Svet

Trump nepredstavuje zlom, ale kontinuitu v americkej zahraničnej politike (Rozhovor s novinárom G. Olivierom)

Grónsko – je v záujme Európanov, aby sa pridali na stranu Spojených štátov a pokúsili sa vyťažiť čo najviac z nadchádzajúcich rokovaní, vysvetľuje francúzsko-americký novinár Gérald Olivier.

Epoch Times Francúzsko: Aký je váš názor na snahy amerického prezidenta získať Grónsko?

Gérald Olivier: Grónsko má pre Spojené štáty strategický význam, predovšetkým z hľadiska námorných ciest. Topenie arktického morského ľadu mení túto oblasť na nový námorný uzol a výrazne skracuje vzdialenosti medzi východnou Áziou a Spojenými štátmi.

Získanie Grónska by umožnilo Američanom posilniť svoje sledovacie kapacity v oblasti severného pólu a najmä monitorovať Rusov, ktorí majú v tejto zóne silné vojenské zastúpenie a ktorých raketová bariéra predstavuje priamu hrozbu pre Spojené štáty.

Dánsky ostrov navyše disponuje významnými nerastnými zdrojmi, najmä vzácnymi zeminami. Ide o bohatstvo, o ktoré sa dnes usilujú všetky veľmoci vrátane Číny.

Okrem strategického hľadiska je americká snaha o získanie Grónska opodstatnená aj z geografického hľadiska. Zhodneme sa, že Grónsko je bližšie k severoamerickému kontinentu ako k Európe. Je súčasťou toho, čo Američania označujú asko západnú hemisféru.

Zapadá snaha o získanie Grónska do histórie americkej zahraničnej politiky?

Áno, pretože historicky nejde o prvý pokus Američanov získať tento ostrov. V roku 1867, dva roky po skončení občianskej vojny, sa minister zahraničných vecí William Henry Seward, ktorý stál za kúpou Aljašky, pokúsil kúpiť tento arktický ostrov, no Dáni jeho ponuku odmietli.

Počas druhej svetovej vojny sa strategická hodnota Grónska zvýšila a s ňou narástol aj záujem Spojených štátov. Bezprostredne po vojne prezident Harry Truman ponúkol Dánsku sto miliónov dolárov v zlate. Kodaň opäť ponuku odmietla.

Napriek tomu v roku 1951 Spojené štáty a Dánsko podpísali obrannú dohodu, ktorá Washingtonu umožnila zriadiť v Grónsku vojenské základne, vybudovať sledovacie radary a kontrolovať vzdušný priestor ostrova. Všetko sa to odohralo v kontexte rastúceho napätia medzi Amerikou a Sovietskym zväzom.

Studená vojna sa skončila pred viac ako tridsiatimi rokmi, no vzostup Číny, pretrvávajúce napätie s Ruskom a otvorenie polárnych námorných ciest robia z Grónska opäť zásadnú strategickú otázku, čo vysvetľuje obnovený záujem Donalda Trumpa o toto územie. Donald Trump teda nepredstavuje žiadny výrazný zlom, ale pokračovanie zahraničnej politiky Spojených štátov.

Môžeme hovoriť o nejakej zmene štýlu a metódy?

Áno. Americký prezident skôr žiada, ako prosí, a chce viac presadiť svoju vôľu, ako vyjednávať. To, čo niektorých prekvapuje a šokuje, je skutočnosť, že sa obracia na Dánsko jazykom, ktorý bol doteraz vyhradený nepriateľom… To je jeho spôsob vyjednávania: provokovať a destabilizovať. Vyhrážať sa najhorším, aby druhá strana ustúpila. Treba to brať s nadhľadom, zachovať pokoj a pochopiť, že verbálna eskalácia a gestikulácia sú jeho spôsobom, ako pristupovať k diplomatickej scéne.

Donald Trump vstúpil do politiky pred viac ako desiatimi rokmi. Už bol prezidentom a jeho metódy nie sú nové, zostávajú rovnaké. Európania ho poznajú a nemali by byť prekvapení ani pohoršení drsnosťou jeho prístupu. V skutočnosti iba aplikuje na medzinárodné vzťahy postupy, ktoré používal v realitnom biznise a podrobne opísal vo svojich knihách vrátane publikácie The Art of the Deal (Umenie ochodu). Kritika týchto metód na odmietnutie dohody nestačí.

Donald Trump má navyše jednu obsesiu: chrániť bezpečnosť a záujmy Spojených štátov, ktoré neraz presahujú hranice kontinentu. Ak teda americký prezident usúdi, že získanie Grónska je dnes nevyhnutné na ochranu bezpečnosti Spojených štátov, dá to jasne najavo. Okrem toho Donald Trump zastáva názor, že Európania majú voči Spojeným štátom dlh, a nemýli sa. Amerika je krajina, ktorá oslobodila západnú Európu od nacizmu a zároveň ju ochránila pred sovietskym imperializmom.

Európska geografia by bola v druhej polovici 20. storočia úplne iná, keby nebolo 6. júna 1944. Američania Európu nielen oslobodili, ale od roku 1945 ju aj znovu vybudovali, aby z nej spravili silného obchodného partnera.

A na rozdiel od komentárov, ktoré momentálne počuť v televízii, Američania majú Európu radi a nikdy nezabudli, že je v istom zmysle ich materským kontinentom. Američania sú z väčšej časti potomkami európskych prisťahovalcov. Medzi Spojenými štátmi a Európou existuje silné historické aj civilizačné puto. Európa a Spojené štáty spolu tvoria západný svet postavený na rovnakých hodnotových základoch.

To je dôvod, prečo Spojené štáty v minulosti zabezpečovali obranu Európy a budú v tom pokračovať aj v budúcnosti. A keďže táto obrana už viac ako pol storočia prebieha prostredníctvom NATO a Spojené štáty boli dlho jedinými, kto túto organizáciu financoval, Donald Trump sa domnieva, že Európa má voči Amerike dlh.

Ako analyzujete reakciu Európanov?

Európania reagujú predovšetkým emocionálne a nepriateľsky, pričom by mali zaujať premyslenejší postoj. Dosiahnutie dohody je v ich záujme, najmä v záujme Dánska. Minister zahraničných vecí Marco Rubio uviedol, že Spojené štáty sú pripravené Grónsko „kúpiť“. Prečo teda nenechať Spojené štáty zaplatiť?

A aj keby Dánsko nechcelo predávať, má v rukách kartu, ktorou môže hrať tak, že začne rokovania a bude ich predlžovať. Politický čas hrá v jeho prospech, pretože v novembri 2026 sa konajú voľby do Kongresu USA, z ktorých môže Donald Trump vyjsť oslabený, ba dokonca paralyzovaný Kongresom, ak republikáni voľby prehrajú.

Emmanuel Macron požiadal o zorganizovanie cvičenia NATO v Grónsku v reakcii na vyjadrenia Donalda Trumpa. Čo si myslíte o reakcii francúzskeho prezidenta?

Emmanuel Macron sa snaží presadiť, no nemá prostriedky na realizáciu svojich ambícií. Francúzsko už nie je svetovou veľmocou, akou bolo kedysi. Vysoký dlh, izolácia v rámci Európy v súvislosti s dohodou EÚ – Mercosur a politická slepá ulička, v ktorej sa nachádza, z neho robia slabého hráča.

Emmanuel Macron je presvedčený, že vie, ako hovoriť s Trumpom. Domnieva sa, že ak Trump hrozí eskaláciou, treba odpovedať ešte väčšou eskaláciou. Nie som si istý správnosťou tejto metódy. A napokon, čo s tým má spoločné francúzsky prezident? Spor sa týka len Spojených štátov a Dánska.

Aké môžu byť scenáre ukončenia tohto napätia medzi Spojenými štátmi a Európou?

Je isté, že Grónsko prejde pod americkú kontrolu. Kedy a akým spôsobom, neviem. Prvým logickým krokom sa javia ústupky v oblasti zriaďovania vojenských základní a ťažby nerastných surovín a ropy.

Podľa môjho názoru je v záujme Európanov dohodnúť sa so Spojenými štátmi a pokúsiť sa získať z nadchádzajúcich rokovaní čo najviac, ale zároveň využiť slabosti Američanov, ako pri každom kupujúcom, ktorý už otvorene priznal svoj záujem.

Článok bol preložený z francúzskej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK