Piatok 19. júla, 2024
Vlajky (zľava doprava) Nemecka, Veľkej Británie a Európskej únie vejú na budove kancelárstva v Berlíne, v pozadí je vidieť kupolu Reichstagu, v ktorej sídli Bundestag (dolná komora parlamentu), 24. apríla 2024 (Foto: ODD ANDERSEN/AFP via Getty Images)

Špionáž Číny vo veľkom štýle: týka sa najmenej 400 poslancov – zodpovední mlčia

FBI v roku 2022 informovala nemecké orgány a orgány EÚ o rozsiahlom hackerskom útoku. Ten bol okrem iného zameraný na 400 poslancov. V USA a Veľkej Británii došlo k súdnym procesom a sankciám. V Nemecku neboli o útoku poslanci ani len informovaní.

Údajný špión Čínskej komunistickej strany (ČKS), ktorý získal dôveru poslanca Európskeho parlamentu za AfD Maximiliana Kraha, je naďalej témou rozhovorov. Teraz sa objavili náznaky, že Ministerstvo štátnej bezpečnosti (MSS) v Pekingu malo v hľadáčiku ešte viac politikov a verejných činiteľov v Nemecku a EÚ. Počas niekoľkých rokov vraj režim využíval hackerskú skupinu na získavanie informácií o poslancoch parlamentu, štátnych zamestnancoch, novinároch a akademikoch.

Hackeri v mene Pekingu sa údajne zameriavali na tisíce ľudí

Ako uviedol denník Bild, režim ČKS údajne organizoval hackerské útoky a špionážne kampane proti tisícom potenciálne vplyvných ľudí. Medzi nimi malo byť len približne 400 poslancov – vrátane poslancov Parlamentu EÚ.

Zodpovedná za to bola hackerská skupina s názvom APT31. Túto skupinu údajne riadilo Ministerstvo štátnej bezpečnosti (MSS). Počas viac ako desiatich rokov sa skupina údajne zamerala na ľudí od oprávnených signatárov v obranných spoločnostiach až po vedúcich pracovníkov výrobcov smartfónov.

Peking popiera akúkoľvek spoluúčasť. Podľa agentúry Reuters však bolo v USA obvinených sedem ľudí vo veku 35 až 38 rokov. USA a Veľká Británia proti nim už uvalili sankcie.

Zamestnanec poslanca AfD Maximiliana Kraha je podozrivý zo špionáže pre Čínu (Photo by Sean Gallup/Getty Images)

Obchodné tajomstvá osobitného záujmu

Podľa predchádzajúcich zistení skupina známa aj ako „Zirconium“, pôsobila prostredníctvom krycej spoločnosti s názvom Wuhan Xiaoruizhi Science and Technology Company (Wuhan XRZ). Táto spoločnosť je teraz tiež cieľom sankcií. Podľa obžaloby podanej koncom marca na súde východného distriktu na Manhattane sa špionáž začala minimálne v roku 2010.

Pokiaľ ide o osoby, ktoré boli cieľom skupiny, zameriavali sa najmä na zahraničné spravodajstvo a priemyselnú špionáž. Globálny hackerský útok údajne zahŕňal viac ako 10 000 e-mailov obsahujúcich trójske kone. Cieľom bolo potlačiť kritikov vlády, ohroziť vládne inštitúcie a ukradnúť obchodné tajomstvá.

Podľa obžaloby sa aktivity zintenzívnili vždy, keď sa vystupňovalo geopolitické napätie s Čínou – ako napríklad v prípade napätia v Juhočínskom mori, prodemokratických protestov v Hongkongu a hospodárskej vojny s USA za Trumpovej éry.

Bütikofer odsudzuje „zbabelosť“ v Bruseli a Berlíne

Zdá sa však, že v Nemecku a EÚ boli tieto aktivity prijaté bez akejkoľvek reakcie. Aspoň tak to v denníku „Bild“ vyčíta príslušným orgánom politik Zelených Reinhard Bütikofer. Hovorí o „zbabelosti“ v Bruseli a Berlíne a sťažuje sa, že tí, ktorých sa to potenciálne týka, boli informovaní len nedávno – od FBI, a nie od vlastných úradov.

Reinhard Bütikofer, poslanec Európskeho parlamentu za stranu Zelených (By Heinrich-Böll-Stiftung, Heinrich-Böll-Stiftung ), CC BY-SA 2.0 )

Američania podľa Medziparlamentnej aliancie o Číne (IPAC) poskytli informácie v reakcii na ich vlastnú žiadosť o informácie. To umožnilo identifikovať viac ako 120 cieľov APT31. Členmi aliancie IPAC sú aj slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), česká poslankyňa Eva Decroix (ODS) a nezávislý senátor Pavel Fischer.

Hackeri počas návštevy kancelára neboli problémom

Niekoľko poslancov Európskeho parlamentu teraz zaslalo predsedom Európskeho parlamentu a členských štátov listy žiadajúce úplné vyšetrenie tejto záležitosti. Mali by sa tiež uskutočniť vyšetrovania a sankcie.

Chcú tiež vedieť, prečo nedošlo k dohode zo strany ich vlastných orgánov. Bütikofer varuje:

„Človek sa nesmie nechať zastrašiť takýmito útokmi.“

Nič tiež nenasvedčuje tomu, že by sa spolkový kancelár Olaf Scholz zaoberal touto otázkou počas svojej nedávnej niekoľkodňovej cesty do Číny. Len pred niekoľkými týždňami vyšlo najavo, že čínski hackeri roky systematicky špehovali obchodné tajomstvá spoločnosti Volkswagen.

Čínsky prezident Si Ťin-pching (vpravo) víta nemeckého kancelára Olafa Scholza vo Veľkej sále v Pekingu (KAY NIETFELD/POOL/AFP via Getty Images)

Veľký počet špiónov z Číny teraz uľahčuje ich odhalenie

Deň pred zatknutím Jien G. (zamestnanca nemeckého poslanca Kraha) boli zatknutí už traja nemeckí vedci. Údajne sa pokúšali prostredníctvom svojich organizácií dodávať komunistickému režimu informácie o vojenských technológiách. Skutočnosť, že v poslednom čase vyšlo najavo viacero prípadov, je „kombináciou počiatočného úspechu a náhody“, povedal pre Bild expert na spravodajské služby Erich Schmidt-Eenboom.

Od roku 2006 sa ústavní ochrancovia čoraz viac zaoberajú problémom priemyselnej špionáže. V tomto procese sa zintenzívnila aj spolupráca s americkou NSA. Podľa Schmidta-Eenbooma je čínska komunistická strana pri nábore informátorov pomerne rafinovaná a trpezlivá:

„Čína však v súčasnosti špehuje v Nemecku v takej miere, že sa výrazne zvýšila aj pravdepodobnosť odhalenia jednotlivých špiónov.“


Pôvodný článok

Prečítajte si aj