Svet

Steve Forbes pre Epoch Times: Budúcnosť patrí slobodným ľuďom, nie socializmu a štátnym reguláciám (Rozhovor)

Stále častejšie sa hovorí o tom, že americký sen je mŕtvy, pričom dnešní mladí ľudia často uvádzajú ako dôvody ceny nehnuteľností, ťažkosti pri hľadaní práce a daňové zaťaženie. Predseda spoločnosti Forbes Media Steve Forbes má na to úplne iný názor. „Slobodní ľudia si vždy nájdu spôsob, ako ísť vpred, aj keď sa menia časy a okolnosti. Problémy, s ktorými sa dnes stretávame, nie sú chyby Ameriky, ale sú dôsledkom chýb, ktoré urobila vláda. A to pekné na tom je, že chyby sa dajú napraviť,“ povedal Forbes.

Je šéfredaktorom časopisu Forbes a spoluautorom knihy „Inflácia: Čo to je, prečo je zlá a ako ju napraviť“. V epizóde nakrútenej na konferencii FreedomFest v Las Vegas sa moderátor programu americkej edície Epoch TV Jan Jekielek venoval vzostupu kandidátov demokratického socializmu, náboru zamestnancov na základe kritérií DEI, inflácii, tomu, ako by mali Spojené štáty pristupovať k Taiwanu a Iránu, a základným faktom o prosperite, ktoré dnes nikto neučí.

Jan Jekielek: Sme na FreedomFeste. Oslavujeme 250. výročie Deklarácie nezávislosti, čo je naozaj veľmi významný míľnik. Zároveň však veľa mladých ľudí, s ktorými sa rozprávam, má skutočne pocit, že tento americký sen je už pre nich akoby stratený. Čo by ste im na to povedali?

Steve Forbes: Vždy existovali obdobia, keď ľudia pochybovali o budúcnosti. Ak vás zaujíma história, vráťme sa do 90. rokov 19. storočia, keď pri uzavretí hraníc v USA panoval pocit, že budeme stagnovať rovnako ako akákoľvek iná krajina. Ukázalo sa, že hranicou je myseľ, nie fyzické hranice. Prežili sme ťažké obdobie v 30. rokoch 20. storočia, počas Veľkej hospodárskej krízy, ako aj v 70. rokoch. Teraz sme v jednom z týchto krízových období, ale slobodní ľudia si vždy nájdu spôsob, ako ísť vpred, aj keď sa menia časy a okolnosti.

Problémy, ktorým dnes čelíme, nie sú chyby Ameriky, ale sú to chyby, ktoré urobila vláda. Potešujúce na tom je, že chyby sa dajú napraviť. Vidíme, že aj napriek dnešným prekážkam sa v zdravotníctve a inde dejú mimoriadne veci, ktoré zlepšujú naše životy. Takže namiesto pesimizmu sa pozrite, čo sa deje okolo vás, zistite, aké sú príležitosti, a potom začnite premýšľať, ako sa môžete zapojiť a pomôcť to posunúť vpred.

Len pár príkladov: pre mnohých mladých ľudí je dnes veľmi ťažké kúpiť si napríklad dom, najmä v niektorom z väčších miest. Súkromné vlastníctvo je, samozrejme, základným kameňom toho, o čom je Amerika… Niektorí ľudia sa však o to ani nesnažia, pretože nevidia cestu…

No, čo sa týka bývania, myšlienka bývať s rodičmi o niečo dlhšie je veľmi praktická, ak sú nájmy vysoké a úrokové sadzby hypoték vysoké. Ale opäť, kľúčové je, že ak si chcete kúpiť cenovo dostupný dom, v krajine je na to veľa lokalít. Nemusíte zostať v New Yorku. Nemusíte zostať v šialenom Los Angeles alebo Seattli. Je veľa iných miest. A ak máte energiu, môžete bojovať za odstránenie regulačných prekážok v územnom plánovaní, ktoré znemožňujú realizáciu bytových projektov.

Napríklad v Texase môžete projekt rozbehnúť behom niekoľkých mesiacov. V Kalifornii to trvá roky, a čas sú peniaze. Keď teda vláda nedokáže udržať stabilnú hodnotu dolára, t. j. dochádza k inflácii, úrokové sadzby sú vyššie, než by mali byť. Odstráňte teda tieto prekážky a vrhnite sa do ekonomiky. Calvin Coolidge, prezident, na ktorého si začíname opäť spomínať, mal na vysokej škole učiteľa filozofie, ktorý mu povedal: „Vstúp do rieky života.“

Takže nezostaňte na okraji; vrhnite sa do toho. A hoci možno nebudete vždy vedieť, kam ten prúd pôjde, môžete byť jeho súčasťou. Takže nehovorte, že budúcnosť nie je dobrá. Kľúčové je mať na pamäti, že napriek všetkým rečiam o zdrojoch neexistuje nič také ako prírodný zdroj. Je to všetko o ľudskej vynaliezavosti, či už ide o kameň, ktorý vezmeme a vyrobíme z neho nástroj, alebo o meď, ktorá sama o sebe nemá žiadne využitie, ak by ľudia nezistili, ako z nej urobiť zdroj pre mnohé veci.

Vezmite si ropu, ktorá je sama o sebe len lepkavá hmota; ľudská vynaliezavosť ju premenila na palivo moderného hospodárstva, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť. Celá tá vec v oblasti špičkových technológií – mikročip založený na kremíku, čo je iný výraz pre piesok. Idete na pláž; kto by povedal, že sedíte na zdroji? Takže veci tam už existujú, ale myseľ z nich urobí zdroj. A ľudská vynaliezavosť je neobmedzená. To je teda kľúčová vec: nepozerajte sa na fyzickú stránku; zaistite, aby vaša myseľ bola slobodná.

V predchádzajúcej profesii som bol biológ a nemal som absolútne žiadnu predstavu o tom, odkiaľ pochádza prosperita. Naozaj žiadnu. Bol som jedným z tých ľudí, ktorí si akosi predstavovali, že koláč nemožno zväčšiť – jednoducho preto, že ma to tak naučili… Základná myšlienka, že deľba práce vytvára prosperitu alebo že inovácie vytvárajú prosperitu… To sú veci, o ktorých ani neviem, či sa ich dnes mladí ľudia učia…

A práve tam musíme dostať toto posolstvo. Zájdite si na internet. Adam Smith sa možno nečíta najľahšie, ale existujú aj iné diela, napríklad Thomas Sowell a George Gilder. Čo sa týka Adama Smitha, ak zvládnete čítať Shakespeara – a milióny ľudí sa o to stále snažia –, zvládnete aj Adama Smitha. Kľúčové je, že ide o našu slobodu nakupovať a obchodovať medzi sebou.

Smith a ďalší poukázali na to, že nejde o hru s nulovým súčtom. Každý z nás z toho niečo získa. A niekedy je nákup niektorých vecí menej zábavný ako nákup iných. Je zábavnejšie kúpiť si nové luxusné auto alebo bicykel, elektrobicykel či čokoľvek iné, ako zaplatiť nájomné alebo účet za elektrinu. Ale ľudia, ktorí sa na tieto veci sťažujú, neváhajú vyraziť a minúť 300 alebo 400 dolárov na džínsy alebo montérky, ktoré vyzerajú, ako keby ich vytiahli z kontajnera alebo sú roztrhané.

Ide predovšetkým o schopnosť spolupracovať, o zvyšovanie životnej úrovne. A nie je to len materiálna záležitosť; ide aj o morálnu vec. Každý by mal mať príležitosť objaviť a rozvíjať svoje talenty a vyraziť do sveta. Možno urobíte chyby, ale poučíte sa z nich.

Prednedávnom sme spolu boli na pódiu a jednou z hlavných tém, ktorá sa neustále vynárala, bol vzostup Demokratických socialistov Ameriky (DSA). Zdá sa, že majú celkom otvorene socialistickú, ak nie priamo komunistickú politiku, však? A akosi stúpajú v radoch Demokratickej strany. A máme dokonca značnú časť mladej populácie, ktorá hovorí, že uprednostňujú socializmus pred kapitalizmom.

Neznalosť je blaženosť. O socializme, ktorý je tyraniou, sa nehovorí vôbec. Znie to sociálne. Čo je zlé na tom, byť sociálny? A pokiaľ ide o trhy, problémy, ktoré máme dnes, vytvorila vláda. Ak odstránite tieto bariéry, posunieme sa vpred. Z praktického hľadiska, vymenujte jednu krajinu, ktorá uspela v socializme. Nikdy sa to nestalo. Mať slobodu tvoriť – ako to vyjadril Lincoln – zlepšiť si životné podmienky, to je tá správna cesta. Inak budete stagnovať, no mali by ste mať slobodu nestagnovať.

Všimol som si, že niektorí ľudia z DSA hovoria o takzvanom klientelizme v podobe korporátnej podpory, a možno majú dokonca pravdu, alebo to aspoň využívajú... Zdá sa, že je toho v USA naozaj veľa.

No, vec sa má tak, že to je v skuotočnosti argument proti socializmu, keďže ide o formu socializmu. Zastáncovia voľného trhu, ako Adam Smith, Hayek, Thomas Sowell, George Gilder a Laffer to zdôrazňovali. Tieto praktiky sú v rozpore so samotnou podstatou voľného trhu. Ide o to, že vláda robí zlé veci, a potom za to obviňuje voľný trh a hovorí: „Ach, musíme zasiahnuť a napraviť to.“ Vytvoria nedostatok bývania. Potom povedia: „Ach, musíme viac zapojiť vládu.“ Vytvoria infláciu. Ceny stúpajú. Potom povedia: „Ach, musíme s tým niečo urobiť.“ A potom sa uchýlia k hľadaniu obetných baránkov.

Pozrite sa na históriu inflácie. V rímskych časoch obviňovali kresťanov. V stredoveku často obviňovali čarodejnice. V 20. rokoch 20. storočia bola za strašnú nemeckú hyperinfláciu obviňovaní židovskí bankári a obchodníci. V 60. rokoch spôsobili Arabi rast ceny ropy. Dnes sú to zlé korporácie, zlí prenajímatelia a podobné veci. Vždy hľadajú obetného baránka, keď sú základom dôvery peniaze.

Peniaze len merajú hodnotu. Viete, nenapadlo by vás zmeniť spôsob, akým používate váhy. Ak si kúpite 0,5 kg syra, neviete, či dostanete 0,4 kg, 0,51 kg alebo 0,3 kg. To isté platí o peniazoch. Peniaze merajú hodnotu tak, ako meradlo meria dĺžku.

Chcem spomenúť Fed, lebo to je téma, o ktorej neustále hovoríte. Možno pre tých, ktorí sa v tom nevyznajú – viem, že ste optimistický, čo sa týka nového predsedu Fedu. Ale skôr než sa k tomu dostaneme, len veľmi stručne pre tých, ktorí nevedia: aká je úloha Fedu v súvislosti s tým „magickým slovom“, ktoré ste práve spomenuli – infláciou?

Federálny rezervný systém má byť strážcom dolára a má zabezpečiť, aby v prípade, ak sa finančný systém zrúti, zasiahol a zabránil šíreniu katastrofy. To nás naučili Angličania už v 60. rokoch 19. storočia. Ale Federálny rezervný systém sa chytil tej bláznivej myšlienky, že prosperita spôsobuje infláciu. Takže ak sa vám začne dariť, Fedu sa to nepáči. Myslia si, že vás musia pripraviť o prácu; musia spomaliť ekonomiku. No, spomalenie ekonomiky skutočne zabráni rastu cien, pretože dochádza k výpredajom a likvidačným výpredajom.

Úloha Fedu by teda mala byť veľmi jednoduchá: stabilná hodnota dolára. Tú nemeníme každý deň. Nenechávame ju každý deň kolísať. Predstavte si, že by Fed riadil úrad pre čas a nechával by hodiny kolísať. Jedného dňa by tak hodina trvala 48 minút, ďalší deň 96 minút. Predstavte si, že pečiete tortu. V návode sa píše: „Cesto pečte 30 minút.“ Musíte sa spýtať sami seba: sú to nominálne minúty, minúty upravené o infláciu, nevadské minúty, mexické minúty? A preto chcete stabilnú mieru hodnoty.

A keď Federálny rezervný systém začne manipulovať s fungovaním ekonomiky, snaží sa manipulovať s úrokovými sadzbami. Úrok je iný výraz pre nájomné. Prenajímate si byt, požičiavate si peniaze a platíte úrok alebo nájomné. Nazývajú to úrokom za peniaze. Snaha Federálneho rezervného systému o manipuláciu s úrokovými sadzbami je formou regulácie nájomného, čo veci len skomplikuje. Jedinou otázkou je, do akej miery to skomplikuje.

Nechajte ekonomiku na pokoji. Budú sa v nej občas vyskytovať excesy, vzhľadom na ľudskú povahu. Ale ľudia to napravia, ak im to dovolíte. Keď do toho zasiahne vláda, všetci za to nakoniec zaplatíme.

Fed sa veľmi angažuje v tlačení veľkého množstva peňazí. Nezdá sa, že by naša vláda mala veľký záujem splácať dlh. Je tam akési výrazné kamarátstvo. Ale vy hovoríte, že je to len fáza…

Je to niečo, proti čomu musíme bojovať. Ale nehádžte vinu za toto kamarátstvo na kapitalizmus.

Vidíte z toho východisko?

Musíte na to poukázať a bojovať proti tomu. Musíte prekročiť všetky tie sťažnosti, pohnúť sa vpred a nadobudnúť trochu nadhľad.

Po prvé, žijete v ére, ktorá nikdy nemala viac čo ponúknuť. Pozrite sa na históriu. Poukazuje sa na to, že pred viac ako dvoma storočiami deväť z desiatich ľudí žilo v extrémnej chudobe, ktorá je definovaná ako 2,15 dolára na deň. Predstavte si, že by ste dnes žili z vyše 2 dolárov. Viete si predstaviť, aké utrpenie by to bolo. Deväť z desiatich ľudí na svete tak žilo pred dvoma a pol storočiami. Dnes je to menej ako jeden z desiatich.

Takže napriek všetkým chybám, ktoré sme urobili, faktom je, že životná úroveň sa zlepšila. Pozrite sa na to z tejto perspektívy a potom si všimnite niektoré z tých mimoriadnych vecí, ktoré sa dejú, namiesto toho, aby ste len hovorili: „Ach, aké je to zlé.“ Skúste prísť na to, ako to využiť vo svoj prospech. Ako sa posunúť vpred v tomto prostredí? A uvedomte si, že vám to nebude podané na striebornom podnose. Všetko, čo je zadarmo, má svoju cenu, ktorú stanovujú politici.

V diskusii ste hovorili o posolstve pre republikánov. Mohli by ste to zrekapitulovať?

No, pokiaľ ide o pozitívne kroky, ktoré by mali podniknúť, kľúčové je znížiť daňové zaťaženie ľudí, ktoré je prekážkou v dosahovaní pokroku, a to zahŕňa aj zníženie daňových sadzieb. Čo sa týka tvrdenia, že bohatí neplatia dane – v New Yorku aj v celej krajine platia 40 %-nú daň z príjmu. To, čo títo extrémni ľavičiari chcú, je zobrať vám aj zvyšný majetok.

Čo sa týka toho, čo by mali robiť republikáni, je to ďalšie zníženie daní, pretože daň je cena. Ak znížite cenu dobrých vecí, ako je produktívna práca, podstupovanie rizika a úspech, získate toho viac – a to platí vždy, už 4 000 rokov. Znížte daňové zaťaženie ľudí a oni budú pracovať viac. Rovnako ako napríklad uvaľovanie dane na cigarety alebo alkohol. Prečo?

Páčia sa im peniaze. Ale hovoria: „Ach, nechceme, aby ste toľko fajčili.“ Uvalíte na to daň. Prečo uvalíte daň na schopnosť byť zamestnaný, na založenie podniku? Prečo na to uvalíte daň? To predsa škodí.

Takže: znížte daňové sadzby. Poukážte na to, že to, čo presadzujú demokrati, je čoraz väčšia kontrola nad vami, zabavovanie toho, čo máte – takáto šialená tyrania, pri ktorej už nemáte žiadnu slobodu. Myslím, že republikáni to urobia.

Pozrite sa na to z tej pozitívnej stránky. Sme slobodná krajina. Ľudia, ktorí ju založili, boli ochotní riskovať svoje životy, aby posunuli tento úžasný experiment vpred. Takže vy môžete urobiť to isté. Nemusíte riskovať svoj život. Stačí vstať a spýtať sa: Čo sa deje? Čo môžem urobiť? Ak sa niečo zdražuje, prečo? Nehľadajte obetného baránka. Pozrite sa na skutočné príčiny.

Tá tyrania, o ktorej ste hovorili, máte na mysli napríklad politiky DSA, ktoré sa tu presadzujú, alebo čo presne tým myslíte?

Politiky, ktoré nútia dievčatá súťažiť proti mužom v športe, ktoré vynucujú zamestnávanie nekvalifikovaných ľudí, a ktoré uprednostňujú kvóty pred kvalitou. Predstavte si, keby ste mali takéto politiky v bejzbale či futbale. Museli by ste prijímať hráčov, ktorí nie sú dobrí, len preto, že si myslíme, že ich prítomnosť je spoločenským prínosom.

Chcete hráčov, ktorí vedia hrať, keď prídu na futbalové alebo bejzbalové ihrisko. Takže prikazovanie ľuďom, čo môžu a nemôžu hovoriť, cenzurovanie ľudí, lebo by mohli povedať niečo, čo vám je nepríjemné… Diskutujte s nimi. O tom je sloboda prejavu.

25. júna ste napísali komentár o dôležitosti toho, aby USA preukázali silný záväzok voči Taiwanu. Nedávno som tam cestoval, urobil rozhovor s viceprezidentkou a vyrazil som na vidiek, lebo som chcel zistiť, či to, čo považujem za pravdu, je naozaj pravda. Bol som tam prvýkrát. Chcem veriť, že ide o výnimočne slobodný národ. A keď som sa stretával s ľuďmi, rozprával sa s nimi atď, zistil som, že to tak naozaj je. Prečo by mali Spojené štáty prejavovať takýto silný záväzok voči Taiwanu?

Nechceme vo svete hegemóniu. A pokiaľ ide o Taiwan, ide o vzťah k pevnine. Nie o schopnosť predávať Taiwanu zbrane. Aby sa veci vyriešili samy od seba a aby nikomu nenapadlo, že tam môže vtrhnúť.

Ak povolíte neoprávnenú agresiu proti Taiwanu a porušíme dohody uzavreté v minulosti, znamená to, že budeme mať taký svet, aký sme mali v 30. rokoch 20. storočia. Videli sme, kam to viedlo. Takže, ešte raz, nechajme veci tak, ako sú. Nesmieme dovoliť, aby sa Juhočínske more stalo pekinským jazerom. Nesmieme dovoliť, aby sa v Hormuzskom prielive zaviedli mýta. Sloboda plavby je už vyše 200 rokov charakteristickým znakom zahraničnej politiky USA. Nech to tak zostane.

Čo s Hormuzským prielivom? A čo Irán?

Nikdy nebudú dodržiavať dohodu. Je to ako mať v posteli hada, jedovatého hada. Nie sú tam preto, aby sa ľudia cítili dobre. Iránsky režim už vyše 47 rokov veľmi otvorene hovorí o tom, aký je ich cieľ. Smrť Izraelu, smrť Amerike, smrť neveriacim.

Je to podivná ideológia. Takže ich berte takých, akí sú. To znamená, že keď niečo začnete, dokončte to. Nevyjednávajte s nimi, aby ustúpili. Nepremeníte ich zo zmijí na plyšové medvedíky.

Ešte nejaká záverečná myšlienka na záver, Steve?

Verte v budúcnosť. Máme problémy, ale taká je ľudská povaha. V slobodnej spoločnosti nájdete spôsoby, ako veci zvrátiť. Spomínam si, že pred 20 rokmi nám dochádzala ropa, a potom prišlo frakovanie a horizontálne vŕtanie. Teraz sú USA najväčším producentom ropy a zemného plynu na svete.

Jednou z vecí, na ktorých som sa podieľal, je séria krátkych životopisov ľudí, ktorí formovali moderný svet, s názvom „Steve Forbes on Achievement“ od siete Free to Choose Network. Nájdete ju na ich vzdelávacom webe s názvom IZZIT.org.

Jedným z príkladov je John Deere, kováč z Vermontu, ktorý bol šikovný, ale tam sa mu príliš nedarilo, takže odišiel na Stredný západ, ako tomu dnes hovoríme, do Illinois. V Illinois bola skvelá pôda, ale problém s pôdou na Strednom západe, v Illinois a v ďalších susedných oblastiach, spočíval v tom, že sa lepila na pluh. Nedalo sa teda nič pestovať. Každé tri metre ste museli zastaviť, odtiahnuť koňa a zoškrabať špinu, tú lepkavú hmotu, z pluhu.

John Deere si spomenul na svoju matku, krajčírku, ktorá používala špeciálny druh oceľovej ihly na prešívanie hrubej látky. Napadlo ho: prečo nevyrobiť oceľový pluh? A tak vynašiel pluh, ktorý premenil pôdu Stredného západu bez poľnohospodárskej hodnoty na obilnicu Ameriky a veľkej časti sveta.

Je potrebné, aby sa ľudia pozerali na veci a premýšľali, ako premeniť niečo, čo na prvý pohľad nevyzerá nijako optimisticky, na niečo hlboké a pozitívne. To je tá správna mentalita. Naučte sa pozerať na svet novými očami.

Bolo mi potešením mať vás tu.

Aj mňa tešilo. Ďakujem.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK