Svet, Životné prostredie » EÚ

Viac byrokracie a povinností: Čo pre nás znamená nová smernica EÚ o odlesňovaní

Od konca roka 2025 sa v EÚ budú smieť predávať len produkty, ktoré boli vyrobené bez odlesňovania. Aký vplyv to bude mať na kávu, kakao a podobné produkty a čo táto regulácia znamená pre malých výrobcov?

EÚ prijala „nariadenie o produktoch bez odlesňovania“ (EUDR, nariadenie o odlesňovaní) ako súčasť Zeleného dohovoru, čím urobila ďalší významný krok: od 30. decembra 2025 sa v Európskej únii smú predávať len výrobky, ktorých výroba nespôsobila odlesňovanie alebo poškodenie lesov.

Smernica EÚ o odlesňovaní sa zameriava na sedem kľúčových surovín – hovädzie mäso, sója, palmový olej, káva, kakao, kaučuk a drevo – ako aj na výrobky z nich, ako je koža, čokoláda, nábytok alebo papier. Účastníci trhu alebo obchodníci, ktorí uvádzajú tieto suroviny na trh EÚ alebo ich vyvážajú z EÚ, musia byť schopní preukázať, že výrobky nepochádzajú z nedávno odlesnených oblastí ani neprispeli k poškodzovaniu lesov. Oficiálny dôvod novej regulácie: dopyt veľkého trhu EÚ už nesmie nepriamo ničiť lesné plochy na celom svete.

Byrokracia s geodátami

Pre podniky znamená nové nariadenie EÚ zásadný zásah do ich logistiky zásobovania. Dodávateľský reťazec ovplyvňuje technicky náročná povinnosť s rozsiahlymi byrokratickými požiadavkami na dokladovanie: Obchodníci a dovozcovia musia prostredníctvom geografickej súradnice preukázať, kde presne suroviny vyrástli, že na týchto plochách od rozhodného dňa 31. decembra 2020 nedošlo k odlesňovaniu a tiež, že výroba prebehla legálne.

Na tento účel je potrebné zaznamenať, zdokumentovať a odoslať geolokačné údaje o oblasti výroby. Ak nie je možné vysledovať pôvod surovín, nesmú sa uvádzať na trh EÚ.

Okrem toho musia byť suroviny bez odlesňovania a legálne – EÚ ich nazýva konformné – počas obchodovania a prepravy oddelené od iných tovarov s nepreukázateľným pôvodom, v prípade zmiešania sa dodávka nesmie dostať na trh EÚ.

Dovozca musí okrem toho vykonať kontrolu náležitej starostlivosti a predložiť vyhlásenie o náležitej starostlivosti (Due Diligence Statement, DDS), ktoré sa musí elektronicky nahrať do centrálneho informačného systému EÚ. Nariadenie bez výnimky vyžaduje, aby prevádzkovatelia vo vyhlásení o náležitej starostlivosti zaznamenali a uviedli zemepisné súradnice pozemkov, na ktorých boli suroviny vyrobené alebo zozbierané. Na určenie údajov sa používa informačný systém EÚ. Táto vysledovateľnosť až po pozemok má zabezpečiť dôkaz, že na danom mieste nedochádza k odlesňovaniu.

Nielen administratívne, ale aj technické prekážky sú veľké – najmä pre dodávateľské reťazce s miliónmi malých fariem a sprostredkovateľov.

Praktický príklad: káva z Brazílie

Dovozca kávy nakupuje surovú kávu z rôznych regiónov Brazílie. Doteraz stačilo, aby vývozca na mieste uviedol región pôvodu a všeobecné certifikáty. Od konca roka 2025 to už nebude stačiť:

Povinnosť poskytovať geodáta

Brazílsky dodávateľ musí pre každú jednotlivú plantáž, z ktorej pochádzajú zrná, poskytnúť presné GPS súradnice. Tieto údaje sa nahrajú do informačného systému EÚ.

Dôkaz „bez odlesňovania“

Satelitnými snímkami alebo oficiálnymi údajmi o využívaní pôdy sa musí preukázať, že na plantážach nebolo od 31. decembra 2020 odlesnené žiadne lesné porasty.

Kontrola zákonnosti

Okrem toho sú potrebné dokumenty, ktoré preukazujú, že pozemok je obhospodarovaný zákonným spôsobom, napríklad doklady o vlastníctve alebo povolenia na prevádzku.

Riziko pre dovozcu

Ak dodávateľ nemôže poskytnúť tieto doklady v plnom rozsahu – napríklad preto, že kupuje fazuľu od mnohých malých pestovateľov bez digitálnej registrácie pôdy – nemôže dovozca tento tovar uvádzať na trh v EÚ.

To má dôsledky pre všetkých zúčastnených: dovozca musí zmeniť svoju nákupnú politiku a spolupracovať s certifikovanými družstvami alebo veľkými plantážami, ktoré dokážu splniť požiadavky. Vplyv sa prejavil v praxi už v prípravnej fáze nového zákona.

Dovozcovia vynechávajú malých dodávateľov

Už v roku 2024 začali dovozcovia obmedzovať nákup kávy od malých farmárov v Afrike a iných regiónoch, aby sa pripravili na nové požiadavky EÚ. Spravodajská agentúra „Reuters“ sa odvoláva na zdroje z odvetvia, ktoré už v tom čase poukazovali na pokles objednávok kávy z Etiópie, kde z pestovania kávy žije približne 5 miliónov farmárskych rodín.

„Nevidím žiadnu možnosť, ako v budúcnosti nakupovať významné množstvá etiópskej kávy,“ povedal Johannes Dengler, konateľ nemeckej pražiarne Dallmayr, ktorá nakupuje približne jedno percento celosvetovo vyvážanej kávy. Dôvod: Keďže zrná, ktoré v tom čase objednal, sa budú môcť predávať v kávových produktoch ponúkaných v EÚ až po nadobudnutí účinnosti zákona, musia byť v súlade s EUDR.

Výzvy pre malých producentov

Tento príklad jasne ukazuje, že nová legislatíva môže mať mimoriadne kritické dôsledky pre mnohých malých farmárov v exportných krajinách. Často nemajú k dispozícii digitálne nástroje ani kompletnú dokumentáciu na poskytnutie geodát a dôkazov o zákonnosti. Bez koordinovanej podpory – napríklad zo strany družstiev alebo veľkých odberateľov – im hrozí vylúčenie z trhu EÚ.

Niektoré kritické analýzy poukazujú na obvinenie z „ekoimperializmu“ alebo „zeleného kolonializmu“: Univerzita Spojených národov kritizuje, že nariadenie je zamerané hlavne proti krajinám globálneho Juhu a skôr presadzuje normy EÚ, namiesto toho, aby bralo vážne miestne kontexty a práva domorodých skupín. Okrem toho by malí výrobcovia a domorodé komunity – najmä ak vlastníctvo pôdy nie je formálne uznané – mohli byť neoprávnene vylúčení z trhu EÚ.

Kritike čelí aj samotný systém hodnotenia rizík EÚ: nezisková organizácia Forest Trends varuje, že sa zameriava iba na štatistiky odlesňovania a úplne ignoruje podstatné aspekty, ako je korupcia a nedostatočné stíhanie. Krajiny so systematickými nedostatkami – napríklad Konžská republika alebo Papua-Nová Guinea – by mohli byť nesprávne klasifikované ako „nízke riziko“, hoci tam dochádza k masívnemu nelegálnemu výrubu.

Nariadenie proti klimatickej kríze

EÚ chce týmto nariadením v dlhodobom horizonte zabrániť odlesňovaniu a výrubu lesov, pričom uvádza: „Spotreba v Únii je dôležitou príčinou odlesňovania a poškodzovania lesov na celom svete. […] Odlesňovanie a poškodzovanie lesov prispievajú rôznymi spôsobmi ku globálnej klimatickej kríze. […] Zmena klímy, strata biologickej rozmanitosti a odlesňovanie sú celosvetovo mimoriadne dôležité otázky, ktoré ovplyvňujú prežitie ľudstva a trvalo udržateľné životné podmienky na Zemi, ak sa neprijmú primerané regulačné opatrenia.“

EUDR nadobudlo účinnosť 29. júna 2023 s pôvodným plánovaným uplatňovaním na veľké podniky od 30. decembra 2024 a na malé podniky od júna 2025. V dôsledku tlaku priemyslu a obchodu – najmä z exportných krajín ako Brazília a Indonézia, ktoré varovali pred technickými a administratívnymi prekážkami – bolo uplatňovanie odložené o jeden rok.

Medzitým revidované nariadenie o odlesňovaní, ktoré je teraz menej byrokratické, ako pôvodne plánovala EÚ, nadobudne účinnosť na konci roka 2025, pre malé podniky od júna 2026.

Bude to drahšie

Z ekonomického hľadiska sa dá očakávať, že v krátkodobom horizonte transakčné náklady, investície do sledovania a reštrukturalizácia zvýšia ceny dotknutých produktov. Niektoré podniky prebudujú dodávateľské reťazce alebo znížia dovoz z regiónov, kde je ťažké preukázať splnenie požiadaviek. Ďalším efektom by mohlo byť možné „presmerovanie obchodu“: krajiny, ktoré nemôžu alebo nechcú dodávať do EÚ, budú vo väčšej miere predávať svoje produkty na iné trhy, kde platia menej prísne environmentálne požiadavky.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK