Svet » EÚ

TikTok, Snapchat a online hry ako náborová kancelária gangov: EÚ hľadá riešenie, ako zastaviť verbovanie detí do kriminálnych sietí

Kriminálne siete menia taktiku. Už nehľadajú iba dospelých členov, ale cielene oslovujú deti a tínedžerov – často cez sociálne siete, online hry či šifrované aplikácie. Európsky parlament upozornil na skutočnosť, že nábor maloletých do organizovaného zločinu sa stáva bezpečnostným problémom celej Európskej únie (EÚ). Deti a mladiství už nie sú iba obeťami kriminality, ale čoraz častejšie sú zneužívaní ako nástroje na vykonávanie trestnej činnosti. Práve na tento trend upozornili europoslanci počas májovej rozpravy a následne v júni prijali uznesenie o tejto problematike.

Maloletí zapojení do kriminality podľa zákonodarcov nemajú byť vnímaní iba ako páchatelia, ale predovšetkým ako deti, ktoré sa často stali obeťami manipulácie, nátlaku alebo cieleného vykorisťovania. Európsky parlament preto zdôrazňuje, že reakcia nemôže byť založená iba na trestaní mladistvých, ale musí smerovať najmä proti tým, ktorí ich verbujú, riadia a využívajú.

Od drogových kuriérov po nájomných vrahov

Téma sa dostala do centra pozornosti aj preto, že kriminalita využíva nové technológie. Nábor už často nezačína na ulici, ale v digitálnom priestore.

Eurokomisár pre demokraciu, spravodlivosť, právny štát a ochranu spotrebiteľa Michael McGrath v pléne Európskeho parlamentu upozornil na to, že kriminálne siete čoraz viac cielia na deti nielen ako na obete, ale aj ako na vykonávateľov trestnej činnosti.

Podľa neho zločinecké skupiny využívajú sociálne siete, umelú inteligenciu a digitálne platformy na vyhľadávanie a manipuláciu mladých ľudí. „Deti môžu byť obeťami, nútenými páchateľmi alebo veľmi často oboma naraz,“ vyhlásil McGrath.

Ako príklad uviedol prípad z francúzskeho Marseille z októbra 2024, kde boli cez sociálne siete najatí dvaja chlapci vo veku 14 a 15 rokov na útoky proti konkurenčnému gangu. Štrnásťročný chlapec napokon zabil nevinného taxikára, pätnásťročný bol ešte pred vykonaním úlohy zavraždený konkurenčným gangom.

„V inom prípade španielske úrady zatkli zločincov, ktorí naverbovali švédskych mladých ľudí na páchanie vrážd v Dánsku. Ide o veľmi vážny problém a jednoznačne ide o európsky problém, ktorý si vyžaduje európsku reakciu,“ dodal írsky politik.

Eurokomisár zároveň pripomenul, že Európska komisia už pripravuje ďalšie kroky. V roku 2026 chce predstaviť nové pravidlá proti organizovanému zločinu a v roku 2027 akčný plán na ochranu detí pred kriminalitou. Súčasťou opatrení má byť aj posilnenie právomocí agentúr ako Europol a Eurojust.

„Deti, ktoré majú stlačiť spúšť“

Poslanci počas rozpravy upozorňovali, že nejde o izolované prípady jednotlivých členských štátov. Tomas Tobé z Európskej ľudovej strany označil nábor detí gangmi za systémové riziko pre celú EÚ. 

„Hovoríme o deťoch, ktoré zneužívajú bezohľadní ľudia, a myslím si, že je načase, aby tento Parlament ukázal, že to nebudeme tolerovať. Hovoríme o deťoch, ktoré majú stlačiť spúšť,“ uviedol švédsky europoslanec a vyzval na silnejšiu európsku reakciu vrátane posilnenia spolupráce medzi členskými štátmi. 

Podľa viacerých europoslancov je problém v tom, že kriminálne organizácie využívajú rozdiely medzi právnymi systémami krajín EÚ. Maloletí páchatelia často predstavujú pre zločinecké skupiny menšie riziko než dospelí členovia.

Európsky parlament tiež upozornil na skutočnosť, že moderné kriminálne siete využívajú deti aj preto, že predstavujú „nízkorizikových operátorov“. Často nemajú záznam v registri trestov, poznajú iba malú časť organizácie a po zadržaní neposkytnú polícii informácie o jej vedení.

Prístavy, drogy a „extraktori“

Taliansky europoslanec Sandro Ruotolo v mene Progresívnej aliancie socialistov a demokratov upozornil na fenomén maloletých, ktorí sú využívaní v belgickom a holandskom prístave Antverpy a Rotterdam na vyberanie drog z kontajnerov.

Takzvaní „extraktori“ majú podľa neho za úlohu dostať kokaín z nákladných zásielok prichádzajúcich zo zámoria. Kriminalita ich využíva práve preto, že sú mladí, ľahko ovládateľní a menej nápadní.

„Bezpečnosť sa buduje ešte predtým, ako dieťa vezme do ruky zbraň,“ zdôraznil a upozornil na význam škôl, športu, sociálnych služieb a prevencie. 

„Súhlasím s komisárom McGrathom: musíme využívať školy, kultúru, šport a sociálne služby, pretože tam, kde chýbajú životné vyhliadky, zločinecké organizácie nachádzajú úrodnú pôdu.“

TikTok, Snapchat a online hry ako miesto náboru

Viacerí poslanci počas diskusie skonštatovali, že sociálne siete a online hry sa stávajú prostredím, kde kriminalita vyhľadáva zraniteľné deti.

Belgičanka Hilde Vautmansová zo skupiny Obnovme Európu uviedla, že kriminálne siete využívajú algoritmy, herné prvky a šifrované kanály. Podľa nej nejde iba o klasický nábor, ale o proces podobný manipulácii obete – takzvaný grooming.

„Niekoľko čísel: len v Antverpách bolo v minulom roku zatknutých dvakrát toľko maloletých ako v predchádzajúcom roku. Najmladší mal trinásť rokov. V Rotterdame a Marseille sú osemročné deti využívané ako kuriéri drog. Nie sú to ojedinelé prípady,“ uviedla Vautmansová.

Podobne Belgičanka Saskia Bricmontová zo skupiny Zelených podotkla, že platformy ako Snapchat, TikTok či herné prostredia typu Roblox sú miestami, kde sa mladí ľudia pohybujú každý deň – a preto ich využívajú aj kriminálne siete.

Podľa Bricmontovej nestačí sprísňovať tresty, EÚ musí investovať aj do škôl, sociálnych služieb, prevencie a regulácie online platforiem, aby znížila riziko náboru detí.

Obeť alebo páchateľ?

Rozprava v pléne ukázala rozdielne pohľady na to, ako má EÚ reagovať. Časť poslancov zdôrazňovala potrebu tvrdšieho postupu voči organizátorom kriminality a prísnejších trestov. Iní zdôrazňovali, že maloletí zapojení do zločinu sú často sami manipulovanými obeťami.

Sophie Wilmèsová zo skupiny Obnovme Európu odmietla pohľad, podľa ktorého by riešením malo byť iba zatváranie detí do väzenia. Podľa nej treba najskôr riešiť spôsob, akým sú deti do kriminality vtiahnuté – vrátane zodpovednosti digitálnych platforiem.

„Vidím opatrenie, ktoré je na našej úrovni ľahko dosiahnuteľné, doslova zlatú príležitosť – revíziu mandátu Europolu vytvorením špecializovaných jednotiek schopných odhaľovať a sledovať online náborárov. Nemôžeme dovoliť organizovanému zločinu, aby ukradol budúcnosť našich detí,“ skonštatovala.

Zároveň poslanci vyzvali členské štáty, aby posilnili programy návratu detí do bežného života prostredníctvom vzdelávania, psychologickej podpory, sociálnych služieb a ochrany pred opätovným náborom.

Vekové limity na sociálnych sieťach

Diskusia o nábore detí organizovaným zločinom prichádza v čase, keď sa EÚ zaoberá širšou otázkou ochrany maloletých v online priestore.

Európska komisia pripravuje opatrenia týkajúce sa vekového overovania používateľov a bezpečnosti detí na internete. Súvisia aj s uplatňovaním nariadenia o digitálnych službách (Digital Services Act), ktoré ukladá veľkým online platformám povinnosť venovať osobitnú pozornosť ochrane maloletých.

Viaceré európske krajiny zároveň pripravujú vlastné obmedzenia. Cieľom týchto opatrení má byť znížiť riziko spojené nielen so závislosťou od sociálnych sietí, kyberšikanou či nevhodným obsahom, ale aj s manipuláciou a náborom detí do nebezpečných aktivít.

V európskej debate sa čoraz viac presadzuje kombinácia viacerých opatrení – overovanie veku, bezpečnejšie nastavenia účtov pre deti, obmedzenie návykových prvkov platforiem a väčšia zodpovednosť technologických spoločností.

Zástancovia prísnejších pravidiel argumentujú, že dnešné nastavenie internetu ponecháva maloletých príliš často bez dostatočnej ochrany.

Kriminalita ako „služba na objednávku“

Europoslanci počas rozpravy opakovane upozorňovali, že organizovaný zločin sa digitalizuje podobne ako bežné služby. Luxemburčanka Isabel Wiseler-Lima z Európskej ľudovej strany opísala modernú kriminalitu fungujúcu na princípe „zločin ako služba“ – teda ako systém, kde sú úlohy rozdelené medzi množstvo jednotlivcov a zadávané na diaľku.

Dieťa môže začať jednoduchou úlohou – napríklad doručením balíka alebo sledovaním pohybu polície. Postupne však môže byť vtiahnuté do oveľa závažnejších trestných činov. 

Tento model podľa europoslancov sťažuje prácu polícii, pretože medzi dieťaťom vykonávajúcim trestný čin a ľuďmi, ktorí ho naplánovali, často neexistuje priame spojenie. Európsky parlament vyzval členské štáty, aby sa viac zamerali na odhaľovanie náborárov, sprostredkovateľov a ľudí vo vedení zločineckých sietí, nie iba na mladistvých, ktorých využívajú.

Jedným z konkrétnych krokov je aj pracovná skupina Europolu GRIMM. Tá vznikla v roku 2025 s cieľom koordinovať spoluprácu polície a technologických spoločností pri odhaľovaní pokusov o nábor detí cez sociálne siete a komunikačné platformy.

Slovenský hlas v debate: bezpečnosť detí verzus záujmy platforiem

Do diskusie sa zapojila aj slovenská europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová (PS/Obnovme Európu). Podľa nej bezpečnosť detí na internete často ustupuje obchodným záujmom technologických platforiem.

„Prestaňme sa tváriť, že nevieme, kde je problém. Problém je, že bezpečnosť detí stále prehráva v súboji so ziskom technologických gigantov,“ uviedla.

Cifrová Ostrihoňová zároveň poukázala na to, že niektoré krajiny už hľadajú riešenia aj mimo úplného zákazu sociálnych sietí. Spomenula napríklad diskusiu vo Veľkej Británii o nočných obmedzeniach používania sociálnych sietí či obmedzení nekonečného scrollovania.

Hľadanie rovnováhy

Debata o nábore detí organizovaným zločinom ukazuje, že ochrana maloletých sa už nedá oddeliť od otázky fungovania digitálneho priestoru. Sociálne siete totiž nie sú iba miestom, kde deti trávia voľný čas – stali sa aj prostredím, v ktorom môžu zločinecké skupiny vyhľadávať nové obete.

To však neznamená, že jednoduchý zákaz sociálnych sietí problém vyrieši. Európska odpoveď preto smeruje ku kombinácii opatrení – lepšej prevencii, vzdelávaniu, podpore rodín, dôslednejšiemu vymáhaniu pravidiel voči platformám a účinnejšiemu zásahu proti ľuďom, ktorí deti verbujú.

Pre organizovaný zločin sú deti ľahko ovládateľným a ľahko nahraditeľným nástrojom. Práve preto sa ich ochrana stáva nielen otázkou sociálnej politiky či vzdelávania, ale aj jednou z najväčších bezpečnostných výziev pre EÚ.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK