Svet

Trump premenoval ministerstvo obrany na ministerstvo vojny, čoskoro sa plánuje stretnúť s Putinom

Americký prezident Donald Trump oznámil, že americké ministerstvo obrany bude oficiálne používať aj názov ministerstvo vojny. Biely dom uviedol, že Trump podpíše výkonný príkaz, ktorý umožní používanie názvu ministerstvo vojny ako „sekundárneho názvu“ pre rozsiahly rezort, keďže jeho oficiálny názov je stanovený zákonom.

Podľa dokumentu z Bieleho domu má nový názov „vysielať silnejšie posolstvo pripravenosti a odhodlania“. Trump v ostatných týždňoch opakovane vyjadroval túžbu po tejto zmene, pričom tvrdil, že súčasný názov je príliš „obranný“.

„Názov ‚ministerstvo vojny‘ sme mali, keď sme vyhrali prvú svetovú vojnu, druhú svetovú vojnu, vyhrali sme všetko,“ povedal Trump novinárom 25. augusta.

Historicky ministerstvo vojny spravovalo pozemné sily USA, no po druhej svetovej vojne bolo zlúčené s námorníctvom a letectvom do Národného vojenského zriadenia, ktoré bolo v roku 1949 premenované na ministerstvo obrany.

Trumpov príkaz zároveň „ukladá ministrovi vojny, aby odporučil opatrenia vrátane legislatívnych a výkonných opatrení, potrebné na trvalé premenovanie“ ministerstva, uvádza sa v dokumente Bieleho domu.

Stretnutie s Putinom

Trump tiež potvrdil, že čoskoro plánuje hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, po tom, čo mal telefonát s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a európskymi lídrami. „Áno, budem,“ povedal Trump po večeri s významnými americkými technologickými predstaviteľmi v Bielom dome, keď ho spýtali, či sa čoskoro stretne s Putinom.

Trumpov telefonát s európskymi lídrami nasledoval po samite v Paríži, ktorý mal za cieľ konkretizovať plány bezpečnostných záruk pre Ukrajinu v prípade prímeria.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok 5. septembra uviedol, že rokovania s Trumpom „môžu byť zorganizované veľmi rýchlo, ak to bude potrebné“, no odmietol myšlienku západných bezpečnostných záruk pre Kyjev. „Môžu zahraničné, najmä európske a americké vojenské kontingenty poskytovať a garantovať bezpečnosť Ukrajine? Určite nie, nemôžu,“ povedal Peskov pre štátnu tlačovú agentúru RIA Novosti. „To nemôže byť bezpečnostná záruka pre Ukrajinu, ktorá by vyhovovala našej krajine.“

Po samite v Paríži viac ako dve desiatky krajín prisľúbilo, že sa pripoja k „záložnej“ sile, ktorá by bola nasadená na Ukrajine po prípadnej mierovej dohode s cieľom odradiť Moskvu od ďalšej agresie.

Napriek tomu rastú obavy, že Putin nemá záujem ukončiť konflikt, čo sa ešte zosilnilo po jeho tohtotýždňovej návšteve v Pekingu, kde vyhlásil, že Rusko bude pokračovať v bojoch na Ukrajine, ak nebude dosiahnutá mierová dohoda.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK