Svet » USA

USA spúšťajú kampaň proti Medzinárodnému trestnému súdu

USA chcú vyvinúť politický a ekonomický tlak na Medzinárodný trestný súd (ICC). Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio ohlásil sankcie, vízové obmedzenia, ako aj medzinárodnú kampaň proti tomuto súdu. Cieľom je systematicky zbaviť ICC možnosti zasahovať proti americkým úradníkom či ozbrojeným silám, prípadne inak narúšať americkú suverenitu.

Rubio vyhlásil, že Medzinárodný trestný súd, zriadený na základe Rímskeho štatútu, predstavuje „netolerovateľnú hrozbu pre suverenitu Spojených štátov“. ICC si podľa neho neoprávnene prisvojuje právomoc vyšetrovať a trestne stíhať príslušníkov amerických ozbrojených zložiek.

Rubio: Medzinárodný trestný súd vedie „vojnu proti našej krajine“

V televíznom prejave Rubio uviedol, že ICC vedie „vojnu proti našej krajine – nie guľkami alebo raketami, ale štatútmi, zmluvami a mocou takzvaného medzinárodného práva“. Keď v roku 2002 vstúpil do platnosti Rímsky štatút o zriadení Medzinárodného trestného súdu, prijatý už v roku 1998, USA podľa neho predpokladali, že pôsobnosť súdu bude prísne obmedzená.

Podľa vtedajších očakávaní mal súd „stíhať len tie najzávažnejšie porušenia, ako sú genocída alebo vojnové zločiny – a to len vtedy, ak by toho národné súdy neboli schopné“. V skutočnosti sa však ICC vyvinul na niečo „oveľa radikálnejšie a extrémnejšie“, povedal Rubio. Súd podľa neho vedú „nevolení globalistickí byrokrati“, ktorí si nárokujú takmer neobmedzenú moc.

Podľa Rubiovho výkladu ICC ohrozuje základné záujmy Spojených štátov. Tvrdí, že príslušníci pohraničnej stráže, ktorí vyhosťujú násilných zločincov z krajiny, by sa mohli dostať do jeho hľadáčika rovnako ako príslušníci námornej pechoty, ktorí sú v mene USA nasadení po celom svete. 

Podľa jeho slov by sa predmetom vyšetrovania mohli stať aj opatrenia proti teroristom. Rubio varoval: „Ak nič neurobíme, osud ich všetkých by čoskoro mohol ležať v rukách cudzích sudcov vzdialených tisíce míľ.“

EÚ kritizuje postup proti ICC ako „neprijateľný“

Spojené štáty, ktoré Rímsky štatút nikdy neratifikovali, by „s niečím takým nikdy nesúhlasili a ani nikdy nesúhlasia“, pokračoval Rubio. Nezávislosť je podľa neho rodným právom všetkých Američanov, a toto právo nikdy neprenechajú cudzím byrokratom. Ak si predstavitelia ICC myslia, že môžu USA zbaviť ich suverenity, „naučíme ich plný význam americkej odhodlanosti“.

Už začiatkom nultých rokov prijal Kongres zákon o ochrane príslušníkov amerických ozbrojených síl (American Service-Members’ Protection Act – ASPA). Tento zákon počíta s opatreniami na ochranu príslušníkov ozbrojených síl USA v prípade, ak by ich mal stíhať ICC. Samotný súd nedisponuje žiadnymi výkonnými orgánmi na presadzovanie zatykačov. Tie môžu vykonať členské štáty Rímskeho štatútu, ak sa obvinená osoba nachádza na ich území.

Európska únia Medzinárodný trestný súd podporuje a považuje ho za dôležitú súčasť medzinárodného trestného práva. 

K vyhláseniam Washingtonu sa vyjadril hovorca EÚ Anouar El Anouni: „Odhodlane sa hlásime k medzinárodnému trestnému súdnictvu a k boju proti beztrestnosti. Útoky alebo vyhrážky voči sudcom, personálu alebo ľuďom, ktorí so súdom spolupracujú, sú jednoducho neprijateľné.“

Spolkový minister zahraničných vecí Johann Wadephul (CDU) útoky Washingtonu odmietol. „Pre mňa je to jasné: Medzinárodný trestný súd robí svet bezpečnejším a spravodlivejším,“ povedal Wadephul v stredu 15.7. pre mediálnu sieť RedaktionsNetzwerk Deutschland. 

Medzinárodný trestný súd podľa neho „odhalil tie najhoršie zločiny proti ľudskosti“, napríklad pri verbovaní detských vojakov v občianskych vojnách. „Bral na zodpovednosť tých, ktorí sa previnili najťažšími zločinmi. Plní si teda svoju úlohu presne tak, ako sa predpokladalo,“ zdôraznil Wadephul.

Od samotného ICC zatiaľ nie je k dispozícii žiadne stanovisko.

ICC od roku 2020 vyšetruje údajné vojnové zločiny v Afganistane

Rubio zdôraznil, že pokiaľ ide o odstránenie hrozby pre Spojené štáty zo strany ICC – z pohľadu americkej vlády –, nie je „zo stola zmietnutá žiadna diplomatická možnosť“. Spojenecké štáty vyzval, aby odmietli nároky súdu na jurisdikciu nad občanmi USA. To platí najmä pre krajiny, ktoré spolupracujú so Spojenými štátmi v oblasti justície, alebo sú pod ochranou amerických bezpečnostných záruk.

USA okrem toho ohlásili vízové obmedzenia, ako aj sprísnené sankcie proti Medzinárodnému trestnému súdu a s ním spojeným organizáciám. Už v predchádzajúcom roku Spojené štáty uvalili sankcie na viacerých zamestnancov ICC, vrátane hlavného prokurátora Karima Khana, ktorý je medzičasom suspendovaný pre obvinenia zo sexuálneho obťažovania.

Pozadím amerických opatrení je okrem iného aj vyšetrovanie údajných vojnových zločinov amerických vojakov v Afganistane, ktoré ICC začal už v roku 2020. Trumpova administratíva vtedy uvalila sankcie na vtedajšiu hlavnú prokurátorku Fatou Bensouda. V roku 2024 k tomu pribudli zatykače na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a vtedajšieho ministra obrany Joava Galanta. Nemecká spolková vláda vtedy poukázala na to, že Nemecko je ako zmluvný štát Rímskeho štatútu viazané jeho záväzkami.

Pôsobnosť Medzinárodného trestného súdu

Rímsky štatút neratifikoval ani Izrael – podobne ako USA, Rusko a Čína. Medzinárodný trestný súd koná vtedy, keď vnútroštátne orgány nemôžu alebo nechcú stíhať údajné genocídy, vojnové zločiny alebo zločiny proti ľudskosti. Okrem toho môže prokurátor ICC za určitých podmienok začať vyšetrovanie z úradnej moci. Na to nie je potrebná žiadosť zmluvného štátu. Zohľadniť sa pritom môžu podnety od štátov, medzinárodných organizácií alebo mimovládnych organizácií.

Medzinárodný význam získalo trestné súdnictvo najmä prostredníctvom tribunálov pre bývalú Juhosláviu a Rwandu v 90. rokoch. Po založení ICC smerovali mnohé vyšetrovania spočiatku proti prípadom v afrických štátoch. Neskôr mu viaceré vlády vyčítali okrem iného jednostranné zameranie na Afriku, eurocentrizmus a svojvoľný výber procesov. 

Po začiatku ruskej vojny proti Ukrajine vydal ICC zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina.

V uplynulých rokoch vyhlásilo alebo oznámilo svoje odstúpenie od Rímskeho štatútu viacero štátov. ICC spôsobuje vnútropolitické napätie aj na Filipínach. Hoci krajina opustila súd v roku 2019, vláda minulý rok vydala do Haagu bývalého prezidenta Rodriga Duterteho. Vyšetrujú ho pre údajné zločiny proti ľudskosti v súvislosti s vojnou proti drogám. Jeho stúpenci hovoria o „únose“ a poukazujú na to, že Filipíny disponujú vlastným justičným systémom.

ICC na Filipínach vyšetruje aj bývalého policajného šéfa a súčasného senátora Ronalda de la Rosu. Podľa medializovaných správ k jeho zadržaniu zatiaľ nedošlo. Odporcovia prezidenta Ferdinanda „Bongbonga“ Marcosa ml. obviňujú vládu, že spoluprácou s ICC oslabuje politických oponentov. Vláda to odmieta.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK