Špeciál, Zaujímavosti » História

Staroveký poklad zo Slovenska: dávna minulosť, zlatá éra a súčasnosť Dubníckych baní (Rozhovor)

Málokto vie, že na Slovensku máme mimoriadne unikátnu baňu, jedinú svojho druhu v celej oblasti Eurázie. Nachádza sa v Slanských vrchoch na východnom Slovensku na polceste medzi Prešovom a Košicami a ukrýva drahokam, ktorý po stáročia očaruje svet svojou výnimočnou farbohrou. Od pravekých nálezov cez zlatú éru baníctva až po dnešné turistické atrakcie v dubníckych šachtách nás v rozhovore previedol súčasný riaditeľ opálových baní Maroš Turek.

Epoch Times Slovensko: Aké sú najstaršie priame alebo nepriame dôkazy o ťažbe opálu v Dubníku?

Maroš Turek: Najprv si musíme ujednotiť, čo je to ťažba. Ak sa bavíme o nejakom banskom spôsobe ťažby, tzn. nejaké hlbinné dobývanie, tak to sa začína v 11. storočí nášho letopočtu.

Takto to ustálili odborníci na základe obhliadok v osemnástom storočí a na základe toho, čo na mieste našli – náradie, staré banské diela, atď. Treba povedať, že do 15 – 16. storočia sa na tomto území veľmi nepísalo, tzn. nejaké písomné zdroje z tohto obdobia nie sú k dispozícii. 

Ak sa bavíme o tom, či sa drahý opál z Dubníka hľadal alebo nejakým spôsobom sa s ním obchodovalo aj pred tým, tak to sa dialo určite dávno pred naším letopočtom. Na začiatku bol drahý opál pravdepodobne objavený tak, že kopec, ktorý je vulkanického pôvodu, postupne erodoval a odkryl ložisko drahého opálu na povrchu. Vďaka vode sa našli kúsky opálov v potoku, keďže gravitačne to voda splavila, prípadne po nejakých vývratoch stromov, keď po búrke mohli nájsť opál v koreňovej sústave a pod. 

Nešlo o nejaké masívne systematické dobývanie, ako napr. poznáme dobývanie zlata. 

Neťažili v Dubníku opál už pred 11. storočím? Na Wikipédii je uvedené: “Je možné, že sa tu opál ťažil už počas rímskej doby.”

Na otázku či tu ťažili opál už Rimania môžeme s takmer istotou odpovedať, že nie.

Áno, našiel sa tu opál, podľa mňa minimálne teda počas obdobia Rímskej ríše, ale určite nie Rimanmi. Buď to boli kmene, ktoré tu pobývali, teda germánske kmene, a je možné, že aj kultúry pred nimi. 

Opál bol považovaný za vzácny kameň. Už v období 500 rokov pred Kristom grécky básnik Onomakritos písal vo svojej básni o drahom opále. Gréci poznali drahý opál dávno predtým, než sa objavuje v Ríme. 

V 1. storočí Riman Plínius Starší píše o drahom opále vo svojej knihe Historia Naturalis a venoval mu dokonca 2 odstavce. 

Taliansky expert na drahokamy Luigi Costantini sa na prelome milénia venoval výskumu v Taliansku a špeciálne v meste Aquileia. Pôvodne to pred naším letopočtom bola keltská osada, no potom, keď ju Rimania dobyli, tam vzniklo obrovské mesto. V štvrtom storočí nášho letopočtu malo vyše 300 000 obyvateľov, čiže na tú dobu to bolo obrovské mesto a bolo to centrom spracovania jantáru, ktorý sa tam vozil od Severného a Baltského mora cez dnešné Poľsko. Constantini podľa niektorých vecí, ktoré tam našiel, konštatoval, že ľudia s opálom putovali popri Váhu a s najväčšou pravdepodobnosťou sa pripojili k Jantárovej ceste a tak sa dostával do Rímskej ríše.

No akým spôsobom sa dostal do Grécka, môžeme len špekulovať. Treba však povedať, že ten obchod prekvital. Nebolo to tak, že by jednostranne boli ovplyvnené len civilizácie na našom území zvonku. Rovnako aj civilizácie, ktoré v tom čase žili na našom území, ovplyvňovali južné časti dnešnej Európy.

Ale netreba mať predstavu, že výskyt opálu tu bol v tónach, bavíme sa o kusových záležitostiach. Niekto našiel nejaký kameň, ktorý sa mu zapáčil a ktorý mal farbohru, akú nemá žiaden iný kameň na svete, tak ho proste očaril a uvedomil si, že to môže mať značnú hodnotu.

Prejdime do novšej histórie – kedy sa začal opál ťažiť v Rakúsko-Uhorsku?

Ako som už spomenul, hlbinná ťažba započala niekedy v 11.-12. storočí. Prvá písomná zmienka je z roku 1597. Ide o dekrét cisára Rudolfa II, ktorým poveril hľadaním drahého opálu v Uhorsku Alberta Magnusa z Vratislavy.

Do roku 1687 patrilo územie Dubníckych baní rodine Kecer. Vtedy však došlo k potlačeniu protihabsburského Tököliho povstania a do Prešova bol poslaný Talian Antonio Caraffa, ktorý mal potrestať odporcov monarchie. No a v rámci prešovských jatiek na smrť odsúdili a popravili 24 mešťanov a zemanov, prevažne evanjelikov, medzi nimi aj Andreja a Gabriela Kecerovcov, ktorí vlastnili pozemky, na ktorých sa tie bane nachádzali. Tak sa štát vlastne dostal k bani a odvtedy je vo vlastníctve štátu.

Potom to štát prenajímal nejakým ďalším ľuďom?

Do roku 1780 to fungovalo tak, že štát prenajímal pozemky viacerým bohatým ľuďom, ktorí si najímali sedliakov z okolitých dedín a hľadali na povrchu a v podstate porozrývali celý les. Kopali do hĺbky cca 5 metrov, keď sa to začalo zavaľovať, tak si zase prenajali priestor vedľa a začali kopať. Takto vlastne celý kopec zdevastovali. 

Keď sa na trón dostal Jozef II (1764), poslal na Dubník odborníkov z Banskej Štiavnice na baníctvo, ktorí mu odporučili zrušiť tie malé ťažiarstva a aby štát ťažil sám. On sa nakoniec rozhodol pre tzv. udeľovanie výhradného dobývacieho práva. Vtedy začína zlatá éra alebo prudký rozmach opálových baní na Dubníku. 

Kľúčový je rok 1845, keď dražbu nájmu vyhral klenotník z Viedne Salomon Johann Nepomuk Goldschmidt. Podľa všetkého to bol veľmi úspešný obchodník. Opál vedeli nájsť aj pred ním, aj po ňom, ale on ho dokázal predať.

Počas jeho pôsobenia sa vybudovali tie podzemné chodby?

Prevažná časť.

Koľko ľudí tam mohlo v tom období pracovať?

Počas Goldschmidta to bolo okolo 250 baníkov v tej vrcholnej fáze.

Oni tam niekde rovno aj bývali?

Do roku 1880 na Dubníku neboli žiadne ubytovne. Čiže dochádzali z okolitých dedín ako Červenica a Zámutov. Ťažba opálu nebola považovaná za baníctvo, na rozdiel od metalických rúd.

V čom bol prínos rodiny Goldschmidtovcov taký významný?

Rodina Goldschmidtovcov bola na Dubníku najdlhšie – 35 rokov. Skončili v roku 1880. V tom čase cena drahého opálu bola vyššia ako cena diamantov. Bolo to spôsobené tým, že Goldschmidt mal na opál vo svete monopol, pričom bol veľmi šikovný obchodník. Dokázal cenu vytlačiť tak vysoko vďaka marketingu a rôznym obchodným praktikám. 

Salamon Johann Nepomuk Golschmidt zomrel po desiatich rokoch na infarkt a v nájme pokračovala jeho manželka Ema. Tá bola rovnako úspešná, lebo si najala dobrého riaditeľa závodu, resp. obklopila sa dobrými ľuďmi. 

Po jej smrti – zomrela v 56. rokoch na tuberkulózu – v nájme pokračoval ich najstarší syn Adolf Ľudovít Goldschmidt, ktorý zožal slávu celej rodiny. V roku 1873 sa konala svetová výstava vo Viedni a tam prezentoval jednak drahý opál od surového kameňa až po šperky a rovnako aj firmu. V tom čase to bola najväčšia súkromná banícka firma v Európe.

Od panovníka dostal rytiersky titul tretieho stupňa a nakoniec aj bol povýšený do šľachtického stavu, mohol mať erb a používať predikát von Libanka. Ten kopec a banský revír sa volajú Libanka.

Goldschmidtovci tým, že predávali len šperky a nepredávali kamene, dokázali vytlačiť cenu tak vysoko. Ich jednou z najväčších zákazníčiek bola anglická kráľovná Viktória. Tá dokonca mala v korune drahý opál z Dubníka a tak isto vlastnila množstvo ďalších šperkov, mala asi najväčšiu zbierku.

Tak isto regulovali dodávky drahého opálu, aby nezaplavili trh. Sú zachované  záznamy o sťažnostiach na nepravidelnosť dodávok drahého opalu. Keďže výskyt opálu je náhodný a nepredvídateľný. To nie je tak, že máte žilu ako pri zlate alebo sloj ako pri uhlí. Pri opále je to skutočne náhodný výskyt. Takže v niekedy kopali dlho a nič nenašli. Goldschmidtovci sa to snažili stabilizovať a regulovať. Odhaduje sa, že ročne vyťažili okolo 15 kilogramov drahého opálu.

Samozrejme, používali aj rôzne marketingové stratégie. Napríklad vyviezli opál z Európy a cez Istanbul ho vrátili naspäť, aby mu dali orientálny nádych a pod.

Prečo sa nakoniec prestalo s ťažbou a kedy k tomu došlo?

Do objavenia ložísk opálov v päťdesiatych rokoch 19. storočia v Mexiku a v sedemdesiatych rokov v Austrálii bolo na Dubníku jediné otvorené ložisko drahého opálu na svete.

Ľudovít Goldschmidt sa už v roku 1880 neuchádzal o nájom, lebo vedel, že ten monopol skončí. A ďalšia vec bola, že za manželku mal Emu Dinah Rotschild z londýnskej vetvy Rotschildovcov a v tom čase už mali bane na diamanty v Južnej Afrike.

Po nich prišli ešte nájomcovia bratia Egerovci z Budapešti. V prvých rokoch boli tiež úspešní, v štôlni Viliam vybrali najväčšie hniezdo drahého opálu, ktoré tam našli. Ten opál spracovávalo 13 brúsičov 2 mesiace. No v roku 1896 sa dobrovoľne vzdali nájmu, nakoľko sa na trhu začali objavovať opály z Austrálie.

V Austrálii sa opál vyskytuje v mäkkých horninách, zatiaľ čo na Dubníku je v tvrdom andezite, čiže tie náklady na ťažbu boli neporovnateľné. Nedokázali konkurovať cenou.

Dá sa porovnať kvalita opálu z Dubníka s inými vo svete?

V Austrálii sa opál nachádza na viacerých lokalitách a niektoré ložiská sú veľmi vysoko kvalitné, rovnako ako Dubník. Dubník a Austrália je určite vrchol kvality. 

Potom štát baňu nevedel prenajať, ťažil sám dlho, snažil sa modernizovať, ale tá baňa bola aj tak pomerne primitívna. Posledným nájomcom bol Francúz Bittner Belangenan, ale po 5 mesiacoch sa dobrovoľne vzdal nájmu a následne 19. novembra 1922 štátna administratíva rozhodla o ukončení ťažby na Dubníku.

Ťaží sa na Dubníku dnes?

V roku 1995 bol robený geologický prieskum na halde Viliam a v bani a bol spravený výpočet zásob. Na základe toho bol určený dobývací priestor, ťažba je možná len na halde Viliam, aj to len ručným preberaním sute.

Opálové bane boli v roku 1964 vyhlásené za Chránený areál Dubnícke bane, kvôli tomu, že je to významné zimovisko netopieov, hibernuje tam od 15 do 17 druhov netopierov, viac než 8 000 jedincov.

Areál sa nachádza minimálne v druhom stupni ochrany prírody, niektoré územia sú až vo štvrtom. Ak by ste dnes chceli ťažiť normálne banským spôsobom, tak splniť legislatívne požiadavky by bolo takmer nemožné, aby sa to ekonomicky oplatilo.

Treba povedať, že tá ťažba neskončila preto, že ložiská boli vyťažené, ale preto, že ťažba je už ekonomicky nerentabilná. 

Je v Európe ešte nejaká ďalšia opálová baňa?

V Európe a dokonca v Euroázii je baňa na Dubníku jediná, kde sa ťažil drahý opál. Dnes vo svete dominuje Austrália. Potom je populárna baňa v Etiópii, v Mexiku a sú rôzne menšie napríklad na juhozápade Ameriky.

Koľko dnes môže opál stáť?

Tým, že je to veľmi individuálne, tak každý kus kameňa bude stať inak, pretože to nie je tak, ako s diamantom, že máte čírosť a nejakú kvalitu a viete to zhodnotiť. Pri opále je to individuálne, záleží na farbohre, ktorá je jedinečná. Je to veľmi subjektívne.

Ak zoberieme burzu v Austrálii, tak cena sa môže pohybovať od pár dolárov po tisíce dolárov za karát. Karát je 0,2 gramu.

Prečo je vlastne opál taký drahý? Je to jeho ojedinelý výskyt alebo sa mu pripisujú aj nejaké ďalšie účinky?

Opál ako taký má rôzne variety a jednou z nich je drahý opál. Môže byť aj obecný opál a ten v podstate nemá nejakú veľkú hodnotu. Drahý opál má tú cenu vyššiu vďaka tomu, že má farbohru, akú nemá žiaden iný kameň na svete. Opalescencia, ktorá vzniká pri drahom opále, je jedinečná. Je to čisto estetická vec. Opál nemá žiadne iné využitie v priemysle, je to výhradne šperkárska záležitosť.

Aká veľká je spleť chodieb pod zemou na Dubníku?

V oblasti je niekoľko banských revírov. Len v banskom revíri Libanka je vyrazených viac než 35 km štôlní, plus samozrejme obrovské dobyvky, ktoré tam boli vybraté.

Bane nevznikali ako jeden celok, ale v princípe väčšina chodieb je prechodná, keďže na konci to všetko pospájali do jedného celku kvôli vetraniu a vode, takže v rámci bane sa dá zvnútra takmer kamkoľvek dostať. Je to obrovský labyrint.

Napríklad v Austrálii je dĺžka štôlní rádovo v stovkách metrov, pretože tým, že to je v mäkkých horninách, tak tam hrozia závaly a zosuvy. Keď si pozriete spôsob, ako sa tam ťaží, je tak, že urobia 20 – 30 metrovú šachtu a z nej možno dve 100 – 200 metrové štôlne nad sebou, a potom musia urobiť novú šachtu, lebo hrozí, že to tam zavalí. Čiže priestorovo je Dubník oveľa väčší. Takú baňu na svete nenájdete.

Na internete som videl zvláštne fotky a videá, ako sa potápači chodia potápať do Dubníckych baní, ktoré zaliala voda. Stále to funguje?

Dokonca sme o tom natočili aj dokumentárny film. Volá sa Posadnutosť a vyhrali sme s ním aj niekoľko potápačských festivalov. 

Zhruba 5,5 km štôlní je zaplavených vodou a máme sprístupnených zhruba 2,5 km pre potápačov, ale samozrejme s potápačským sprievodcom. Musíte mať dosiahnutú úroveň jaskynného alebo technického potápača.

Celkovo je tam 17 obzorov a z toho 4 sú zaplavené vodou. Tým, že tie 4 nemajú východ na povrch, tak voda nemá ako odtiecť a tým pádom tam prirodzene zostáva. V závislosti od toho, aká je výška spodnej vody, kolíše hladina, pričom vodný stĺpec dosahuje približne 60 m.

Čo okrem potápania ponúkajú opálové bane pre turistov? Ktoré podzemné časti sú dnes sprístupnené?

Sprístupnený máme základný okruh, ktorý je na jednej úrovni s dĺžkou zhruba kilometer. Je tam expozícia a prehliadka je sprevádzaná s výkladom, je to osvetlené, takmer bezbariérové, nachádza sa tam asi 7 schodov. Okruh je venovaný vzniku drahého opálu, histórii baní a spôsobu ťažby opálu. Trvá zhruba hodinu a je to vhodné od deti až po seniorov. 

A potom máme sprístupnenú pre viac zážitku chtivých tzv. adrenalínovú prehliadku, ktorá trvá zhruba 4 hodiny a má dĺžku 8 – 9 km. Tam sa už ide po rebríkoch, je to fyzicky náročnejšie.

Okrem toho sme sprístupnili spodné zaplavené obzory pre potápačov, ktoré sú úplne nedotknuté. Sú zachované pôvodne suché základky, ktoré boli vymurované baníkmi, ako aj všetky zariadenia, ktoré sú v pôvodnom stave tak, ako boli opustené.

Väčšina exponátov, ktoré máme, napríklad doskové dráhy či rebríky sú pôvodné. Máme napríklad aj tzv. rímske schody, ktoré majú okolo 150 rokov.

Usporadúvate pre turistov aj nejaké akcie?

Robíme hľadanie opálov pre deti počas prázdnin alebo počas sviatkov. V bani môžu hľadať opál na vyhradených miestach. 

V areáli je zázemie s toaletami a kaviarňou, kde organizujeme aj vzdelávacie programy pre materské školy a základné školy. Ponúkame kávu, koláče a samozrejme ľudia si môžu kúpiť šperky z opálu, ktorý je odtiaľto. Väčšinou sú šperky osadené v striebre, niečo máme aj v zlate. 

Okrem toho máme vonku veľký stan, ktorý je vhodný napríklad na teambuilding, oslavy a dá sa tam skryť pred slnkom a dažďom.

Otvorené máme celoročne, 359 dní v roku. Za rok nás navštívi okolo 24 000 turistov. Dominujú Slováci, ale máme návštevníkov z celého sveta. Najviac cudzincov je z Poľska a Čiech.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK