Zdravie

Riziko vzniku alergie hrozí z práčky aj z raňajok

Enzýmy sú súčasťou mnohých každodenných produktov. Výrobcovia nemajú povinnosť uvádzať ich na obale výrobkov. Ich zvyšky však môžu narušiť kožnú bariéru a prispieť k rozvoju alergií.

Enzýmy sú dnes prakticky neoddeliteľnou súčasťou každodenného života: zvyšujú účinnosť pracích prostriedkov, zohrávajú dôležitú úlohu pri výrobe chleba a syrov, zlepšujú kozmetické prípravky a nachádzajú sa v textíliách či čistiacich prostriedkoch. Ich prínos má však aj tienistú stránku – zvyšky aktívnych enzýmov môžu narušiť ochrannú funkciu kože a slizníc. To môže viesť k vzniku alebo zhoršeniu alergií. Ide o zdravotné riziko, ktoré sa často podceňuje.

„Mnohí ľudia ani netušia, že ich ťažkosti môžu spôsobovať enzýmy v pracích prostriedkoch alebo potravinách,“ hovorí nemecký farmaceut a molekulárny biológ Thomas Bohner. „Niekedy stačia aj minimálne množstvá – napríklad zvyšky na vypranej bielizni – na to, aby došlo k chronickému podráždeniu kožnej bariéry. A práve toto podráždenie môže viesť k senzibilizácii (pozn. redakcie, prehnanej reakcii imunitného systému),“ skonštatoval.

Z laboratória na tanier: tichá expanzia technických enzýmov

V mnohých priemyselne vyrábaných produktoch – od pracích prostriedkov a čistiacich prípravkov cez kozmetiku až po potraviny – sa dnes bežne používajú rôzne enzýmy:

proteázy (na rozklad bielkovín),
lipázy (na odbúravanie tukov),
amylázy (na štiepenie škrobov).

Kým kedysi sa získavali z húb či baktérií, dnes sa často používajú biotechnologicky upravené varianty – vrátane tých, ktoré vznikli genetickou modifikáciou mikroorganizmov. Napríklad pri výrobe syra pomáha geneticky vyrobený enzým chymozín, ktorý slúži ako spúšťač pri zrážaní mlieka.

Výroba chymozínu pomocou geneticky modifikovaných mikroorganizmov bola koncom 90. rokov jednou z prvých komerčných aplikácií genetických technológií v potravinárstve. Presné údaje o podiele jednotlivých enzýmov na trhu neexistujú, no v USA a Spojenom kráľovstve sa väčšina syrov vyrába práve s využitím geneticky získaného chymozínu. Je pravdepodobné, že aj mnohé syry predávané v EÚ obsahujú tento enzým.

V potravinovom práve sa enzýmy nepovažujú za zložky potravín, ale za technologické pomocné látky – preto sa neuvádzajú v zozname zložiek. Ani enzýmy vyrobené pomocou geneticky modifikovaných mikroorganizmov nemusia byť osobitne označené. Často sa skrývajú za označeniami ako:

enzýmové prípravky,
mikrobiálne enzýmy,
technologické pomocné látky,
pekárske pomocné látky,
modifikovaný škrob,
fermentačné produkty.

Všeobecne platí: čím dlhší zoznam zložiek je na obale potraviny, tým vyššia je pravdepodobnosť, že obsahuje enzýmy.

Pomocníci v domácnosti, ktorí môžu preniknúť až do kožnej bariéry

Enzýmy zlepšujú spracovateľnosť a trvanlivosť potravín alebo zvyšujú čistiaci účinok domácich čistiacich prostriedkov. Môžu však tiež vyvolať alergické reakcie – najmä pri kontakte s pokožkou. Problémom je, že vo väčšine produktov nemusia byť uvedené ako zložky. Na rozdiel od vonných látok alebo konzervačných látok sa často nepovažujú za alergény, ktoré by si vyžadovali označenie – hoci výskumy ukazujú, že môžu spôsobovať alergie a podráždenie pokožky.

Štúdia nemeckej Univerzitnej kliniky Hamburg-Eppendorf z roku 2015 sa zamerala na vplyv geneticky modifikovaných enzýmov na vznik alergií. Výsledky ukázali, že až 23 % pracovníkov, ktorí s takýmito enzýmami prichádzali do styku, vykazovalo známky prehnanej reakcie imunitného systému. Autori štúdie potvrdili výrazný alergénny potenciál týchto látok.

„Účinné pri praní“ – ale potenciálne rizikové pre pokožku

Enzýmy sa nenachádzajú len v potravinách, ale aj v mnohých výrobkoch v domácnosti – v kozmetike, čistiacich prostriedkoch, aviváži a prakticky vo všetkých moderných pracích prostriedkoch. Ani po praní nemusia z bielizne úplne zmiznúť. Ak sa potom takto opraná bielizeň dotýka pokožky, enzýmy môžu naďalej pôsobiť – čo môže viesť k zdravotným problémom.

Podľa výskumov Dr. Bohnera sú potrebné najmenej tri kompletné plákania, aby sa z bielizne odstránili všetky zvyšky enzýmov po praní v enzymatickom pracom prostriedku.

Spotrebitelia však len ťažko dokážu posúdiť skutočné riziko, keďže v legislatíve chýbajú jasné a záväzné pravidlá označovania pracích prostriedkov, ako aj potravín. Povinnosť uvádzať enzýmy medzi zložkami produktu plošne neexistuje.

Výzva politikom: Označovanie je nevyhnutné

„Spotrebitelia nemajú možnosť zistiť, či a aké enzýmy sa v danom produkte nachádzajú. Majú však právo byť informovaní o možných rizikách ohrozujúcich ich pokožku a sliznice,“ upozorňuje Bohner.

Preto navrhuje: enzýmy by sa mali povinne označovať rovnako ako iné látky vyvolávajúce prehnanú reakciu imunitného systému. Okrem toho by malo dôjsť k nezávislému toxikologickému posudzovaniu produktov s enzýmami ešte pred ich uvedením na trh – a to štátnymi úradmi.

Dr. Bohner pritom pozná riziká z vlastnej skúsenosti. Opakované alergické reakcie ho prinútili vzdať sa športu a frustrácia z nedostatku informácií a obmedzených možností liečby ho napokon viedla k založeniu vlastnej spoločnosti Kalixan. Tá sa zameriava na vývoj produktov bez enzýmov, od pracích práškov cez kozmetiku až po bežné spotrebné výrobky, ktoré ponúkajú alternatívu najmä pre alergikov.

Kritické pozorovanie ako kľúč k ochrane zdravia

Dr. Bohner odporúča, aby ľudia s chronickým podráždením kože alebo slizníc cielene testovali výrobky bez enzýmov, najmä pracie prostriedky, kozmetiku a čistiace prípravky. Pomôcť môže aj prechod na potraviny s nižším stupňom spracovania a bez prídavných enzýmov, čím sa uľahčí obnova prirodzenej ochrannej funkcie pokožky.

„Čím lepšie rozumieme tomu, čo nás v každodennom živote dráždi, aj na molekulárnej úrovni, tým lepšie sa vieme chrániť,“ hovorí. „Enzýmy nie sú nepriateľ, ale ich účinky na ľudské telo musíme brať vážne. Len tak môžeme predísť tomu, aby nenápadne prispievali k rozvoju chronických ochorení.“

Pôvodný článok

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK