Názory

Zatiaľ čo kritici zúria nad každým Trumpovým príspevkom na sociálnej sieti, USA sa stávajú silnejšími (Komentár)

Svet sa zmenil nenápadne, bez veľkej pompy, a dnes vyzerá úplne inak ako v januári 2021, keď americký prezident Donald Trump opúšťal úrad. Takmer všetko, čo sa dnes hovorí o súčasnom svetovom poriadku, je mylné – predovšetkým preto, že Trumpovi kritici sledujú len to, čo hovorí, a nie to, čo skutočne robí.

Ľavica – a aj časť pravice – upadá do zúrivosti zakaždým, keď Trump niečo napíše na sociálnej sieti, niečo povie alebo urobí niečo, čo uráža ich precitlivený zmysel pre vkus, tradíciu a spoločenské konvencie. Toto rozhorčenie ich potom vedie k tomu, že prehliadajú, či toto divadlo v štýle „umenia uzatvárať dohody“ nakoniec Spojené štáty posilňuje. Vo väčšine prípadov ich skutočne posilňuje.

Spojené štáty neuviazli v nekonečnej vojne s Iránom; už viac ako štyri mesiace vedú vyčerpávajúce rokovania s teokratickým režimom, ktorý nemá ani najmenší úmysel vzdať sa jadrových zbraní ani schopnosti zastrašovať a destabilizovať väčšinu Blízkeho východu.

Izrael nie je bez priateľov a v regióne má silnejšiu pozíciu ako kedykoľvek predtým vo svojej histórii. Radikálny islam – či už v podobe iránskeho režimu, Hizballáhu, Hamásu alebo Hútíov – je najslabší za posledné polstoročie.

Čína prehodnocuje takmer všetky predpoklady, z ktorých vychádzala posledných dvadsať rokov. Rusko je ponížené a krváca. Latinská Amerika je proamerickejšia než kedykoľvek predtým.

Začnime teda Latinskou Amerikou.

V roku 2013 sa americký minister zahraničných vecí John Kerry pred Organizáciou amerických štátov chválil, že „éra Monroeovej doktríny sa skončila“.

Možno nepredpokladal, ako prirodzene budú jeho slová v celej Amerike interpretované: že Obamova administratíva už nebude jednostranne brániť vzdialeným nepriateľským režimom vo vytváraní sfér vplyvu na západnej pologuli. A Latinská Amerika následne skutočne zažila vlnu ľavicových, a niekedy aj otvorene komunistických vlád počas vlád Baracka Obamu a neskôr Joea Bidena. Táto ľavicová vlna je však minulosťou.

Takto vyzerá situácia v júli 2026: Latinská Amerika sa v posledných rokoch jednoznačne odvrátila od komunizmu a priklonila sa k Washingtonu. Medzi krajiny s proamerickými alebo pravicovo orientovanými vládami dnes vo všeobecnosti patria Argentína (Javier Milei), Čile (José Antonio Kast), Bolívia (Rodrigo Paz Pereira), Paraguaj (Santiago Peña), Ekvádor (Daniel Noboa), Panama (José Raúl Mulino), Honduras (Nasry Asfura), Kostarika (Laura Fernándezová) a Salvádor (Nayib Bukele). 

Guatemala a Dominikánska republika sú tiež proamerické a v Kolumbii aj v Peru čoskoro prevezmú moc nové konzervatívne vlády. Iba Brazília, Kuba, Mexiko, Nikaragua a Uruguaj zostávajú pod vládou krajnej ľavice, ktorá je buď otvorene protiamerická, alebo má bližšie k osi Čína – Irán – Rusko než k Spojeným štátom.

Prečo došlo k týmto dramatickým zmenám? Dôvodov je veľa, ale jeden z nich vyčnieva nad všetkými: Spojené štáty dnes pomáhajú svojim priateľom a škodia svojim nepriateľom.

No a potom sú tu naši európski spojenci.

Európa Trumpom verejne pohŕda. V súkromí však mnohí Európania pripúšťajú, že práve jeho výstredný štýl ich prinútil splniť dlhodobo zanedbávaný záväzok vynakladať na obranu 2 percentá HDP a inšpiroval ich k novému sľubu zvýšiť obranné výdavky na 5 percent HDP. Hoci sa spočiatku zdalo, že liek je horší ako samotná choroba, Európa dnes potichu uznáva, že Trump mal pravdu – a prišlo to práve včas, aby urýchlila zbrojenie v momente, keď Rusko tlačí na Západ. 

Ak sa tento vývoj nezastaví, európsky trend smerujúci k takmer úplnému odzbrojeniu, neutíchajúcemu nepriateľstvu voči fosílnym palivám a jadrovej energetike, šokujúcemu demografickému úpadku, masovej nelegálnej migrácii z Blízkeho východu, Afriky a ďalších regiónov a stále sa rozširujúcemu socializmu premení kontinent na peklo tretieho sveta.

Spojené štáty umožnia Ukrajine nielen vyrábať rakety Patriot, ale aj zasahovať ciele kdekoľvek na území Ruska. Napriek tomu Trump zostáva takmer osamotený medzi západnými lídrami, keď vojnu označuje za tragické plytvanie stovkami tisíc ľudských životov, ktoré musí skončiť. Zároveň poskytol ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému väčšiu voľnosť pri výbere cieľov aj prístup ku kontroverznejším zbraniam než ktorýkoľvek z jeho predchodcov.

V každom prípade sa rival Spojených štátov – Rusko – nachádza dnes v najslabšom politickom, hospodárskom aj vojenskom postavení od postsovietskeho chaosu v 90. rokoch. Keby niekto pred piatimi rokmi tvrdil, že Rusko bude dovážať benzín alebo že budovy v okolí Kremľa budú pravidelne zasahované dronmi, považovali by ho za blázna. Rovnako nepredstaviteľné by bolo, ak by niekto pred piatimi rokmi povedal, že Rusko bude mať vo vlastnoručne rozpútanej “stalingradskej” vyčerpávajúcej vojne na Ukrajine pravdepodobne viac ako milión mŕtvych, zranených, nezvestných či zajatých a zároveň príde približne o polovicu svojho arzenálu lodí, tankov a lietadiel.

A čo Čína?

Jej rast sa spomaľuje takmer rovnako rýchlo, ako sa predtým akceleroval, pričom ju zaťažuje pôrodnosť na úrovni iba 1,0 dieťaťa na ženu a závislosť od dovozu 75 percent dennej spotreby ropy, 42 percent zemného plynu a 30 percent potravín. Navyše jej vývoz zbraní nedokáže konkurovať západnému exportu.

Starnúci, čoraz izolovanejší a hlboko paranoidný vodca si uvedomuje, že invázia na Taiwan by mohla byť pre Čínu rovnako katastrofálna ako sú prebiehajúce vojny pre Rusko a Irán. Západ sa medzitým postupne prebúdza, má dosť čínskeho merkantilizmu a začína požadovať reciprocitu v obchodných vzťahoch.

Austrália, Japonsko, Filipíny, Južná Kórea a Taiwan tvoria protiváhu čínskemu bloku a zbroja v doteraz nevídanom rozsahu. Tieto krajiny tiež čoraz užšie spolupracujú s americkými ozbrojenými silami v reakcii na spoločnú existenčnú hrozbu, ktorú Čína predstavuje. 

Po zrušení aparátu pre politiku diverzity, rovnosti a inklúzie (DEI), ktorý bol zriadený za Joea Bidena, americká armáda prekročila všetky náborové ciele, ktoré v posledných rokoch zostávali výrazne nenaplnené. Pentagon bude čoskoro hospodáriť s obranným rozpočtom blížiacim sa k 5 percentám HDP, čo bude najviac od obdobia posilňovania armády počas vojen v Iraku a Afganistane v rokoch 2008 až 2011. Systém obstarávania zbraní zároveň prechádza revolučnou premenou a okrem kvality kladie rovnaký dôraz aj na množstvo a dostupnú cenu. 

Malé technologické obranné start-upy konečne dostávajú príležitosť konkurovať skostnateným gigantom, ktoré si po dlhé roky udržiavajú svoje nákladné monopoly vďaka armádam lobistov. Dokonca aj liberálne orientované Silicon Valley, ktoré bolo kedysi voči obrannému priemyslu prevažne nepriateľské, sa dnes inšpiruje Úradom pre vojenskú výrobu (War Production Board) z obdobia druhej svetovej vojny, aby zabezpečilo Spojeným štátom svetovú dominanciu v oblasti zbrojných technológií novej generácie.

Rastúca americká ekonomika dnes produkuje tovary a služby v hodnote 31 biliónov dolárov, čo je približne o tretinu viac ako v ľudnatejšej EÚ alebo Číne. Spojené štáty získavajú náskok vo väčšine odvetví novej generácie – od raketových technológií, vypúšťania satelitov a výskumu vesmíru cez umelú inteligenciu, robotiku a genetické inžinierstvo až po kryptomeny. Ich akciový trh dosahuje rekordné hodnoty. 

Keď to všetko zhrnieme, vzniká takmer až absurdný obraz: práve v momente, keď ľavica tvrdí, že Spojené štáty oslabujú a ocitajú sa v izolácii, USA a ich spojenci získavajú pozíciu svetovej veľmoci, akú nemali od konca druhej svetovej vojny.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK