Svet

Španielsko vylúčené z 5-percentného cieľa NATO

Španielsko dosiahlo dohodu s NATO o vylúčení z cieľa 5 % hrubého domáceho produktu (HDP) na obranu, uviedol 22. júna španielsky premiér Pedro Sánchez. „Španielsko preto nebude vynakladať 5 % svojho HDP na obranu, ale jeho účasť, váha a legitimita v NATO zostávajú nedotknuté,“ povedal Sánchez v televíznom prejave 22. júna.

Európske krajiny zvyšujú výdavky na obranu po tom, ako americký prezident Donald Trump vyhlásil, že krajiny NATO musia zvýšiť výdavky na obranu z terajších 2 % na 5 % HDP.

Sánchez, ktorý je predsedom Španielskej socialistickej robotníckej strany, sa takto vyjadril pred dvojdňovým samitom NATO v Haagu, ktorý sa začal 24. júna. „Plne rešpektujeme legitímnu túžbu iných krajín zvýšiť svoje investície do obrany, ale my to neurobíme,“ povedal a dodal, že Španielsko môže splniť všetky svoje záväzky voči NATO, pokiaľ ide o personál alebo vybavenie, výdavkami vo výške len 2,1 % svojho HDP.

19. júna Sánchez povedal generálnemu tajomníkovi NATO Markovi Ruttemu, že jeho krajina sa chce z cieľa vyňať. Podľa odhadov Španielsko vynaložilo na vojenské výdavky 1,28 %, čím sa stalo krajinou s najnižšími výdavkami v aliancii. 20. júna Trump povedal, že Španielsko „musí platiť to, čo všetci ostatní“ a že Madrid je „notoricky známy“ nízkymi výdavkami na obranu.

Na tlačovej konferencii pred samitom 23. júna dostal Rutte otázku, prečo udelil Španielsku výnimku a aký signál to vysiela ostatným krajinám, ktoré veria, že nie je potrebné dosiahnuť cieľ 5 % výdavkov. Rutte povedal, že „vždy mal najvyššiu úctu k príspevku Španielska do NATO“. „Faktom je, že Španielsko si myslí, že tieto ciele môže dosiahnuť s podielom 2,1 %. NATO je absolútne presvedčené, že Španielsko bude musieť dokopy vynaložiť 3,5 %,“ povedal.

V súčasnosti žiadny členský štát NATO nevyčleňuje 5 % HDP na výdavky na obranu. Podľa najnovších dostupných údajov sa k tomuto cieľu najviac približuje Poľsko so 4,12 %. Niekoľko krajín vrátane Talianska a Kanady stále nedosahuje súčasný cieľ 2 %.

V marci švédsky premiér Ulf Kristersson uviedol, že jeho krajina sa bude snažiť zvýšiť výdavky na obranu do roku 2030 na 3,5 %, čo je väčší a rýchlejší nárast, ako sa pôvodne plánovalo. V tom čase uviedol, že jeho vláda verí, že NATO čoskoro stanoví cieľ pre členské štáty, aby vynakladali 3 až 4 % HDP. Švédsko viac ako 200 rokov dodržiavalo politiku vojenskej neutrality. V marci 2024 však túto tradíciu ukončilo vstupom do NATO.

Nórsko dosiahlo cieľ 2 % výdavkov na obranu v roku 2024 a do roku 2036 plánuje zdvojnásobiť súčasnú úroveň výdavkov.

Na samite sa bude diskutovať aj o výsledkoch útokov amerických bombardérov B-2 na tri iránske jadrové zariadenia – Fordo, Natanz a Isfahán. Irán a Izrael sú vo vojne od 13. júna, keď izraelský premiér Benjamin Netanjahu nariadil zaútočiť na Irán.

„Nesúhlasím s tým, že konanie USA je v rozpore s medzinárodným právom,“ povedal Rutte.

Začiatkom tohto mesiaca americký minister obrany Pete Hegseth uviedol, že je presvedčený, že členovia NATO súhlasia s požiadavkou Washingtonu na zvýšenie výdavkov na obranu. „Aby bola Aliancia skutočná, musí byť viac ako len vlajky. Musí byť skutočnou formáciou. Musí byť viac ako stretnutia na konferenciách,“ povedal Hegseth na stretnutí ministrov obrany NATO v Bruseli.

„Sme tu, aby sme pokračovali v práci, ktorú začal prezident Trump, a to je záväzok vynakladať 5 % na obranu v rámci tejto Aliancie, čo sa podľa nás stane. Musí sa to stať do samitu v Haagu koncom tohto mesiaca.“

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK