Utorok 3. decembra, 2024
Prezidentka Európskej komisie Ursula von der Leyenová počas príhovoru na GLOBSECe v Prahe 30. 8. 2024 ( Michal Cizek / AFP via Getty Images)
»

Ursula von der Leyenová v Prahe povedala, že chce zriadiť nového komisára pre obranu

Vo svojom prvom verejnom príhovore pre znovuzvolenie do čela Európskej komisie zopakovala Ursula von der Leyenová v Prahe na bezpečnostnom GLOBSEC fóre už známe postoje a oznámila, že chce tím komisárov rozšíriť o nového člena, ktorý bude mať na starosti obranu.

Leyenová v úvode svojho prejavu povedala, že „novou realitou budúcej EÚ je, že stredná Európa nie je srdcom Európy len geograficky, ale teraz aj politicky a strategicky“ a že západné štáty EÚ sa teraz majú od východných čo učiť.

Rovnako ako český prezident Petr Pavel, aj šéfka EK otvorila otázku konfliktu na Ukrajine, keď na jednej strane chválila východnú časť EÚ za solidaritu a na druhej strane vzniesla výhradu, že „niektorí politici z EÚ, vrátane tejto časti Európy kalia vodu“, keď dávajú konflikt za vinu Ukrajincom.

Vyhlásila tiež, že „mier nie je samozrejmosťou“ a že napriek rozdielnosti našich jazykov „nie je mier synonymom vzdania sa“ a „suverenita nie je synonymom okupácie“. „A teda tí, ktorí argumentujú pre ukončenie podpory Ukrajine, neobhajujú mier, a obhajujú tak politické ústupky a podmanenie Ukrajiny,“ pričom dodala, že mier neznamená absenciu vojny, ale usporiadanie, ktoré vojnu znemožňuje a robí nepotrebnou. Preto je podľa nej nevyhnutné integrovať Ukrajinu do EÚ.

Podobne ako prezident Pavel, spomenula aj surovinové prepojenie s Ruskom, ktoré bolo podľa nej zamýšľané ako garancia prevencie ruského útoku na „starý kontinent“, čo sa podľa nej ukázalo ako ilúzia.

Popísala potom odklon od energetickej závislosti na Rusku, ktoré síce viedlo k zdraženiu energií, ale aj k štrukturálnej zmene v sektore, pričom vyzdvihla obnoviteľné zdroje energie, ale aj potrebu jadra, vyššej efektivity a s tým spojeného technologického rozvoja, čo označila za prvé poučenie sa z ruského vpádu na Ukrajinu k vyššej bezpečnosti.

Za druhú „lekciu“ potom považuje potrebu navýšenia výdavkov štátov na obranu, pri ktorých dovtedy panovala „neochota“. Vyzdvihla doterajšiu podporu USA a dodala, že pokiaľ ide o obranu, „potrebujeme oveľa silnejší európsky pilier“, na čom sa podľa nej už pracuje.

„Musíme uvažovať o systematickej prevahe európskej obrany, a preto vymenujem plnohodnotného komisára pre obranu na ďalšiej komisii,“ oznámila Leyenová.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj