovacími zariadeniami. Paradoxne to boli práve demokrati, ktorí tento systém kedysi veľmi kritizovali. Spomínam si, že v roku 2004, počas volieb medzi Johnom Kerrym a Georgeom W. Bushom, sa objavilo mnoho obáv o spoľahlivosť a transparentnosť hlasovacích zariadení. Ako výstižne povedal Stalin, „nezáleží na hlasovaní, ale na tom, ako sa hlasy spočítajú“.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi pýtaného a nemusia sa zhodovať s názormi Epoch Times.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj