Sobota 18. mája, 2024
Na snímke ľudia zapaľujú sviečky pri pamätníku Nežnej revolúcie v Prahe 17. novembra 2023. (FOTO TASR - Barbora Vizváryová)

Slovenskí politici si pripomínajú 17. november, poďakovali ľuďom, ktorí stáli na námestiach

Hnutie Slovensko si pripomína Deň boja za slobodu a demokraciu aj zápas o základné ľudské práva a slobody, ktoré boli v komunistickom Československu potláčané. Líder hnutia Igor Matovič poďakoval všetkým odvážnym ľuďom, ktorí sa v novembri 1989 postavili proti režimu, ktorý označil za odsúdeniahodný a nelegitímny.

„Postavením sa proti zlu ukázali, ako im záleží na tom, aby žili v slobodnej krajine bez zločineckej ideológie, ktorá bránila ľuďom slobodne žiť, voliť, tvoriť a vyznávať svoju vieru. Aj dnes sa musíme snažiť, aby sme o tieto základné ľudské práva neprišli, lebo zlo zvíťazí vtedy, ak dobrí ľudia nič neurobia,“ uviedol I. Matovič.

Poslanec hnutia Slovensko Gábor Grendel poukázal na legislatívne zmeny, ktorými sa snažili zvyšovať povedomie o totalitných obdobiach slovenskej histórie, napríklad schválenie príplatkov veteránom protikomunistického odboja či zavedenie pamätných dni obetí komunistického režimu a samizdatu.

Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová označila Nežnú revolúciu za opak nenávistnej politiky strachu totalitného komunistického režimu. „Ľudia sa odvážne, ale bez násilia postavili za to, čo im patrí – za svoju slobodu,“ komentovala. Ako však poznamenala, sloboda a demokracia priniesli aj možnosť slobodne si zvoliť do vedenia štátu ľudí, ktorým sú hodnoty 17. novembra cudzie.

Vyzvala ľudí, aby sa aj v ťažkých rokoch, ktoré očakáva, postavili zlu, bojovali za hodnoty demokracie bez strachu a nenávisti.

M. Šimečka: Zápas o slobodu a demokraciu pokračuje

Hlavný odkaz Novembra 1989, zápas o slobodu a demokraciu, pokračuje. Podpredseda parlamentu a líder Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka to uviedol pri príležitosti piatkového Dňa boja za slobodu a demokraciu. Deklaroval, že PS urobí všetko pre ochranu hodnôt Novembra 1989. Považuje za dôležité zdržať sa konania, ktoré vybojované slobody a európanstvo spochybňuje či ohrozuje.

„Znepokojuje ma, čo sme si len za posledné týždne vypočuli od predstaviteľov štátnej moci. Či už sú to útoky na občiansku spoločnosť vrátane možného zrušenia dvoch percent asignácie daní, alebo obmedzovanie nezávislých médií vrátane ich práce na úrade vlády či v Národnej rade, či spochybňovanie našej jednoznačnej príslušnosti k Európskej únii a NATO,“ skonštatoval.

Za jeden z varovných signálov označil aj to, že v priestoroch parlamentu je dnes namiesto demokraticky zvolenej prezidentky SR umiestnená podobizeň komunistického vraha.

Zdôraznil tiež poďakovanie každému, kto pred 34 rokmi stál na námestiach či v uliciach miest a obcí po celom Slovensku.

M. Majerský: November 1989 priniesol aj prvú výzvu na formovanie klubov KDH

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) je bytostne spojené s novembrom roku 1989, keď na námestiach zaznela prvá výzva na formovanie klubov KDH. Strana potom definitívne vznikla 17. februára 1990. V TASR TV to povedal predseda KDH Milan Majerský.

Korene KDH sa podľa neho dajú nájsť ešte skôr, v kresťanskom disente, v udalostiach, ako bol Sviečkový pochod v roku 1988, alebo výzva tzv. bratislavskej päťky z augusta 1989. „Kresťanskí disidenti neboli iba hnacím motorom podzemnej cirkvi, ale podporovali aj všeobecné myšlienky demokracie, slobodného myslenia a slobody ako takej,“ pripomenul M. Majerský.

Sám podľa vlastných slov vstúpil už v roku 1990 do hnutia kresťanskodemokratickej mládeže. „Sme najstaršou politickou stranou, ktorá si so sebou nesie to dobré aj zlé, pekné chvíle, aj tie ťažšie. Zažili sme úspešné vlády, aj boj s mečiarizmom, ale prvotná myšlienka prenesenia kresťanských hodnôt do politiky nás neopustila nikdy,“ uviedol.

Napriek tomu KDH na dve volebné obdobia vypadlo z parlamentu a vrátiť sa mu podarilo až v septembrových parlamentných voľbách roku 2023. Podľa M. Majerského sa kresťanským demokratom stalo osudným sebauspokojenie a predstava, že parlamentné lavice majú prakticky isté. A, naopak, späť ich vrátila poctivá kampaň v regiónoch. „Chceme byť v Národnej rade SR tou pokojnou silou, nechceme byť tými, čo najhlasnejšie kričia, ale chceme argumentovať racionálne,“ vyhlásil s tým, že podporia aj vládne iniciatívy, ktoré budú v súlade s volebným programom KDH.

M. Majerský pripomenul, že od momentu, keď Vladimír Mečiar zrušil na Slovensku systém viacerých volebných obvodov, má KDH neustále vo svojom volebnom programe návrat k tomuto modelu. „Politická strana by mala dbať na to, že sa bude rozvíjať každá jedna časť Slovenska, nie iba centrum. Všetky krajiny Európskej únie majú viac volebných obvodov, Slovensko je jediná, ktoré má iba jeden,“ upozornil.

Rovnako považuje za pozitívum prísľub vlády presunúť časť eurofondov na regióny. „Ale v takom prípade by vláda mala na regióny preniesť aj kompetencie. V Poľsku sa na vojvodstvách vyhlasujú aj výzvy, u nás ich vyhlasuje ministerstvo,“ doplnil.

Programové vyhlásenie vlády ako také však považuje za nekonkrétne a málo ambiciózne. „Je to vláda, ktorá už niekoľkokrát vládla, nejdú sa to učiť a preto som čakal viac,“ vyhlásil M. Majerský. Dodal, že dve z troch vládnych strán mali len minimálny volebný program a programové vyhlásenie je preto postavené najmä na volebnom programe Hlasu-SD.

M. Majerský určite nebude figurovať na kandidátnej listine hnutia do eurovolieb, ktorú bude KDH schvaľovať v novom roku. V prípade volieb prezidenta sú podľa neho zatiaľ otvorené obe možnosti, postavenie vlastného kandidáta KDH, aj podpora niekomu z externého prostredia. „Minulý týždeň sme mali predsedníctvo, kde sme túto otázku otvorili, bavili sme sa o dvoch menách, Miriam Lexmann a Viliam Karas. Títo ľudia by vedeli hodnoverne zastupovať konzervatívneho voliča. Ale v konečnom dôsledku to uzavrieme buď do konca roka, alebo začiatkom budúceho roka,“ zhrnul.

Prezidentka: Demokracia nie je dokonalá, na rozdiel od totality ju možno formovať

Demokracia nie je dokonalá, no na rozdiel od totality ju stále možno formovať slobodnými voľbami či slobodou prejavu. Uviedla to prezidentka Zuzana Čaputová pri príležitosti 34. výročia Nežnej revolúcie. Pamiatku obetí totalitného režimu si uctila položením vencov k pamätníku Brána slobody na bratislavskom Devíne.

„Pripomíname si sviatok Nežnej revolúcie, ktorý priniesol pád totalitného režimu. Tomu však predchádzalo obdobie neslobody, perzekúcií a dokonca zabíjania ľudí len preto, že túžili po slobode,“ povedala hlava štátu. Apeluje, aby na to ľudia nezabúdali.

Ľudia pred 34 rokmi podľa Čaputovej nestáli na námestiach sami za seba, ale každý za všetkých. „Oslávme dnešný sviatok spoločne s vďačnosťou za slobodu a demokraciu, ktorá nie je samozrejmosťou,“ poznamenala.

Predseda NR SR: Treba sa vrátiť k tomu, čo Nežná revolúcia skutočne stelesňovala

Treba sa prestať obzerať dozadu, navzájom sa obviňovať, neutiekať sa len k novembrovým frázam, ale vrátiť sa k tomu, čo Nežná revolúcia skutočne stelesňovala. „Iba tak sa ako národ posunieme vpred,“ uviedol predseda parlamentu Peter Pellegrini (Hlas-SD) v piatkovom prejave pri Centrálnom pamätníku popraveným a umučeným politickým väzňom komunizmu na vrakunskom cintoríne v Bratislave.

„Z volania po sociálnej spravodlivosti sa stala sociálne rozdelená spoločnosť, ktorá stále nesplatila historický dlh celým skupinám slovenských občanov. Z volania po slobode a z diskusie sa stali urážky, vulgárnosť a agresivita vo verejnom priestore. Z túžby po zjednotení vzišla rozdelená slovenská spoločnosť, ktorej rôzne svety si pre vzájomnú nenávisť dnes nemôžu prísť na meno,“ zhodnotil Pellegrini.

Považuje za zvláštne, že udalosti, ktoré kedysi dokázali celý národ spojiť, ho dnes významne rozdeľujú. Za dôvod na zamyslenie označil to, že November ’89 dnes vníma pozitívne menej ako polovica spoločnosti.

Nežná revolúcia sa svojím charakterom, obsahom aj príbehom stala podľa Pellegriniho ojedinelou a výnimočnou v dejinách celej Európy. „Nebolo to nenávistné volanie po pomste, ale spojenie sa celého národa za niečo. Za silnú ideu slobody, lepšiu sociálnu perspektívu aj národnú emancipáciu. Bol to zásadný prelom v živote slovenského národa a predurčil naše smerovanie na dlhé roky dopredu,“ vyhlásil.

Deň boja za slobodu a demokraciu si Pellegrini pripomenul aj položením venca k pamätníku Alexandra Dubčeka. Zúčastnil sa tiež na pietnej spomienke pri pamätníku Brána slobody na Devíne.

Prečítajte si aj