Inšpirácie

Rozprávkami inšpiruje k sebaláske: ilustrátorka a spisovateľka Diana o Čarovnom lese aj o viktoriánskej móde (Rozhovor)

Diana Pohlmüllerová je 20-ročné dievča s vnímavou, romantickou a detskou dušou. Vyštudovala grafický dizajn a nie tak dávno vydala svoju prvú knihu pre deti Čarovný les, ktorú aj sama ilustrovala. Nevenuje sa však iba písaniu, jej repertoár je oveľa širší a hlbší. Okrem módnych viktoriánskych ilustrácií vydala aj pracovný zošit pre deti so svojimi kresbami.

Svojím životným štýlom sa snaží do sveta vysielať dobro, krásu a hodnoty, na ktorých naozaj záleží. Ako sama priznáva, jej túžbou bolo stať sa nielen spisovateľkou a ilustrátorkou, ale aj úprimnou influencerkou či podnikateľkou, avšak dnes nie je ani jednou. V rozhovore s Epoch Times Slovensko priblížila svoju životnú cestu, tvorbu a bohatý vnútorný svet doložený mnohými krásnymi ilustráciami, ktoré môžu poslúžiť ako inšpirácia pre všetkých.

Epoch Times Slovensko: Ako vznikla myšlienka napísať knihu Čarovný les? Čo vás k tomu inšpirovalo?

Diana Pohlmüllerová: Ešte som to takto nikde nespomínala, ale inšpirovalo ma to, ako si moja mama farbila vlasy, aby nebola šedivá, a potom ju z toho vždy svrbela pokožka na hlave. Z toho mi napadlo prirovnanie, že je to, akoby sa jesenné listy prefarbovali na zeleno, aby vyzerali stále mlado. 

O čom kniha je a komu je primárne určená?

Knižka je o vnímavom dievčatku, ktoré objaví záhadný fialový les a jeho tajomstvo. Ďalej už nechcem prezrádzať, ale príbeh je plný sebalásky, nádeje, hľadania riešení a je určený hlavne pre deti od 6 rokov, ale aj pre dospelých. 

Všetky ilustrácie v knihe ste maľovali sama. Mali ste už vopred predstavu o tom, čo chcete nakresliť a prečo?

Vybrala som si najdôležitejšie momenty z deja príbehu a namaľovala som ich akvarelom.

Aké posolstvo ste chceli vyslať do sveta, keď ste vydali svoju čarovnú knihu s originálnymi ilustráciami? V čom je vaša kniha jedinečná a čo poskytuje deťom?

Priala som si, aby deťom aj dospelým knižka pripomenula, že sú dosť dobrí takí, akí sú. Chcela som im dodať nádej na krajší život, aby sa nevzdávali ani v náročných situáciách a aby konali s láskou. 

A jedinečná je podľa mňa ilustráciami, nezvyčajným príbehom s alegóriou, ale najmä asi tým, že obsahuje veľmi veľa inšpiratívnych myšlienok, ktoré dokážu zmeniť aj dospelácke zmýšľanie. 

Napísali ste aj poviedku Vianočná podpora priateľa a zadarmo ste ju rozposielali záujemcom. Zdá sa, že sa do sveta snažíte vyslať nielen krásu, ale aj dobro a hodnoty. Myslíte si, že tieto veci v našom svete chýbajú?

Áno, zdá sa mi, že občas chýbajú. Ale určite je na svete aj dobro, a keď voň veríme a pozorne ho hľadáme, nájdeme ho mnohokrát. Preto sú moje príbehy o dobre a láske, lebo čím viac sa nimi budeme obklopovať my a naše deti, tým viac dobra a lásky bude na svete. 

Podľa čoho si vyberáte, čo namaľujete?

Momentálne nemaľujem, ale predtým som si námet diela vyberala buď podľa textu (aby vznikla ilustrácia), alebo podľa toho, čo ma zaujalo a bolo mi blízke – čiže zväčša príroda, kvety, dámy, pekná historická architektúra. Zopárkrát som aj reprodukovala diela z 18. – 19. storočia. 

Medzi vaše ďalšie projekty patrí aj pracovný zošit Cesta srniek. Čo je na ňom zaujímavé?

Pracovný zošit Cesta srniek pre deti od 5 do 7 rokov je výnimočný tým, že som ho ilustrovala krásnymi ručnými realistickými kresbami. Obsahuje príbeh o rodinke srniek, ktorá sa túla prírodou, a úlohy zamerané na rozvoj jemnej motoriky, vnímania a logického myslenia. 

Vo svojich videách rozprávate aj o sebaprijatí. Je to niečo, s čím ste sa museli popasovať aj vy?

Myslím, že s tým sa na nejakej úrovni pasuje každý jeden z nás. Dokonca každý deň. Od detstva sú na nás kladené očakávania, akí by sme mali byť, ale nevieme alebo nechceme ich všetky naplniť. Potom si pripadáme, akoby sme neboli dosť dobrí, pekní, úspešní – jednoducho sme zlyhali. Ale čo ak sme nezlyhali, len sa stále učíme, zdokonaľujeme alebo je naša hodnota v niečom inom? 

Obdivujete staré strihy a elegantnú módu, najmä viktoriánsku, ktorú rada maľujete. Sama sa obliekate dobovo a decentne. Je to pre vás spôsob sebavyjadrenia? Prajete si niekedy, aby sa podobná móda vrátila?

Od detstva som mala rada princezné, víly, šaty, neskôr Annu zo Zeleného domu, a keď som na Instagrame objavila nádherné fotky jednej dievčiny v historických šatách, veľmi sa mi to zapáčilo. Kedysi bola móda oveľa kvalitnejšia, prírodnejšia, vyrobená so zmyslom pre krásu a detail, a to sú za mňa hodnoty, ku ktorým by sme sa mohli vrátiť. 

A či si prajem, aby sa podobná móda vrátila? Ťažko povedať. Mne by sa to rozhodne páčilo, ale pri dnešných rýchlych trendoch by to vydržalo asi iba chvíľu a potom by to ľudí omrzelo. Vrátane mňa. A zároveň som zástanca pravidla, nech každý nosí to, čo má rád. 

Čomu sa venujete vo svojom voľnom čase?

Voľného času mám v podstate veľa: rada chodievam do prírody, spievam si pre seba, vyšívam, čítam, tancujem, pozerám videá o osobnom rozvoji alebo viktoriánskej dobe, trávim čas s rodinou.

Vo svojom živote sa snažíte zhmotniť kúsok rozprávkového sveta a zdieľate ho aj s ostatnými. Plánujete ďalšie krásne a výnimočné projekty, na ktoré sa môžeme tešiť?

Aktuálne neplánujem, ale život je premenlivý: a ako som zo dňa na deň vyhorela a stratila chuť tvoriť, tak možno zo dňa na deň zas začnem. Je to nepredvídateľné. A vydané diela stále predávam, aj keď z Čarovného lesa mám už len posledných 20 kusov na predaj. 

Podpora rodičov je pre vás určite veľmi dôležitá. Ako vás ovplyvnila na ceste za splnením vašich snov?

Som veľmi vďačná za svojich rodičov. Ako počúvam, mnohí rovesníci nezažívajú takú podporu, akej som sa tešila ja. Rodičia mi v podnikaní nezištne pomáhali – otec posielal zásielky, tlačil mi potrebné veci a mama ma natáčala, podporovala a hľadala so mnou riešenia. Vďačím jej aj za pomoc s byrokraciou. 

A nedá mi nespomenúť veľkú finančnú podporu mojej „babinky”, vďaka ktorej som prišla bez problémov k financiám na tlač aj reklamu knihy. 

Ak by ste dnešnej mladej a uponáhľanej generácii mohli odovzdať dôležité životné posolstvo, čo by to bolo?

Netrúfam si nikomu hovoriť, ako by mal žiť, pretože nikto z nás netuší, ako je to správne. Za seba však môžem povedať, že sa snažím žiť v súlade so svojou dušou, v láske k sebe aj všetkému navôkol, s úctou k prírode a histórii a v nádeji na krajší svet a život, ktorý podľa mňa môže dosiahnuť každý z nás. 

Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa ďalších životných úspechov!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK