Tibetský exilový prezident: Svet pomohol Číne zosilnieť. Teraz chce zničiť našu kultúru a vieru (Rozhovor)
Penpa Tsering, demokraticky zvolený vodca Ústrednej tibetskej správy v exile (Sikyong), v rozhovore pre českú edíciu denníka Epoch Times opisuje súčasnú situáciu a najnovší vývoj v Tibete.
Narodil sa v roku 1963 v indickom Bylakuppe, kde vyrastal v tibetskej osade Lugsam Samdupling. Počas jeho štúdií na vysokej škole vypukla v hlavnom meste Tibetu séria veľkých demonštrácií proti politike čínskej vlády. V tom čase založil kanceláriu Tibetského hnutia za slobodu, ktorá viedla kampaň na podporu Tibeťanov žijúcich v Tibete.
Milan Kajínek: Do akej miery je tibetská kultúra spätá s vierou? V čo vlastne Tibeťania veria a môže byť práve tento aspekt jedným z hlavných dôvodov represií čínskeho režimu voči nim?
Sikyong Penpa Tsering: Myslím si, že veľmi dôležitým okamihom bolo, keď sa Čína stala komunistickou. Komunisti neveria v náboženstvo, a preto medzi komunizmom a náboženstvom prirodzene vzniká konflikt. Tibeťania vyznávajú budhizmus už viac ako 1 300 rokov a táto viera je hlboko zakorenená v našom myslení.
Budhizmus je skôr o sebarealizácii. Samozrejme, veríme vo vlastnosti vyšších bytostí, v súcit, inteligenciu a v symboly týchto vlastností. Ide však o to, aby sme sa z nich učili a osvojili si ich. Budhizmus má výrazný psychologický rozmer. Ide o tréning mysle, ktorý človeku pomáha ovládať emócie, ako sú hnev, žiarlivosť, nenávisť či pripútanosť.
Aj preto sa učíme ovládať svoje emócie – aby sme v sebe nepestovali hnev voči vodcom čínskeho režimu, ktorí nám ubližujú. Aj oni sú totiž ovplyvnení negatívnymi emóciami. Takto sa na to pozeráme. Vidíte, akú novú politiku teraz čínski komunisti presadzujú. Musíme sa s ňou preto nejako vyrovnať.
S tým pravdepodobne súvisí aj otázka nástupníctva súčasného 14. dalajlámu. Vieme, že čínsky režim uniesol pančenlámu, ktorý mal určiť, do koho sa dalajláma prevtelil. Komunistická strana dosadila vlastného pančenlámu, aby po smrti súčasného dalajlámu mohla presadiť vlastného kandidáta na jeho miesto. Ako sa táto záležitosť bude riešiť z vašej strany?
Komunistická vláda neverí v žiadne náboženstvo. Ako by teda mohla byť zodpovedná za výber duchovnej bytosti? Takto to vníma aj Jeho Svätosť (14. dalajláma). Je to veľmi jednoduché. Ak to komunistickí vodcovia myslia s reinkarnáciou naozaj vážne, mali by v prvom rade študovať budhizmus a veriť v koncept života po smrti. Mali by pochopiť, čo reinkarnácia znamená – proces reinkarnácie spočíva v hľadaní nového zrodenia po dalajlámovom skone.
Čína túto záležitosť spolitizovala už v čase, keď dalajláma navštívil Čínu v rokoch 1954 až 1955. Ešte predtým, ako sa začal pripravovať na odchod z Číny, mu Mao Ce-tung povedal, že náboženstvo je jed. Odvtedy môžeme sledovať konflikt medzi komunizmom a budhizmom. Bolo však veľmi ťažké vyhubiť všetkých budhistov. Celý Tibet bol budhistický.
Po smrti Mao Ce-tunga sa situácia mierne uvoľnila. Po nástupe Teng Siao-pchinga sa začalo obdobie otvárania sa krajiny a reforiem. Niektorí vodcovia boli o niečo liberálnejší, ale potom došlo k väčším obmedzeniam za Ťiang Ce-mina, Chu Ťin-tchaa a najmä po nástupe Si Ťin-pchinga k moci.
Čínsky režim prijal nový zákon o urýchlení etnického zjednotenia a pokroku. Mnohí to považujú za urýchlenie kultúrnej genocídy. Čo si o tom myslíte?
Zákon o etnickej jednote prijatý tento rok bude pre tibetských budhistov smrteľným úderom. Útočí na korene našej identity – na jazyk, kultúru, vieru a spôsob života. Všetko bude zničené. Ak viete, čo sa dialo v Číne pred prijatím tohto zákona… opatrenia, ktoré tento zákon teraz legitimizujú, sa uplatňujú už veľmi dlho. Zavádzajú ich už od roku 2016. Teraz ich však zastrešili zákonom.
Zriaďujú školy koloniálneho typu, do ktorých umiestňujú tibetské deti. Vyučujú ich mandarínčinu a vystavujú ich propagande komunistickej strany; súčasťou školského vzdelávania je aj vojenský výcvik. Oberajú miestne deti o tibetský jazyk, vieru a kultúru. Chcú premeniť celú generáciu Tibeťanov na Číňanov.
A toto nerobia len Tibeťanom, ale aj Ujgurom a Mongolom. Má to veľmi pekne znejúci názov „etnická jednota a pokrok“, ale v skutočnosti sa za tým skrýva veľmi zlovestný zámer, ktorý vedie ku kultúrnej genocíde.
Aká je aktuálna situácia v Tibete po nedávnych rozsiahlych povodniach a zosuvoch pôdy a aký je postoj Pekingu k informovaniu o týchto udalostiach?
O dôležitosti životného prostredia v Tibete hovoríme už roky. Nikto nás nepočúva. Až keď sa niečo skutočne stane, ľudia si uvedomia, aká je realita. Čínsky systém je zároveň veľmi uzavretý, čo obmedzuje možnosti skúmať tibetskú ekológiu. Tibet sa nazýva strecha sveta a pramenia v ňom viaceré významné rieky, ktoré sú hlavným zdrojom vody pre okolité krajiny. Dve z nich pokračujú ďalej cez územie Číny. Číňania by sa mali vo vlastnom záujme starať o ekológiu Tibetu, inak im to v budúcnosti prinesie utrpenie.
Čína na jednom z týchto tokov stavia ďalšiu obrovskú priehradu, ktorá má byť najväčšia na svete. Je to veľmi nebezpečné, ak vezmeme do úvahy nedávne bleskové povodne v Tibete a Nepále. Podľa našich výpočtov bolo na tibetských riekach vybudovaných 193 priehrad. Čína chce kontrolovať všetky zdroje. Ak sa ich postaví príliš veľa, môže to narušiť miestne ekosystémy.
Vidíte nejakú nádej pre Tibet?
Celý svet žije vďaka nádeji. Keby sme ju nemali, nesnažili by sme sa nič zmeniť. A bez úsilia by neboli ani výsledky. Buďme teda silní. Každá krajina, ktorá trpí, potrebuje nádej.
Počas dejín ľudstva ríše vznikali a zanikali. Žiadna ríša neprežije večne. Čínsky systém sa potápa a dochádza k mnohým neprávostiam – netýka sa to len Tibeťanov, trpia aj Ujguri, prívrženci Falun Gongu, čínski prodemokratickí aktivisti a obyvatelia Hongkongu, proti ktorým prijali zákon o národnej bezpečnosti, aj obyvatelia Taiwanu, proti ktorým prijali zákon o separatizme. Bez nádeje sa nevyhrá žiadny boj a my si vždy hovoríme: Nikdy sa nevzdávajte. My sa nevzdáme.
Jedného dňa možno prinesiete svoju kultúru späť do Tibetu.
Jedného dňa, keď budem starý, urobíte so mnou rozhovor v Tibete. (smiech)
Máte na záver nejaký odkaz pre našich čitateľov?
Teraz trpíme. Ujguri trpia. Mongoli trpia. Prívrženci Falun Gongu trpia. Prodemokratickí lídri trpia. Čína má globálne ambície – nie iba regionálne. Má globálnu bezpečnostnú iniciatívu, globálnu vládnu iniciatívu aj globálnu kultúrnu iniciatívu. Čo Čína rozumie pod pojmom globálna vláda? Chce vyvážať svoj systém autokratického vládnutia do sveta. Je to niečo, čo si zvyšok sveta želá? Autokratický systém? Ak si to zvyšok sveta neželá, mal by si lepšie uvedomovať, aké ambície čínsky režim má.
Keď viete, že čínsky režim robí zlé veci, a napriek tomu stále presúvate podnikanie do Číny… Povedal som našim priateľom v Európe: ten drak nás teraz hryzie. Kedysi bol slabý. Kto ho urobil silným? Spojené štáty, Európa, Japonsko a Taiwan – tí všetci v Číne masívne investovali. To všetko Čínu posilnilo. K jej vzostupu prispeli aj krádeže technológií.
Teraz, keď viete, že vás ten drak hryzie, a vy ho stále kŕmite, čia je to vina? Draka alebo toho, kto ho kŕmi? Mnohé krajiny sa vlastným konaním stali od Číny závislými. Spojené štáty teraz hovoria o pláne „Made in USA“, Európa hovorí o „Made in Europe“, India o „Made in India“… teda o presune výroby na vlastné územie. Ďalším problémom je, že rozvojové krajiny umožnili Číne ťažiť na svojom území ložiská vzácnych zemín. Dnes je deväťdesiat percent vzácnych zemín v rukách Číny a svet je závislý od čínskeho dodávateľského reťazca.
Ďakujem za rozhovor.
Osobitné poďakovanie za sprostredkovanie rozhovoru patrí sinologičke Kateřine Procházkovej z projektu Sinopsis.
Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
