Nedeľa 2. novembra, 2025
Ilustračná snímka (Foto: canva.com)

Slnečná plazma sa pohybuje extrémne rýchlo

Vedeckí pracovníci Astronomického ústavu SAV, v. v. i., M. Benko, P. Gömöry a S. J. González Manrique v spolupráci so zahraničnými vedcami študovali podmienky v slnečnej atmosfére, najmä magnetické a rýchlostné polia nad slnečným škvrnami. Na analýzu využili dáta s vysokým priestorovým rozlíšením získané najväčším európskym slnečným ďalekohľadom GREGOR s priemerom primárneho zrkadla 1,5 metra, ktorý je umiestnený na Teide Observatory na Kanárskych ostrovoch.

„Pozorovaciu kampaň sme zamerali na získavanie tzv. spektro-polarimetrických dát, ktoré zaznamenávajú nielen rozdelenie dopadajúceho žiarenia v jednotlivých vlnových dĺžkach, ale aj presnú informáciu o stave jeho polarizácie. Takéto merania umožňujú získať úplnú informáciu o vektore magnetickej indukcie, ako aj informáciu o Dopplerovskej rýchlosti plazmy v mieste pozorovania,“ vysvetľuje Peter Gömöry, riaditeľ Astronomického ústavu SAV, v. v. i.

Magnetické polia sú pritom dominantným fyzikálnym javom, ktorý ovláda všetky procesy prebiehajúce v atmosfére Slnka. Určenie presnej topológie magnetických polí je preto kľúčové pre lepšie porozumenie procesov odohrávajúcich sa na našej hviezde. Obzvlášť dôležité je zistiť výškovú stratifikáciu vektora magnetickej indukcie a vzájomné prepojenie jednotlivých vrstiev slnečnej atmosféry od fotosféry cez chromosféru až do koróny.

Tri vrstvy slnečnej atmosféry pokrývajúce stratifikáciu vektora magnetickej indukcie v slnečnej atmosfére. Zobrazené výšky nie sú v mierke. Obrázok je z článku The dependence of the magnetism of a near-limb sunspot on height (Astronomy & Astrophysics, Volume 686, id.A194, 11 pp.)

„V predmetnom výskume bolo jednoznačne preukázané, že celková veľkosť vektora magnetickej indukcie klesá s narastajúcou výškou nad slnečnou škvrnou. Pritom pokles je výraznejší v centrálnej časti slnečnej škvrny (umbre) a pomalší vo filamentárnej penumbre. S výškou dochádza aj k zmene inklinačného uhla. Azimut pritom ostáva takmer konštantný,“ dodáva astronóm.

Okrem toho boli vo vnútri a blízko vonkajšej hranice penumbry pozorovanej slnečnej škvrny odhalené aj malé lokalizované oblasti, kde hodnoty Dopplerovských rýchlostí plazmy dosahovali veľkosti až 30 km/s. To zodpovedá pohybom rýchlejším ako je rýchlosť zvuku v danom prostredí. Preukázalo sa teda, že oblasť slnečných škvŕn je extrémne dynamickým prostredím.

Podporte nás

Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.

Prečítajte si aj