Nedeľa 21. júla, 2024
Ľudia utekajúci z Ukrajiny cestujú v humanitárnom vlaku, ktorý organizuje Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK), aby priviezla utečencov z Ukrajiny do Košíc na Slovensku 16. marca 2022 v Čope na Ukrajine. (Foto: Christopher Furlong/Getty Images)

Vláda schválila lex Ukrajina: budú sa meniť podmienky na poskytovanie príspevkov za ubytovanie utečencov

Lex Ukrajina je súhrn legislatívnych zmien prijatých v reakcii na ozbrojený konflikt na Ukrajine. Cieľom týchto zákonov bolo uľahčiť život ukrajinským utečencom v Slovenskej republike. Schválenie legislatívy zabezpečilo podporu a ochranu pre tých, ktorí po vypuknutí vojny našli útočisko na Slovensku. Začiatkom júna 2024 vláda schválila návrh na zmenu podmienok vyplácania príspevku za poskytnutie ubytovania odídencom tak, aby bol udržateľný a poskytovaný adresne. Návrh by sa mal v parlamente schváliť v zrýchlenom legislatívnom konaní. Ukrajinskí občania sa na našom trhu práce dokázali uplatniť, má to však svoje limity.

O čo ide

Lex Ukrajina je spoločné označenie pre novelu zákonov, ktoré boli prijaté v súvislosti s vypuknutím ozbrojeného konfliktu na Ukrajine v marci 2022. Cieľom legislatívnych zmien malo byť uľahčenie pobytu a každodenného fungovania odídencov z napadnutej Ukrajiny.

Na základe niekoľkých legislatívnych opatrení tak odídenci z Ukrajiny nemuseli platiť miestne dane za ubytovanie, daň za psa či za komunálne odpady. Vodiči áut z Ukrajiny boli týmto balíkom oslobodení od úhrady slovenskej diaľničnej známky. Občanom Ukrajiny, ktorí pracujú na Slovensku alebo sú SZČO (samostatne zárobkovo činné osoby) a boli povolaní vykonávať brannú povinnosť (alebo službu) v ozbrojených silách Ukrajiny, sa v zmysle novely zákona o sociálnom poistení prerušilo povinné sociálne poistenie na obdobie výkonu tejto povinnosti. Po schválení novely sa mohli utečenci evidovať na úrade práce, alebo ak mali doklad odídenca, mohli už dostávať dávku v hmotnej núdzi.

V novelizovanom zákone o azyle bolo upravené vyplácanie príspevkov na ubytovanie osôb, ktorým bol udelený štatút dočasného útočiska. Výšku príspevku stanovuje vláda nariadením a poskytuje sa za noc. Vyplácanie príspevkov dostala na starosť obec, pričom majiteľ bytu alebo domu, ktorý musí ubytovanie poskytovať bezodplatne, obci predkladá zmluvu o poskytnutí ubytovania odídencovi ako aj čestné vyhlásenie o poskytnutí ubytovania.

„Je to krok k tomu, aby sa u nás utečenci mohli postaviť na vlastné nohy. Zámerne sa vyhýbam pojmu integrácia, keďže nateraz nikto nevie, ako dlho konflikt na Ukrajine potrvá,“ vyjadril sa v čase zavádzania lex Ukrajina (v marci 2022) sociológ Michal Vašečka. Podľa jeho slov boli utečenci z Ukrajiny historicky prví, ktorí získali také výrazné výhody. 

Za lex Ukrajina v roku 2022 hlasovalo 117 poslancov, 7 poslancov z ĽSNS bolo proti a 9 poslancov sa zdržalo.

6 alebo 5 eur v závislosti od priestoru

„Musíme sa prikrývať iba takou perinou, na akú máme. Museli sme reagovať na aktuálne možnosti štátu, ktoré sú,“ uviedol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) na margo pomáhania Ukrajincom v podobe príspevkov na ubytovanie.

Kabinet premiéra Roberta Fica (Smer-SD) schválil začiatkom júna návrh na úpravu azylového konania a poskytovania dočasného útočiska. Informoval o tom rezort vnútra na svojej stránke. Šéf ministerstva predkladaným návrhom mieni zlepšiť a zefektívniť procesy, ktoré súvisia s poskytovaním ochrany cudzincom, teda štátnym príslušníkom z tretích krajín na Slovensku. 

„Bezodplatné ubytovanie sa bude poskytovať po dobu 120 dní odídencom, ktorí získali dočasné útočisko na našom území prvýkrát. Po uplynutí tejto doby sa bude poskytovať iba zraniteľným osobám. Výška poskytovaného príspevku sa nemení,” uviedol minister Šutaj Eštok. Doposiaľ nebol príspevok časovo ohraničený.

Výška príspevku bola jednotne nariadením stanovená na 6 eur za jednu noc ubytovania odídenca bez ohľadu na vek, ak bolo ubytovanie poskytnuté v nebytovej budove slúžiacej na krátkodobé ubytovanie (podmienkou je, že nepodnikajú v oblasti ubytovacích služieb), alebo ak poskytli ubytovanie obec prípadne vyšší územný celok bezodplatne priamo, či prostredníctvom svojej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie. 

Ak ubytovala odídenca súkromná osoba vo svojom byte alebo v rodinnom dome, príspevok zostal v nezmenenej výške 5 eur za noc bez ohľadu na vek.

Pomoc trvá dlhšie pre zraniteľné skupiny

Už v marci tohto roku rezort vnútra avizoval, že dôjde k príprave potrebných legislatívnych zmien, na základe ktorých sa bude odídencom poskytovať pomoc adresne, najmä zraniteľným skupinám, aby bola zabezpečená udržateľnosť tejto formy pomoci.

“Príspevok sa bude poskytovať len za určitých podmienok, vrátane obmedzení týkajúcich sa príbuzenských vzťahov a vlastníctva nehnuteľností na území SR. Poskytovať sa bude 120 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska na území Slovenskej republiky,” ozrejmil rezort vnútra.

Dlhšie sa bude pomáhať zraniteľným skupinám, ako sú členovia domácnosti, ktorá je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, osoby so závažným zdravotným postihnutím, osoby staršie ako 65 rokov alebo deti do 5 rokov, či osamelí rodičia, ktorí sa starajú o dieťa do 5 rokov.

Vláda odsúhlasila, že návrh zákona sa bude schvaľovať v zrýchlenom legislatívnom konaní a s jeho účinnosťou sa ráta od 1. júla. „Z dôvodu jednoznačnosti sa v prechodnom ustanovení určuje, že do doby 120 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska sa započítava aj doba poskytovania dočasného útočiska pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, teda do 30. júna 2024,“ píše rezort vnútra.

Prácu si nájdu, avšak nezodpovedá schopnostiam

„Vo všeobecnosti sa ukazuje, že Ukrajincom a Ukrajinkám sa na Slovensku celkom darí zamestnať, hlavným dôvodom je nedostatok pracovnej sily na slovenskom pracovnom trhu a možnosť zamestnať sa bez akéhokoľvek dodatočného povolenia, či administratívnej bariéry, ktorá sa štandardne týka zamestnávania cudzincov z krajín mimo EÚ,“ hovorí Michaela Pobudová, riaditeľka občianskeho združenia Mareena.

Na druhej strane však práca, ktorú si ukrajinskí občania u nás nájdu, často nezodpovedá ich kvalifikácii. Mnohokrát ide o vysoko vzdelaných ľudí, pričom najčastejším problémom je jazyková bariéra alebo komplikácie pri uznaní vzdelania. 

„Do istej miery, a hlavne v predošlých rokoch, to bola tiež neistota o vývoji situácie na Ukrajine, ktorá Ukrajincom a Ukrajinkám naznačovala, že ich pobyt v zahraničí bude len krátkodobý, a preto boli ochotní zobrať akúkoľvek prácu a neriešili až tak intenzívne potrebu investovať do hľadania práce zodpovedajúcej ich kvalifikácii,“ poznamenala Pobudová. Zároveň upozornila na skutočnosť, že zraniteľné osoby majú u nás veľký problém nájsť si prácu a tiež, že náš pracovný trh nie je pripravený na integráciu ľudí so zvýšenou potrebou flexibility.

Prečítajte si aj