Historička, ktorá objavila „Donatellovu“ bustu v Levoči: V mojich očiach je otázka obdobia vzniku a autorstva otvorená
Objav mramorovej busty v Spišskom múzeu v Levoči vyvolal veľký záujem nielen medzi kunsthistorikmi, ale aj v politických kruhoch. Socha pripisovaná Donatellovi sa po rokoch zabudnutia ocitla v centre pozornosti verejnosti aj médií. Jej príbeh je plný nečakaných zvratov – od hrubého zaobchádzania v bývalej polepšovni, cez kontroverzný prevoz pod dohľadom polície, až po odborné spory o jej pravosť. Ide o svetový umelecký skvost, alebo iba o premyslenú napodobeninu? K druhej možnosti sa prikláňa taliansky expert, ktorý nedávno označil bustu za falzifikát. Historička PhDr. Marta Herucová, Ph.D., ktorá sochu objavila, poskytla svoje vyjadrenie pre Epoch Times Slovensko.
Originál alebo kópia?
V depozitári Spišského múzea v Levoči objavila v roku 2019 historička Marta Herucová mramorovú bustu mladej ženy v životnej veľkosti. Socha z kararského mramoru z 15. storočia nesie nápis „Ceciliae Gonzagae Opvs Donatelli“ a podľa toho by mala zobrazovať Cecíliu Gonzagovú, šľachtičnú z mantovského rodu Gonzagovcov. Historička začala uvažovať, že sa jej do rúk dostal mimoriadne vzácny artefakt – mohlo by ísť o dielo renesančného sochára Donatella; problém identifikácie publikovala vo francúzskom vedeckom časopise Revue de l´Art (2021).
Ministerstvo kultúry si na overenie pravosti pozvalo talianskeho profesora dejín umenia, znalca Francesca Cagliotiho. Ten po obhliadke busty 11. júla v špeciálnom zariadení Ministerstva vnútra SR v Topoľčiankach, kam bola socha prevezená z Levoče, dospel k záveru, že sa nejedná o orginálny artefakt od Donatella.
„Prof. Caglioti zverejnil svoje stanovisko k buste zo zbierky SNM-Spišského múzea v Levoči na academia.edu v taliančine pod názvom >Anatomia di un duplice falso di scultura fiorentina del Quattrocento: la ‘Cecilia Gonzaga’ «OPVS DONATELLI» in Slovacchia<, 3 settembre 2025. Jeho postoj je, že mramorová busta v Levoči je falzifikát, úmyselne vytvorené dielo neznámeho autora konca 19. storočia vychádzajúce z podoby drevenej renesančnej busty v Louvri – mimochodom v rokoch 1974 až 2005 pokladanej za dielo 19. storočia – so zámerom vydávať ho za renesančnú prácu Donatella a podobu Cecílie Gonzagovej, a že mu vôbec nemala byť venovaná pozornosť,“ zhrnula pre Epoch Times Slovensko historička Marta Herucová.
Podľa verejne dostupných údajov stála profesorova obhliadka busty a odborné vyjadrenia 8 000 eur a ďalších 8 000 eur stáli odborné konzultácie. Ak by sa potvrdilo autorstvo busty, išlo by o prvý známy Donatellov artefakt na Slovensku.
Podľa záverov ide o úmyselný falzifikát
„Ide o modernú falzifikáciu skromnej kvality, vytvorenú po roku 1894,“ uviedol 3. septembra generálny tajomník služobného úradu Ministerstva kultúry SR Lukáš Machala na tlačovej konferencii v historickej radnici v Levoči .
Podľa jeho slov bolo dielo vytvorené na základe sadrového odliatku odvodeného od známej „Belle Florentine“ z parížskeho Louvru. Zároveň zdôraznil, že nejde o portrét Cecílie Gonzagovej, ale o relikviár svätej Konštancie, kresťanskej mučeníčky.
„Poznám tú sochu, venovali sme sa jej už v parížskej štúdii. Sochy sú podobné, ale nie sú rovnaké. Pri soche Konštancie ide o menej ušľachtilý materiál, drevo, aj keď materiálový výskum busty Cecílie sme nestihli spraviť,“ objasnila Herucová.
Dodala, že k buste obdržala názor od toho istého talianskeho profesora už v roku 2021, keď publikovala o buste štúdiu.
Navyše, hodnota levočskej sochy klesla, nakoľko teraz napĺňa kritériá úmyselného falzifikátu, ani nie bežnej reprodukcie renesančného originálu 19. storočia. „Keďže bádam 19. storočie, zdedené interpretačné a ikonografické problémy, ako samostatná vedecká pracovníčka, bez ohľadu na to, či je alebo nie je busta renesančná, je pre mňa zaujímavým predmetom výskumu,“ skonštatovala historička.
Busta sa vracia „domov“
Pre rezort kultúry je verdikt profesora Cagliotiho finálny a busta sa vracia do Levoče. Slovenskí kunsthistorici výsledok obhliadky rešpektujú, no zároveň volajú po ďalšom skúmaní za účelom rozptýlenia prípadných pochybností. Podľa nich si tento objav zaslúži väčšiu pozornosť.
„Hľadali sme alternatívy, ktoré by nám mohli odobriť to, čo tvrdí pán profesor. Je pravda, že nie vždy by mal byť postačujúci jeden posudok, avšak v oblasti renesancie a diel Donatella neexistuje iný odborník, ktorý by to dokázal takýmto spôsobom posúdiť,“ uviedol Machala.
Dodal, že Slovenské národné múzeum už pripravuje plán, ako bude busta vystavená. Keďže o ňu prejavili záujem aj iné mestá, je možné, že bude putovne prezentovaná po Slovensku, aby sa k nej mohla dostať široká verejnosť.
„Aj keď sa opierame prakticky o rovnaké pramene, Prof. Caglioti dospel k definitívnemu záveru, zatiaľ čo v mojich očiach je otázka obdobia vzniku a autorstva otvorená,“ skonštatovala Herucová.
„Aj v štúdii, ktorá vyšla v Revue de l’Art (2021) som napísala, že dopyt po renesančnom umení v 19. storočí, praktiky obchodníkov s umením a obľuba neorenesančného štýlu sťažujú potvrdiť autentickosť nápisu na buste z Levoče, ale podľa mňa jej renesančný pôvod úplne nevylučujú,“ vysvetlila historička.
Zabudnutý Donatello na Spiši?
Socha bola pôvodne umiestnené na zámku v Spišskom Hrhove, patriacom šľachtickému rodu Csákyovcov. V období socializmu, keď boli priestory využívané ako polepšovňa, dievčatám slúžila na hranie. „Zo svedectva vieme, že dievčatá sa s bustou hrali, okolo očí boli perom nakreslené linky,“ uviedla bývalá riaditeľka Spišského múzea v Levoči Mária Novotná.
V roku 1975 bola busta prevezená do múzea, kde ju evidovali ako kópiu neznámeho autora z 19. storočia. Až nedávno sa začalo pracovať s teóriou, že by mohlo ísť o dielo svetového významu s pozoruhodným osudom, pričom slovenská verejnosť bola o tejto vzácnosti informovaná vo februári tohto roka.
Historička umenia dielo podrobne skúmala, aby sa uistila, že sa nejedná o falzifikát. „Hľadala som umelcov a sochárov, ktorí dokázali takto robiť falzifikáty alebo kópie v 19. storočí, a čím viac som bádala u nás aj v zahraničí, tým viac som dochádzala k presvedčeniu, že môže ísť o dielo Donatella,“ vysvetlila Herucová v čase, keď bolo dielo predstavené verejnosti. Odborníčka zozbierala argumenty v prospech autorstva Donatella a rovnako sa venovala možnostiam kópie a falzifikátu, ako publikuje aj v štúdii v Revue de l´Art.
Kontroverzný presun
Koncom mája došlo ku kontroverznému prevozu busty zamestnancami ministerstva kultúry za asistencie bezpečnostných zložiek polície. Rezort to odôvodňoval slabým zabezpečením tak významnej pamiatky.
„Spišské múzeum v Levoči nedisponuje dostatočnými materiálno-technickými a bezpečnostnými prvkami na ochranu zbierkového predmetu mimoriadnej spoločenskej hodnoty,“ informoval.
Následne nebolo známe, kde presne sa dielo nachádza. „Všetko sa dozviete. Potrebujeme odborníkov, aby to pozreli, aby sme zistili, či to je originál,“ odpovedala novinárom ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS).
Portál aktuality.sk však následne zistil, že busta sa nachádza v Topoľčiankach, v Centre bezpečnostno-technických činností, pričom sa objavili špekulácie o vhodnosti týchto priestorov pre uloženie predmetu takéhoto typu.
„Bustu previezli bez akéhokoľvek vysvetlenia, bez zákonných náležitostí, nezodpovedali žiadne otázky a vznikli tak obrovské pochybnosti a úplne oprávnene,“ kritizovala vtedy exministerka kultúry Natália Milanová.
V Topoľčiankach nakoniec v júli dielo zhodnotil taliansky profesor, ktorý poprel, že by mohlo ísť o originál.
„Teším sa, že je busta naspäť v múzeu v Levoči, medzi ostatnými dielami zo zbierky spišských Csákyovcov,“ uzavrela historička Herucová.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Zapojte sa do tvorby kvalitnejšieho obsahu! Aký je váš názor na tento článok?