Zdravie

Rebríček obyčajný: staroveký liek, ktorý upokojuje nervy a lieči rany

Ak má niektorá bylina životopis dlhší než úradnícky formulár, je to práve rebríček.

Vedecky známa ako Achillea millefolium a v histórii ako „bylina na rany“, „diablova žihľava“ či „to, čo si Škóti pchali do nosa“, táto rastlina s perovitými listami pomáhala ľuďom lekársky aj duševne ešte predtým, ako vynašli byrokraciu.

Rebríček je hviezdou vo svete bylín. Pochádza z Európy a dnes sa rozšíril po celom svete. Našli ho v starovekých hrobkách, vo vikingskom grogu a údajne ho používal aj Achilles na ošetrovanie ranených – odtiaľ ten názov.

Je zrejmé, že to bol pôvodný Panadol a stabilizátor nálady v jednom peknom balení.

Botanický švajčiarsky armádny nôž

Táto trvalka z čeľade astrovitých (Asteraceae) rastie v podstate kdekoľvek – od slnkom zaliatych pasienkov až po zanedbané okraje ciest. Dorastá do úctyhodnej výšky jedného metra a je absolútne nenáročná – stačí jej trochu slnka a aká-taká pôda.

Jej listy, stonky aj kvety sú jedlé, hoci ich horkosť napovedá, že by radšej liečila vaše neduhy, než obohacovala váš šalát.

Čo ponúka z výživového hľadiska? Flavonoidy, karotenoidy a seskviterpenoidy – zlúčeniny, ktoré majú názov ako z napínavého farmaceutického thrilleru.

A potom je tu thujón – mierne psychotropná látka, ktorá možno (alebo aj nie) spôsobuje duchovné vízie alebo aspoň pochybné rozhodnutia pod mesačným svitom pri speve.

Rebríček obyčajný popritom funguje aj ako ekologický superhrdina. Kŕmi opeľovače, podporuje hmyz, ponúka pohodlie hniezdiacim vtákom (údajne výborne odpudzuje parazity v ich hniezdach) a posilňuje odolnosť susedných rastlín.

A body získava navyše aj za to, že bráni erózii pôdy a zlepšuje jej úrodnosť.

Liečiteľ naprieč vekmi (a kontinentmi)

Rebríček je v podstate bylinný ekvivalent lepiacej pásky.

Od 60-tisíc rokov starej hrobky v Iraku až po krvácanie z nosa na Škótskej vysočine – táto rastlina bola prvou voľbou pri ranách, horúčkach, bolestiach zubov, nachladnutí, astme a ďalších problémoch našich predkov.

Škóti ju nazývali lus na fola – krvavá bylina – a pchali si ju do nozdier s pochmúrnym odhodlaním ľudí, ktorí vedeli, že za mystickú ochranu sa niekedy platí aj kýchnutím.

Domorodí Američania boli rovnako nadšení. Varili ho, viazali, žehnali a používali na popáleniny, tráviace problémy, infekcie a občasné trápenie duše.

Súčasná veda medzitým neochotne uznala, že rebríček skutočne funguje. Štúdie potvrdzujú jeho protizápalové, antiseptické a antispazmolytické účinky. Pomáha pri tráviacich ťažkostiach, znižuje krvný tlak a uvoľňuje priedušky. Štúdia z roku 2012 dokonca zistila, že jeho sedatívne účinky sú porovnateľné s diazepamom – teda váliom v rastlinnej forme.

Rebríček môže byť prospešný aj pre ženské zdravie. Pomáha pri vynechanej menštruácii (amenorea) a zmierňuje bolesť pri zápale prsníkov (mastitída).

Nedávne štúdie na zvieratách naznačujú, že by mohol účinkovať aj proti nádorom, najmä pri rakovine pankreasu, a to narúšaním metabolizmu tukov.

Už to nie je len ľudová múdrosť. Je to veda s okvetnými lístkami.

Mýty, mágia a rituály za mesačného svitu

Rebríček nelieči len rany. Chráni vašu dušu, odhaľuje budúcnosť a (údajne) odháňa víly.

V írskej ľudovej tradícii bol jednou zo siedmich posvätných bylín, ktoré odpudzovali všetko – od smoly po banshee (ženská bytosť, ktorá bola zvestovateľom smrti). Zbieral sa večer pred 1. májom alebo pri splne mesiaca, pochopiteľne za pomoci čierneho noža.

Tí, ktorých trápili nepríjemné strašidelné pocity, mohli rebríček kombinovať s betonikou lekárskou a feniklom, zaliať ich vodou preliatou cez kostolný zvon a vypiť – aby vyhnali všetkých démonických votrelcov.

Zamilovaní snílkovia si na sviatok Samhain (keltský sviatok, ktorý symbolizuje koniec leta a začiatok zimy) ukladali deväť listov pod vankúš, aby sa im prisnil budúci partner. Najlepšie taký, čo nemá problém s vílami.

Achilles, slávny grécky hrdina, vraj používal rebríček na ošetrovanie rán od kopije – čo je nielen zaujímavý historický detail, ale v podstate staroveká verzia nalepenia náplasti priamo uprostred boja.

Dvojitá podstata rebríčka – ako rastliny, ktorá predstavuje ranu aj liek – z neho robí symbol tragédie aj víťazstva, presne v duchu antických gréckych príbehov.

A ak sa pýtate na jeho spojenie s duchovným videním, spomeňte si na thujón. Ak spálite dosť rebríčka, možno dokážete predpovedať aj budúci utorok.

Nepreháňajte to

Skôr než si pripravíte plnú kanvicu čaju z rebríčka a začnete mať videnia pratety Edny, máme tu pre vás niekoľko upozornení.

Rebríček môže spôsobiť ospalosť, zvýšené močenie alebo podráždenie pokožky. Ak ste alergický na ambróziu alebo sedmokrásky, držte sa od neho ďalej.

Nespolupracuje dobre s liekmi na riedenie krvi ani s lítiom. Tehotné ženy by sa mu mali úplne vyhnúť – ak nemajú chuť na nečakané bylinkové problémy.

Byliny nie sú neškodné len preto, že pôsobia milo.

Kuchynské kuriozity

Áno, rebríček môžete aj jesť. Sedliaci v 17. storočí ho varili ako špenát.

Dnes sa častejšie používa v čajoch alebo ako dekorácia do šalátov – niečo ako hipsterský estragón. Jeho horko-sladká chuť dodáva jedlu štipku ostrosti a vďaka antioxidantom je výživnejší než väčšina zeleniny v zásuvke vašej chladničky.

Na záver

Rebríček obyčajný dokázal všetko. Liečil rany na starovekých bojiskách, odháňal nadprirodzené sily, upokojoval rozbúrenú myseľ a zmierňoval podráždený žalúdok. Pochovávali ho s mŕtvymi, používal sa pri rituáloch lásky a pridával sa do šalátov.

Je to mystická všestranná bylina s lekárskym renomé, čiastočne všeliek, čiastočne rastlinný šepkár. Len ho používajte opatrne, s úctou a možno aj so štipkou mytológie.

Pôvodný článok v americkej edícii Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK