Svet, Životné prostredie

Veterná turbína v plameňoch: Veľký požiar pri nemeckom meste opäť rozvíril debatu o bezpečnosti

Veľký požiar veternej elektrárne pri nemeckom meste Bremervörde si vyžiadal rozsiahly zásah hasičov a opäť otvoril otázky týkajúce sa bezpečnosti týchto zariadení. Príčinou bola podľa všetkého technická porucha – zariadenie bolo úplne zničené. Úrady reagovali novými opatreniami a dočasným zastavením prevádzky.

Vo štvrtok 15. mája došlo v nemeckej obci Bremervörde-Iselersheim v okrese Rotenburg (Wümme) k mimoriadnemu zásahu hasičov. Podľa správy rozhlasovej stanice NDR, ktorá citovala hovorcu polície, vypukol požiar vo výške približne 65 metrov na veternej elektrárni.

Vzhľadom na to, že v takej výške nebolo možné požiar priamo hasiť, hasiči museli čakať, kým časti konštrukcie začali samy padať na zem, aby mohli požiar likvidovať. Podľa denníka Kreiszeitung plamene najskôr museli prejsť cez jeden z rotorových listov.

V regióne nejde o prvý podobný incident

Podľa zasahujúcich jednotiek nehrozilo žiadne bezprostredné nebezpečenstvo pre obyvateľov. Na hasenie však muselo vyraziť približne 100 hasičov a zásah trval viac ako päť hodín – strojovňa nakoniec kompletne vyhorela. Veterná elektráreň bola uvedená do prevádzky v roku 2003. Polícia vychádza z predpokladu, že požiar spôsobila technická závada. Výšku vzniknutej škody zatiaľ nie je možné presne vyčísliť.

Nie je to prvý incident tohto druhu v danej oblasti. V uplynulých rokoch došlo k niekoľkým haváriám aj vo veternom parku Alfstedt, vzdialenom necelých desať kilometrov, čo už vtedy vyvolalo verejnú diskusiu o bezpečnosti podobných zariadení. V dôsledku toho boli prevádzkové podmienky tohto parku sprísnené.

Okresný úrad v prvej reakcii na požiar zakázal spoločnosti EnBW až do odvolania prevádzku poškodených veterných turbín v Bremervörde. Prevádzkovateľovi boli zároveň uložené dodatočné bezpečnostné povinnosti s ohľadom na verejné ohrozenie.

Nehoda s následkami: EnBW musí prijať opatrenia

EnBW je povinná ohradiť nebezpečné miesto v okruhu najmenej 110 metrov – čo zodpovedá výške zariadenia vrátane bezpečnostnej zóny. Prevádzkovateľ musí ďalej zabrániť vstupu neoprávnených osôb na pozemok elektrárne a najneskôr do 23. mája predložiť plán demontáže a odstránenia poškodených častí zariadenia.

Celkovo sa prípady tohto druhu na veterných elektrárňach v Nemecku nevyskytujú často. Oficiálne štatistiky síce chýbajú, ale Nemecký zväz pre veternú energiu odhaduje, že ročne dochádza k približne piatim až desiatim požiarom z celkového počtu približne 30 000 zariadení. Naopak Imperial College v Londýne uvádza až desať požiarov mesačne.

Medzi najčastejšie príčiny požiarov veterných elektrární patria okrem iného zásahy bleskom. Hoci sú zariadenia vybavené hromozvodmi, môže úder do rotorového listu alebo gondoly spôsobiť požiar.

Riziko požiaru zvyšuje rad faktorov

Ďalšími potenciálnymi zdrojmi vznietenia sú technické poruchy, ako sú skraty, poruchy elektrických systémov alebo riadiacej techniky, a tiež opotrebovanie materiálu. V prípade havárie v Bremervörde sa aktuálne predpokladá práve takáto príčina.

K požiaru však môže prispieť aj prehriata prevodovka alebo iskrenie v dôsledku opotrebenia bŕzd. V neposlednom rade môžu riziko vzniku požiaru zvýšiť aj chyby pri údržbe alebo nepredvídateľné okolnosti počas opráv.

Akonáhle dôjde k požiaru veternej elektrárne, takmer vždy končí jeho totálnou deštrukciou. Je to dané tým, že hasenie vo výške desiatok metrov je teoreticky možné len zo vzduchu, v praxi je však veľmi ťažko realizovateľné. Hasiči tak väčšinou môžu len zaistiť bezpečnostný perimeter a hasiť padajúce časti – samotné veterné koleso potom nechajú kontrolovane dohorieť.

Veľké škody a dopad na životné prostredie

Pri požiari veternej elektrárne takmer vždy dôjde k úplnemu poškodeniu zariadenia. Investičné náklady na moderné veterné turbíny bežne presahujú milión eur za kus – v prípade offshore zariadení sú výrazne vyššie. Náklady na náhradu alebo opravy sú preto značné.

V prípade havárie hrozí tiež zaťaženie životného prostredia – napríklad úniky olejov alebo roztavenie plastových dielov. V zalesnených oblastiach navyše existuje riziko vzniku sekundárnych požiarov kvôli iskrám a padajúcim troskám. Upratovanie po takomto požiari zahŕňa odstránenie spálených komponentov a zabezpečenie okolia. K zraneniam osôb však pri týchto udalostiach dochádza len zriedka.

Pôvodný článok

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK