Utorok 5. novembra, 2024
Tým, ktorým chýba sebadôvera, môže byť veľmi pomôcť systém podpory. Ilustračné foto (Jacob Lund/ Shutterstock)

Sila jednotlivca je hnacou silou dobra (Komentár)

Mal som šťastie robiť rozhovory s desiatkami ľudí, ktorí robili malé i veľké veci s láskou.

„Nie každý z nás môže robiť veľké veci,“ povedala kedysi Matka Tereza z Kalkaty, „ale môžeme robiť malé veci s veľkou láskou.“

Za posledných šesť rokov som mal to šťastie urobiť rozhovory s desiatkami ľudí, ktorí robili malé i veľké veci s láskou. Približne 30 mojich rozhovorov prebehlo telefonicky s mamičkami, ktoré sa venovali domácemu vzdelávaniu a všetky buď čelili mimoriadnym výzvam, alebo ich deti – vďaka vedeniu a usilovnej práci – dosiahli nejaký významný úspech vo vede alebo umení. Ďalšie rozhovory sa týkali mladých párov, ktoré sa snažia rozvíjať a budovať rodiny, ako aj ľudí z celých Spojených štátov, ktorých nápady a inovácie menia ich komunity a svet k lepšiemu.

Napríklad autor bestsellerov Mitch Albom sa zamýšľal nad svojou dlhoročnou prácou v sirotinci na Haiti. Ed Hajim, syn sýrskeho prisťahovalca, strávil väčšinu svojho dospievania v pestúnskych rodinách a sirotincoch a nakoniec sa stal maklérom a podnikateľom na Wall Street a daroval milióny dolárov univerzitám, umeniu a ochrane prírody. Barbara Feiginová, ktorá v 60. rokoch 20. storočia prekonala pomyselný strop vo svete reklamy, počúvla radu svojej matky: „Mysli vo veľkom!“ a túto životnú lekciu potom odovzdala svojim deťom a vnukom.

Okúzľujúca učiteľka zemepisu z Pensylvánie vysvetlila svoje postupy, ako učiť žiakov základných škôl rozpoznávať krajiny sveta na glóbuse. Zachmúrená zdravotná sestra z Kalifornie opísala, ako sa jej nemocnica vyrovnáva s nedostatkom zásob spôsobeným pandémiou covidu. Redaktor zo Severnej Karolíny mi vysvetlil význam svojich novín pre miestnych obyvateľov. Najnovšie Vanessa Eliasová z Wiltonu v Connecticute zmapovala svoju víziu blokových večierkov po celých Spojených štátoch, susedských stretnutí, ktoré posilňujú komunitné väzby a inšpirujú deti, aby sa spolu hrali.

Všetci títo a ďalší ľudia prinášajú dobro do sveta, ktorý ho stále potrebuje. Každý z týchto rozhovorov – každý z nich – vo mne zanechal pocit nádeje a túžbu urobiť niečo viac, aby som priniesol nejakú zmenu, hoci aj malú, zmenu k lepšiemu do tohto niekedy bláznivého sveta, v ktorom žijeme.

Títo ľudia nám dávajú aj ďalšiu lekciu. Ako jednotlivci, ktorí svojimi slovami a činmi zlepšujú životy ľudí okolo seba, nás učia o sile jednotlivca. Sú ako kamene hodené do rybníka, ich špliechanie vytvára stále sa rozširujúci efekt vlnenia. Napríklad rodičia, s ktorými som robil rozhovory, sa zo všetkých síl snažia vychovávať a vzdelávať svoje deti v cnostiach a vytvárajú z nich drahokamy pre tento zbedačený svet. Sú žiarivým príkladom sily, ktorú má každý z nás, aby sme robili to isté.

Často si títo praktizujúci sily jedného neuvedomujú, aké vlny vytvorili. Tu je osobný príklad: Počas uplynulých piatich rokov mi tri redaktorky opakovane pripomínali, že čitatelia majú viac než dosť skazy a ponurosti z každodenných správ, že túžia po nádeji a inšpirácii a že moje články musia obsahovať tieto dve zložky. Počúvanie a rešpektovanie týchto opakovaných pokynov sa na mne podpísalo. Stále nie som žiadna Pollyanna, ale ich povzbudenie nechtiac rozjasnilo môj vlastný pohľad a myšlienky. Podobne ako muži a ženy, s ktorými som robil rozhovory, mi tieto tri ženy nasadili na oči nové okuliare.

Od tejto chvíle až do konca roka čaká Spojené štáty pravdepodobne ťažká cesta. Nepokoje spôsobené politickými kampaňami a novembrovými voľbami, napätie medzi národmi na celom svete, stres, ktorý rodinám spôsobuje inflácia – tieto a všetky ostatné ťažkosti, ktorým naša krajina čelí, len tak skoro nezmiznú. Ak však dovolíme, aby tieto mraky vrhli príliš temný tieň na naše mysle a srdcia, spôsobené škody budú dvojnásobné. Prepadnutie zúfalstvu nad udalosťami a okolnosťami, ktoré sú do veľkej miery mimo našej individuálnej kontroly, môže pošpiniť alebo úplne znehodnotiť našu silu ako jednotlivca, našu schopnosť rozjasniť životy druhých.

Všetci ľudia, s ktorými som robil rozhovory, tie tri redaktorky a mnohí členovia mojej rodiny a priatelia, prinášajú pozitívne zmeny do svojich rodín a komunít. Podobne ako mnoho ďalších Američanov sa možno domnieva, že krajina sa uberá zlým smerom, napriek tomu majú dostatok múdrosti, aby svoju pozornosť a starostlivosť zamerali na ľudí, miesta a veci, ktoré majú radi a cenia si ich.

Títo ľudia majú silu jednotlivca a my ostatní tiež. Jediné, čo musíme urobiť, je využiť ju.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať názory The Epoch Times.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj