Miestni poukazujú na vodu v cisternách, vyššie dane a „našich ľudí“. Ako sa žije v dedine, kde starosta vládne už 20 rokov (Reportáž z Pače)
Obecné dane až dvojnásobne vyššie než v susednej dedine, starosta s platom takmer tritisíc eur a domáci, ktorí pochybujú o hospodárení samosprávy. Paču na juhovýchode Slovenska vedie Ladislav Zagiba už dve desaťročia a uchádza sa o ďalší mandát. Hoci sa viaceré obecné budovy opravili, časť miestnych hovorí o zanedbaných problémoch, „našich ľuďoch“ a selektívnom prístupe k občanom. Navštívil som dedinu v objatí vrchov, ktorá je až mrazivo presným zrkadlom fungovania Slovenska.
Ak by ste niekedy chceli cestovať zo západného Slovenska do Rožňavy bez auta, stačí vyraziť vlakom južnou trasou a potom prestúpiť vo Zvolene na košický rýchlik. Ošumelá a miestami vykrivená jednokoľajka na neelektrifikovanej trati prechádza okolo malebnej Detvy, popod Kriváň i kedysi slávne kúpele Číž.
Rožňavská vlaková stanica patrí medzi architektonické skvosty socialistickej architektúry, stojí však úplne mimo mesta. Na autobus zabudnite, ďalej pomôže už len rodina, známy alebo taxík.
Prechádzam okolo zarastených i vyklčovaných kopcov aj neslávne vyhoreného a viac ako desaťročie rekonštruovaného hradu Krásna Hôrka.
Po pár kilometroch ma pred vstupom do cieľovej obce víta pekná orechová alej lemujúca cestu. „Veru pekná, až kým ti na sklo nezačnú padať orechy. Alebo rovno s vetvami, ktorými radi trasú naši drahí spoluobčania,“ utrúsi šofér.
Za košatými stromami svieti obecná tabuľa a zľava aj banský vozík plný kameňov, nápadný pozdrav z kedysi bohatej banskej minulosti Gemera.
Vitajte v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria, v Pači. Cez drobnú obec, v ktorej na rozdiel od susedného Krásnohorského Podhradia bývajú (takmer výhradne) Rusíni, prechádza Cesta SNP. Dedina čupí v objatí Rákoša, Čertovej Skaly, Ostrého, Panského vrchu a Pipitky, a pretína ju potôčik. Pokosená tráva sa na prelome augusta a septembra zelená a drevené stojany popri hlavnej ceste vystatujú každé tri-štyri metre udržiavané ružové a bordové kvety.
Starosta vo funkcii dve desaťročia
Pača je v súčasnosti domovom 522 ľudí. Stojí tu rímskokatolícky kostol, kultúrny dom, obecný úrad a škôlka. Na prvý pohľad všetko, čo bežný človek potrebuje na život v malej dedine.
Miestnu krčmu pred časom zavreli, a tak sa spoločenským centrom stal obchod s potravinami a ďalším tovarom v srdci dediny. Domáci volajú epicentrum socializácie (celkom výstižne) “pod schodami”. Stoja tam dva ošumelé drevené stoly s lavicami, pri ktorých sa rozoberá všetko: robota, ženy, susedia aj politika.
Obchod končí už o 17-tej, a tak už hodinu po záverečnej je pod schodami mŕtvo a dedina sa ponára do ospalého ticha.
Na tejto nenápadnej gemerskej obci je zaujímavá prinajmenšom jedna vec. Dedinu už 20 rokov vedie Ladislav Zagiba. Stal sa starostom už päťkrát a opätovne kandiduje aj v sobotňajších voľbách do samosprávy.
Zaujímalo ma, ako sa na južnom Slovensku žije a aký odtlačok na obci zanechalo starostovanie jedného človeka, ktorý takpovediac drží kľúče od miestnej miešačky už dve desaťročia.
Rozprával som sa s miestnymi, ktorý mi podrobne opisovali život v Pači. Medzi respondentmi bol murár Miro, mamička na materskej Katka, inštalatér Rudo, manažér Tomáš, vodič autobusu Timotej, zdravotne znevýhodnený nezamestnaný Aleš, výsluhový dôchodca Jano a ďalší. Mená respondentov nie sú pravé, no redakcia Epoch Times Slovensko ich má k dispozícii.
„Je tu pekne a ticho. Žije sa mi tu dobre,“ tvrdí Tomáš, ktorý tu žije odmalička. Odísť do zahraničia ho nikdy nelákalo, a tak zostal na rodnej hrude. Priznáva, že úplná idylka to nie je, ale ako hovorí trable „predsa vždy boli a budú“.
O čom je reč? „S vodou sú tu vždy problémy. Sucho je,“ hovorí a ukáže na vysychajúci potok. „Situácia je vážna. Za posledných 30 rokov sa neobnovil jediný zdroj ani vodojemy. Vrty sa nečistili ani neprehĺbili. Pokus síce bol, ale dopadlo to nijako. Chápem, že na to treba peniaze, ale tie sa predsa na takéto veci nájsť dajú. Nedá sa povedať, že to nejde, keď ide o ľudí.“
Vodu ako problém spomína väčšina domácich. Rudo sa sťažuje, že na hornom konci dediny mu voda netečie, dole však áno.
Do Pače vozia pitnú vodu v cisternách prešovskí vojaci ešte aj v októbri.
„Pamätám si na starého starostu Hurajta, ten riešil veci. Aj kanály vyčistil, keď bolo treba, aj ihrisko vybavil,“ vraví Rudo. Uvedomuje si, že na všetko treba peniaze, ale „ako hovoria viacerí, z každej dedinskej zákazky ide niečo niekam.“ Pri otázke, na čo presne naráža, sa len neveselo usmeje.
„Vedľa žije plno Rómov, dalo by sa vyjednať, aby prišli na aktivačné práce a pomohli s prácou v dedine,“ rýchlo zahovára. „Keď sa chce, tak sa dá, ale keď sa nechce, tak sa nedá. Obec má traktor, stroje, dalo by sa spraviť veľa vecí — vyčistiť potok, vymaľovať zábradlia… Na to netreba milióny, len chuť.“
Zábradlie okolo Pačianskeho potoka je vynovené na jedinom pár metrovom úseku. „Aj to len preto, lebo tam narafal autobus,“ vysvetľuje Timotej.
Dve kategórie občanov?
„Zo začiatku starosta robil pre dedinu dobre, ale čím dlhšie človek sedí vo funkcii, hocijaký, tým horšie, lebo mu sláva stúpa do hlavy,“ odpovedá Jano na otázku, ako hodnotí 20 rokov pána Zagibu vo funkcii.
„Keď má dobrú náladu, ešte sa s ním dá. Ak má zlú, všetko ohundre… Najprv všetko ofrfle a až potom premýšľa, či by sa dalo pomôcť,“ dopĺňa. „Nebaví sa s ním polovica dediny, lebo je taká povaha. Veľa ľudí má voči nemu ťažké srdce. Radšej od neho nič nechú, než aby si mali vypočuť to jeho frflanie.“
Viacerí domáci tvrdia, že majú so starostom nepríjemné skúsenosti. Vnímajú, že tu nie je pre všetkých — alebo prinajmenšom pre všetkých rovnako.
„K svojim ľuďom pristupuje inak a k tým, ktorí nie sú jeho, onak. Čiže sú tu „naši“ ľudia a potom tí druhí,“ komentuje Aleš a pomáha si skratkou, ktorá v modernej slovenskej histórii označuje systém klientelizmu, korupcie a ochrany vybraných osôb pred trestným stíhaním.
„Musíš byť jeho kamarát, blízky a tak. Poslanec. Sú tu dva typy ľudí: jeden má všetko a druhý nič,“ myslí si Miro. Keď si chcel požičať obecnú miešačku, odrazu jej nebolo: „Teraz ju má starostov syn na dvore a tvrdí, že je to jeho majetok,“ tvrdí.
Rudo si pri žiadosti o vypožičanie obecného mulčovača vypočul, že „mulčovač nie je pre občanov, ale pre obec.“ Sťažuje sa, že obec pritom niektorým dedinčanom stroj vypožičiava.
„Myslím si, že keď dedina vlastní traktor a mulčovač, majú slúžiť občanom — a pokojne aj za poplatok,“ vraví. „No v Pači sa obecné služby poskytujú selektívne. Niekomu áno, inému nie.“
So všetkým treba ísť za starostom, sťažuje sa Jano. Ani zberný dvor nemá pevné otváracie hodiny, a tak sú domáci odkázaní na jeho dobrotu. Tvrdí, že málokedy na obecnom úrade niečo vyrieši.
„Všetko závisí od starostovej nálady,“ zhodujú sa viacerí.
Podľa niektorých miestnych vrátane Mira, sa Zagiba k domácim správa ako k deťom, automaticky im tyká a ich názor ignoruje.
„Človek by si mal dať v živote aj poradiť, nie že len jeho názor je správny a názor druhého nič neznamená. Ale s ním sa nedá. Platí, že len on má pravdu a nikto iný nemôže mať vlastný názor,“ dodáva.
Dane a plat starostu
Pačania sa tiež čudujú, prečo sa za 20 rokov neurobilo nič s obecným intravilánom. „Každý má na kopci záhradu. Keby ho obec posunula a spravila projekt, ľudia by tie pozemky kupovali a mohli by si tam postaviť domy,“ domnieva sa Timotej. „Takto by Pača rástla a nie sa zmenšovala. Lebo obec vymiera. Ešte pár rokov dozadu tu žilo viac ako 650 ľudí, dnes už len 520. Okolité dediny stavajú, lebo majú stavebné pozemky. Tu nie je ani voda, ani elektrina, ani intravilán, nič. Na tom by sa malo zapracovať.“
Myslí si, že obec investovala do hlúpostí. „Je super, že sa opravil kultúrny dom. Ale cesty sú stále rozbité,“ vysvetľuje.
To je pravda, hoci dedina pred pár rokmi opravila pár stoviek metrov obecnej cesty. Za dva mesiace prác zaplatila takmer 98-tisíc eur. Zvyšok miestnych komunikácií zostal nedotknutý a ako s úsmevom poznamená Timotej, „samozrejme, že nová cesta musí prechádzať popred starostov dom.“
„Starosta síce organizuje akcie pre svojich, čo je síce pekné, ale myslím si, že peniaze by sa dali využiť aj inak,“ komentuje Jano. „Niektorí platia na daniach aj tisíc eur, na takúto dedinu je to absolútne neprimerané. Keby sa tu aspoň niečo budovalo…“
Tomáš dodáva, že pre dedinu pracuje jeden človek, ktorý „robí všetko. Sadne do traktora, kosačky, strihá stromy, a to za minimálku. Netuším, či je tam riadne zamestnaný, ale robí cez týždeň aj v sobotu a nedeľu. Idú ho zodrať, hoci sú tam takýto dokopy traja a zďaleka všetko nestíhajú. No keby nebolo jeho, nič tu nefunguje,“ myslí si.
Pača mala kedysi vlastnú pílu, futbalový klub, umelecký súbor. Kam sa podeli? „Pandémia zmenila správanie ľudí, už ani na dedinské zábavy nechodia. Tí, čo to držali, pomreli. Mladí sedia doma na riti, to je všade tak – v Rožňave aj inde,“ vysvetľuje Tomáš.
Viacerí Pačania upozorňujú na to, že platia neprimerane vysoké miestne dane. Epoch Times má k dispozícii dokumenty, ktoré dokazujú, že miestni platia v porovnaní so susedným Krásnohorským Podhradím skutočne až o 100 % viac. Zatiaľ čo Pačania platia daň 0,33 eur za m² stavby na bývanie a 1 %-nú daň z pôdy, Krásnohorčania iba 0,17 eura za m² stavby na bývanie a iba 0,5 %-nú daň z pôdy.
Domáci nemajú pocit, že za zaplatené dane dostávajú dostatočnú protihodnotu a pýtajú sa, kde ich peniaze končia.
„Stopercentne sa tu šafári s peniazmi,“ myslí si Tomáš. Je presvedčený, že zastupiteľstvo starostu dostatočne nekontroluje a obecný kontrolór sa vykazuje „len na zápisnici“.
Sťažujú sa tiež na to, že starosta si už na prvom ustanovujúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva po svojom poslednom víťazstve vo voľbách v roku 2022 nechal zvýšiť plat o 30 % na 2 881 eur v hrubom.
„Pri takom plate a na takúto malú obec, by mohol dať aspoň časť peňazí naspäť obci,“ komentuje Tomáš. „Viacerí sa tu sťažujú, že ten plat je privysoký.“
Výšku miestnych daní aj plat starostu pritom schvaľuje obecné zastupiteľstvo. Domáci si však myslia, že sú to všetko „jeho ľudia“. „Toto zastupiteľstvo pod týmto starostom? Sú to výlučne jeho ľudia, ktorí mu vo všetkom pritakávajú a idú s ním na jednej vlne. Nie je tam nikto, kto by sa do niečoho obul,“ tvrdí Katka.
Pačania sa teraz obávajú, že v prípade Zagibovho znovuzvolenia príde ďalšie 30 %-né zvýšenie starostovej mzdy. V tom prípade by bol jeho funkčný plat na úrovni 3 745 eur brutto.
„Môj plat je určený v zmysle zákona č. 235/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostu a schvaľuje ho Obecné zastupiteľstvo,“ znie odpoveď starostu na otázku, či považuje svoj funkčný plat v slovenských podmienkach za primeraný. „Poplatky a dane si každá samospráva určuje sama prostredníctvom VZN. Schválilo ho obecné zastupiteľstvo, ktoré dostalo mandát od obyvateľov. Starosta len prekladá a nehlasuje.“
Čo sa podarilo a čo bude ďalej
V diskusii zaznievajú na starostu aj pochvalné hlasy. Prebehla oprava kultúrneho domu, vynovil sa dom smútku, chodník ku kostolu, obnovil sa Ľudový dom a jeho okolie. Investície v hodnote jednotiek stotisíc eur.
„20 rokov hodnotím pozitívne, dosť sa z môjho pohľadu v obci stihlo porobiť a hlavne je za mnou niečo vidieť,“ hovorí starosta Pače Ladislav Zagiba. „A čo ďalej? Stále je čo ponúknuť a ponúka len ten, ktorý tu chce niečo zanechať. Som rodený Pačan a som na seba aj obec hrdý. Budem sa správať k veciam verejným zodpovedne tak ako doteraz. Kedže máme v obci viacero obecných budov aj si sami spravujeme obecný vodovod, je tu toľko roboty, koľko len chceme. Jasné, že všetko naraz nejde, ale budem sa aj naďalej snažiť zveľadovať našu obec v prospech občana.“
Okrem 59-ročného Zagibu (nezávislý) kandiduje na starostu Pače aj 36-ročný konateľ Andrej Hupka (Demokrati). Viacerí domáci, s ktorými som sa rozprával, ho však nepoznajú. „Neviem, či pôjdem na voľby. Ani neviem, kedy budú… Hupku nepoznám. Chodí pod schody? Chodil na futbal, keď bol futbal? Podal mi ruku? Asi sa aj zdravíme, ale neviem, kto to je,“ odpovedá Rudo na otázku, koho bude voliť.
„Ja už Zagibu za starostu voliť nebudem. Všetci mladí idú za poslancov, tých treba voliť. Mladý nech ide za starostu, nech sa ukáže. Starý neukázal nič. Nehovorím, že za štyri roky tu spraví revolúcie, ale snáď niečo porobí,“ myslí si Tomáš. Vraví, že v posledných voľbách proti Zagibovi kandidovala žena, pani Sustríková. „Ale také sa na dedinu nehodí,“ myslí si. „Žena na traktore? To by ľudia nerozdýchali.“
„Prosím ťa, ľudia nie sú spokojní, ale aj tak to hodia Zagibovi,“ oponuje Rudo. „Ľudia sú naučení na jedno a už to nezmenia. V tomto kraji sú veľmi zvláštni — každý hundre, ale vo voľbách ho budú aj tak voliť.“
Tomáš sa domnieva, že funkcia starostu by mala byť obmedzená na maximálne osem rokov. „Potom to každému prerastie cez hlavu a myslí si, že je boh.“
Pača verzus Slovensko
Na prvý pohľad Pača funguje. Dedina učupená v kotline miestami pôsobí ako z rozprávky. Lenže keď sa človek pozrie pod koberec, objavia sa otázky. Má takto vyzerať moderná slovenská obec 21. storočia a jej služby? Prečo ľudia z Pače odchádzajú a noví neprichádzajú? Ako je možné, že obecné zastupiteľstvo údajne ovláda jeden starosta, keď práve jeho „bačovanie“ má zastupiteľstvo kontrolovať? Prečo v dedine existujú dve kategórie občanov? Dalo sa toho za 20 rokov správy jedného človeka vyriešiť a vybudovať viac?
Alebo je Pača len zrkadlom toho, ako to skrátka na Slovensku funguje?
Pretože aj samotná republika nie je ochotná pomáhať skutočne všetkým občanom. Má náladového lídra, ktorého strana je pri moci už 16 rokov. Vysoké dane skrz konsolidáciu. Má koalíciu, ktorú parlament nekontroluje. Vládu, ktorá si krátko po podpise koaličnej zmluvy zdvihla platy o tisíce eur (navyše spôsobom, vďaka ktorému z platu neplatí dane). A má aj takzvaných „našich ľudí“.
Inštitúcie stoja, úrady úradujú a politici si usporadúvajú tlačovky. Na prvý pohľad funguje aj Slovensko. Pod povrchom sa však hromadia nevyriešené problémy, vážne pochybnosti o hospodárení a kompetentnosti, otázky o kontrole moci a únava ľudí, ktorí už neveria, že sa niečo zmení.
V krajine je dlhoročným symbolom tejto politickej kontinuity Robert Fico. V Pači je to starosta Ladislav Zagiba, ktorý je vo funkcii dvadsať rokov a kandiduje znova.
Viesť štát a malú dedinu nie je to isté. Podobná je však otázka, ktorú vyvoláva pridlhé zotrvanie pri moci: Kto vlastne kontroluje človeka, ktorý je „pri koryte“ už celé desaťročia?
Dlhoročné pôsobenie vo funkcii pritom samo osebe nie je dôkazom zlyhania. V mnohých prípadoch znamená skúsenosť, kontinuitu aj množstvo vykonanej práce.
Problémom sa stane vtedy, keď sa z kontinuity stane nedotknuteľnosť, z osobnej skúsenosti jediný argument a z kontroly moci formalita.
Ako bude vyzerať štát aj dedina, rozhodnú vo voľbách obyvatelia. Túto sobotu na regionálnej, o rok na parlamentnej úrovni. Či sa napokon niečo zmení, bude závisieť najmä od toho, či sa aj po voľbách budú politikov pýtať na ich sľuby, na podpísané zmluvy aj na to, na čo presne sa míňajú naše spoločné peniaze.
Lebo ak sa skriňa neotvára, neznamená to, že v nej nič nie je. Znamená to iba, že sa do nej nikto nepozrel.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a respondentov a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
