Americký hospodársky zázrak: príbeh, ktorý sa píše už 250 rokov (Špeciál)
Druhá svetová vojna znamenala vzostup Ameriky ako svetovej veľmoci, no základy jej hospodárstva vznikli o desiatky rokov skôr, tvrdia historici.
Za dve a pol storočia dosiahli Spojené štáty mimoriadny hospodársky rozmach a z prevažne poľnohospodárskej krajiny sa vypracovali na najsilnejšiu ekonomiku sveta.
Keď si Spojené štáty pripomínajú 250. výročie svojho vzniku, oslavujú aj základy svojej prosperity: tradíciu inovácií a podnikania, kapitalizmus voľného trhu a inštitúcie, ktoré im pomohli premeniť sa na globálnu veľmoc. Za dve a pol storočia prešla krajina obrovským hospodárskym rozvojom a z agrárnej spoločnosti sa vyvinula na poprednú svetovú ekonomiku.
Jej cesta však nebola jednoduchá. Americký politický a ekonomický systém v čase od občianskej vojny až po Veľkú hospodársku krízu prešiel náročnými skúškami. Napriek tomu krajina opakovane vyvrátila predpovede o svojom úpadku a z každej krízy sa rýchlo zotavila.
Arthur Herman, historik a autor knihy Founder’s Fire: From 1776 to the Age of Trump, tvrdí, že hlavným znakom amerického hospodárstva je odvaha riskovať, ktorá siaha až k začiatkom prvých osád na kontinente.
Američania zvyknú vnímať riziko ako príležitosť a nevidia v ňom varovný signál, povedal Herman pre Epoch Times a dodal, že toto nastavenie mysle poháňa podnikanie a inovácie už celé generácie. Hoci Spojené štáty sa po druhej svetovej vojne definitívne stali svetovou veľmocou, mnohí historici pripomínajú, že základy tohto úspechu položili o desiatky rokov skôr.
Modernú priemyselnú ekonomiku vybudovala po občianskej vojne generácia otcov zakladateľov priemyslu, medzi ktorých patrili John D. Rockefeller, Andrew Carnegie, Cornelius Vanderbilt a James J. Hill, vysvetlil Herman.
Jedným z hlavných motorov vtedajšieho hospodárskeho rozvoja bol rozmach železníc. „Železnice boli v 19. storočí niečím podobným, ako je dnes kombinácia internetu a umelej inteligencie,“ dodal Herman.
Výstavba mosta Newport and Cincinnati Bridge v Cincinnati na stereoskopickej fotografii z obdobia okolo roku 1870. Išlo o prvý železničný most, ktorý preklenul rieku Ohio a spojil štáty Ohio a Kentucky. Americké železnice v 19. storočí od základov zmenili domáce hospodárstvo, pretože prepojili vzdialené trhy a sprístupnili obrovské prírodné bohatstvo kontinentu. (Foto: Graphic House/Archive Photos/Getty Images)
Americké železnice od základov zmenili národné hospodárstvo, pretože prepojili vzdialené trhy a sprístupnili obrovské prírodné bohatstvo kontinentu. Mnohé firmy, ktoré v 19. storočí uspeli, vďačili za svoj rozmach práve napojeniu na tento nový spôsob dopravy.
Väčšinu 19. storočia vo svete dominovala Veľká Británia, ktorá profitovala z priemyselnej revolúcie a zo sily svojho kráľovského námorníctva. Koncom storočia jej však v Spojených štátoch vyrástol vážny hospodársky konkurent.
Bohaté prírodné zdroje a pokrok v doprave, oceliarstve, elektrifikácii a v masovej výrobe urobili z krajiny priemyselnú veľmoc.
Na rozdiel od mnohých krajín v Európe a Ázii Spojené štáty podporovali podnikanie tým, že obmedzovali zásahy štátu. Inovátori tak mali väčšiu slobodu: mohli riskovať, prichádzať s novými nápadmi a rozširovať svoje podniky, hovorí Herman.
„Na prelome storočí, okolo roku 1900, Spojené štáty už ekonomicky dominovali celej planéte. V produktivite viditeľne predbehli Britské impérium aj Nemecko,“ dodal.
Dav na pouličnom trhu v roku 1903 – neregulovanom akciovom trhu pod holým nebom na Broad Street v New Yorku, s pohľadom na sever smerom k burze a Wall Street. Američania vnímajú riziko ako príležitosť, nie ako varovný signál, tvrdí historik Arthur Herman (Foto: FPG/Archive Photos/Getty Images, Underwood & Underwood/Graphic House/Archive Photos/Getty Images)
Búrlivé dvadsiate roky
Rozmach pokračoval aj v búrlivých dvadsiatych rokoch, ktoré sa v USA niesli v znamení vysokého hospodárskeho rastu a všeobecného optimizmu. Technológie, ktoré boli kedysi luxusom – napríklad autá, elektrina či rádiá –, si zrazu mohla dovoliť väčšina domácností.
Ústrednou postavou tohto obdobia sa stal Henry Ford. Jeho revolučná pásová výroba výrazne zlacnila montáž áut, čo viedlo k tomu, že sa motorizmus stal bežnou súčasťou amerického života.
Veľkú časť tohto vývoja možno pripísať politickým rozhodnutiam z 20. rokov, ktoré umožnili americkému podnikaniu naplno sa rozbehnúť a uchytiť sa, vysvetlil Matthew Denhart, prezident Coolidgeovej nadácie.
Prezident Calvin Coolidge, ktorý stál na čele krajiny v rokoch 1923 až 1929, zaviedol rozsiahle daňové úľavy. Podľa viacerých historikov tento krok povzbudil investície do podnikania, a tým naštartoval hospodársky rast.
„Daňová politika a prísne dodržiavanie rozpočtu, ktoré Coolidge presadzoval, bola pre hospodársky úspech 20. rokov a premenu Ameriky na svetovú veľmoc veľmi dôležitá,“ povedal Denhart.
Lepšie technológie a vyššia produktivita pomohli firmám vyrobiť viac tovaru za kratší čas. To umožnilo zamestnávateľom skrátiť štandardný pracovný týždeň zo šiestich na päť dní. Tento zvyk zaviedol v roku 1926 práve Ford a dodnes zostáva pracovným štandardom.
Prezident Calvin Coolidge prednáša 6. decembra 1923 správu o stave Únie pred Snemovňou reprezentantov v Kapitole. Coolidge zaviedol rozsiahle daňové úľavy, ktoré podľa niektorých historikov podnietili investovanie do podnikania a urýchlili hospodársky rast. (Foto: Frederic Lewis/Archive Photos/Getty Images)
Po krachu na newyorskej burze v roku 1929 však Spojené štáty zasiahla Veľká hospodárska kríza. Dekádu trvajúci ekonomický prepad vyhnal nezamestnanosť na historické maximum – takmer na 25 percent.
Historici sa dodnes sporia o príčinách krízy aj o tom, či boli vtedajšie opatrenia vládnych činiteľov účinné. Jedni tvrdia, že program New Deal prezidenta Franklina D. Roosevelta pomohol obnoviť dôveru a oživiť ekonomiku, zatiaľ čo druhí namietajú, že jeho masívne štátne intervencie hospodárske oživenie iba oddialili.
Definitívny obrat priniesol až vstup Spojených štátov do druhej svetovej vojny, ktorý odštartoval obrovský nárast štátnych výdavkov a priemyselnej výroby. Vojnová mobilizácia vytvorila milióny nových pracovných miest a postavila americkú ekonomiku po rokoch krízy opäť na nohy.
Rozpracovaná zadná časť trupu a chvostové časti bombardéra Boeing B-17 Flying Fortress v montážnom závode Boeing v Seattli, približne v decembri 1942. Mobilizácia zbrojárskeho priemyslu vytvorila milióny nových pracovných miest, čím pomohlo americkému hospodárstvu spamätať sa z predchádzajúcej veľkej krízy. (Foto: Keystone View Company/Archive Photos/Getty Images)
Odmena za inovácie
Dôležitú úlohu v hospodárskom úspechu Spojených štátov zohrala tamojšia kultúra, ktorá nepodporovala len vynálezy, ale aj ich tvorcov.
Otcovia zakladatelia, najmä George Washington, podporovali inovácie tým, že presadzovali silnú ochranu patentov, hovorí John Berlau, vedúci výskumný pracovník a riaditeľ finančnej politiky v Competitive Enterprise Institute.
Berlau, autor knihy George Washington, Entrepreneur: How Our Founding Father’s Private Business Pursuits Changed America and the World, pripomína, že ústava a patentový zákon z roku 1790 zakotvili práva duševného vlastníctva hneď v raných dejinách národa.
Známi vynálezcovia John Fitch a James Rumsey sa koncom 18. storočia dostali do sporu pre svoje konkurenčné návrhy parníkov. Ich rivalita mala napokon zásadný vplyv na formovanie raného amerického patentového práva.
Portrét vynálezcu Johna Fitcha od neznámeho autora. Fitch sa koncom 18. storočia dostal do sporu o prvenstvo v dizajne parníka s kolegom Jamesom Rumseym. (Foto: so súhlasom University of Kentucky via Kentucky Historical Society, pohick2/CC BY-SA 2.0)
Začiatkom 19. storočia Spojené štáty sprístupnili podnikanie aj širším vrstvám, keď umožnili, aby akciové spoločnosti vytvárali aj bežní ľudia. Tým sa odklonili od britského modelu, v ktorom bolo zakladanie takýchto spoločností výsadou politických elít.
„Zákony jednotlivých štátov uľahčili vznik spoločností s ručením obmedzeným,“ povedal Berlau pre Epoch Times a poznamenal, že podnikatelia už nemuseli riskovať celý svoj osobný majetok, aby založili podnik.
Obmedzením osobného finančného rizika a zjednodušením celého procesu vytvorili štáty flexibilné právne prostredie, ktoré motivovalo čoraz viac ľudí, aby rozbehli vlastný biznis, dodal.
Neuveriteľný úspech
Spojené štáty dosiahli od svojho vzniku obrovský hospodársky úspech v celej škále ukazovateľov. V ekonomickom raste aj vo výnosoch na akciovom trhu výrazne predbehli Veľkú Britániu a Nemecko.
Nová správa ekonómov z Deutsche Bank podrobne skúma faktory, ktoré stoja za týmto „neuveriteľným úspechom“.
„Hoci USA v posledných 250 rokoch zápasili s vážnymi krízami vrátane občianskej vojny, ich vládny systém zostal po celý čas v zásade rovnaký,“ píše sa v správe.
„Táto relatívna stabilita a skoré vybudovanie vlastníckych práv vytvorili úrodnú pôdu pre dlhodobé investície, čo v priebehu storočí pomáhalo hospodárskemu rastu.“
Podnikateľ (vľavo), ktorý má záujem o spoluprácu s federálnou vládou, registruje názov, adresu a zameranie svojej firmy u zástupcov Úradu pre drobné podnikanie v newyorskom Harleme okolo roku 1960. Spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré v USA zaviedli v 19. storočí, sprístupnili podnikanie širším vrstvám a umožnili bežným ľuďom zakladať vlastné firmy. (Foto: Archive Photos/Getty Images)
Ďalším faktorom je podľa ekonómov z Deutsche Bank geografická výhoda Ameriky. Vďaka relatívne bezpečným hraniciam a absencii silných susedných rivalov sa Spojené štáty vyhli priamym následkom svetových vojen, ktoré zdevastovali Európu.
Medzi ďalšie výhody krajiny patria bohaté energetické zdroje, rozsiahly domáci trh, rozvinutý finančný systém, ktorý podnikateľom uľahčuje prístup ku kapitálu, a špičkové univerzity a výskumné inštitúcie, ktoré priťahujú najväčšie talenty.
Mnohí ekonómovia poukazujú aj na výhody plynúce z postavenia amerického dolára – hlavnej svetovej obchodnej a rezervnej meny.
„Tento fenomén dostal prívlastok ‚prehnané privilégium‘ a v posledných desaťročiach znamenal obrovskú výhodu,“ napísali ekonómovia z Deutsche Bank. „Dopyt po dolároch je dôležitý, pretože znižuje náklady na pôžičky a zvyšuje záujem o americké štátne dlhopisy.“
V dôsledku toho môžu Spojené štáty fungovať s väčšími rozpočtovými deficitmi bez toho, aby im bezprostredne hrozila kríza financovania alebo dlhová kríza.
Budova s kanceláriami a prednáškovými sálami Boylston Hall na Harvardovej univerzite v Cambridgei, Massachusetts, okolo roku 1955. Medzi prednosti, ktoré z Ameriky urobili hospodársku veľmoc, patria špičkové univerzity a výskumné inštitúcie priťahujúce talenty z celého sveta. (Foto: Lawrence D. Thornton/Archive Photos/Getty Images)
Nové výzvy
Spojené štáty prekonali počas svojej histórie množstvo kríz. Len za posledných 60 rokov sa museli vyrovnať s vojnou vo Vietname, ropnými šokmi v 70. rokoch, viacerými recesiami, teroristickými útokmi z 11. septembra a následnými vojnami, krachom na trhu s nehnuteľnosťami či s pandémiou covidu.
Dnes ekonómovia pripomínajú, že Amerika stojí pred novými prekážkami. Patrí medzi ne zväčšujúca sa konkurencia Číny, narastajúci štátny dlh a silnejúce socialistické nálady v Spojených štátoch, ktoré by podľa niektorých názorov mohli podkopať tamojší kapitalistický systém.
„Amerika má podnikateľskú kultúru a štruktúra jej vlády podnecuje kreativitu, predstavivosť a inovácie spôsobom, aký komunistická spoločnosť s riadením zhora, akou je Čína, nikdy nedokáže napodobniť ani prekonať,“ myslí si Herman.
„Vzorec je jasný: Američania tvoria a Číňania kradnú.“
Údaj o štátnom dlhu na autobusovej zastávke vo Washingtone, 17. februára 2026. Rastúci štátny dlh patrí k hlavným ekonomickým problémom, s ktorým dnes Amerika zápasí. (Foto: Madalina Kilroy/The Epoch Times)
Podľa Hermana predstavujú socialistické nálady v USA pre budúcnosť krajiny ešte väčšiu hrozbu než rivalita s Čínou.
Medzi ďalšie krátkodobé riziká patrí zvyšujúci sa tlak na postavenie amerického dolára ako svetovej rezervnej meny a na celkový fiškálny výhľad krajiny.
„Ak sa raz medzinárodné trhy rozhodnú, že americký dlh je rizikovejší, než sa dnes zdá, práve vtedy vyvrcholí väčšina týchto rozpočtových problémov,“ dodáva Denhart.
Napriek tomuto nebezpečenstvu ekonómovia z Deutsche Bank v závere správy konštatujú: „Výzvy, pred ktorými USA stoja, sú reálne. Súhrn faktov však naznačuje, že v dohľadnej budúcnosti zostanú aj naďalej vedúcou ekonomikou sveta. Ich komplexné štrukturálne výhody sa totiž dajú len veľmi ťažko napodobniť.“
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.