Inšpirácie

Prečo sú niektorí ľudia štedrejší než iní – a ako sa nimi môžete stať aj vy

Zdá sa, že štedrosť nie je nemennou povahovou črtou, ale schopnosťou, ktorú možno rozvíjať.

Štedrosť možno nesúvisí ani tak s dobrosrdečnosťou, ako skôr so schopnosťou všímať si druhých. Najštedrejší ľudia nemusia byť nevyhnutne láskavejší či obetavejší než ostatní – len si viac všímajú svoje okolie. Nový výskum naznačuje, že túto schopnosť možno rozvíjať.

Vedcom sa nedávno podarilo zvýšiť mieru štedrosti u účastníkov tým, že zmenili spôsob komunikácie medzi dvoma oblasťami ich mozgu. Štúdia uverejnená vo februári zistila, že posilnenie prepojenia medzi týmito oblasťami mozgu spôsobilo, že účastníci boli ochotnejší podeliť sa o peniaze s ostatnými, aj keď to znamenalo, že sami zarobia menej. Ide o ďalší dôkaz, že štedrosť nie je len jednoduchou povahovou črtou, ktorú buď máte, alebo nemáte; ide o schopnosť, ktorú možno ovplyvňovať, trénovať a posilňovať.

Prečo je teda pre niekoho taká prirodzená a pre iného nie? Výskumníci sa domnievajú, že odpoveď spočíva v kombinácii biológie, osobnosti a prostredia.

Mozog a štedrosť

Keď vedci skúmajú štedrosť pomocou zobrazovania mozgu, pozorujú koordinovanú činnosť viacerých mozgových oblastí, ktorá presahuje samotné emócie.

„Často vidia aktiváciu v oblastiach spojených s odmenou, sociálnym vnímaním a významom,“ vysvetlil pre Epoch Times Cherian Koshy, autor knihy Neurogiving: The Science of Donor Decision-Making (Neuroveda štedrosti: Veda o rozhodovaní darcov). Mozog pritom súčasne vykonáva tri procesy: rozpoznáva potreby druhého človeka, vyhodnocuje, či má zmysel pomôcť, a vyvoláva pocit odmeny, ak je tento čin v súlade s osobnými hodnotami.

„Ľudia prosperujú vďaka spolupráci. Správanie, ktoré posilňuje sociálne väzby a prežitie skupiny, je neurologicky posilňované. Preto štedrosť často prináša dobrý pocit – mozog vníma správanie v prospech druhých ako niečo hodnotné,“ zdôraznil Koshy.

Metaanalýza neurozobrazovacích výskumov z roku 2025 zistila, že štedrosť aktivuje oblasti spojené s empatiou a rozhodovaním.

Mozog však nereaguje u každého rovnako. Štúdia z roku 2023 zameraná na „výnimočných altruistov“ ukázala, že ľudia, ktorí vykonali zriedkavé a vysokorizikové činy štedrosti – napríklad darovali obličku neznámemu človeku – pripisujú pomoci druhým väčší význam. Práve preto pre nich môže byť dávanie samo osebe viac napĺňajúce.

Prečo si niektorí všímajú viac ako ostatní

Ešte skôr, než sa štedrosť prejaví skutkom, začína sa uvedomením. Niektorí ľudia sú jednoducho citlivejší na emocionálne signály vo svojom okolí, vnímajú tón hlasu, reč tela alebo jemné zmeny v správaní svojich priateľov a rodiny. Iní môžu tieto podnety úplne prehliadnuť.

Psychológovia to často opisujú ako pozornostné skreslenie, keď naša pozornosť prirodzene rozhoduje o tom, čo si všímame.

„Keď je človek v strese alebo preťažený, jeho myseľ sa sústreďuje predovšetkým na prežitie. Získavame tunelové videnie a často vnímame len veci, ktoré sa nás bezprostredne týkajú,“ vysvetlil denníku Epoch Times Peter Vernig, doktor klinickej psychológie a viceprezident pre služby v oblasti duševného zdravia v organizácii Recovery Centers of America.

V takomto stave nie je štedrosť nutne prioritou, pretože psychická kapacita je obmedzená. Keď sa ľudia cítia emocionálne vyrovnanejší a viac prítomní, je pravdepodobnejšie, že si všimnú druhých aj ich potreby. „Práca na zvládaní stresu a vedomé prežívanie prítomnosti môže pomôcť zvýšiť vnímavosť,“ dodal Vernig.

Všímať si druhých vyžaduje ochotu zostať s nimi emocionálne prepojený – a to nie je pre každého jednoduché.

Katie Eastmanová, licencovaná terapeutka s doktorátom z klinickej psychológie z Antioch New England Graduate School, pre Epoch Times upozornila na ďalší faktor: „Naša ochota všímať si potreby druhých a reagovať na ne úzko súvisí s tým, ako dobre znášame vlastnú zraniteľnosť a aká je naša schopnosť empatie. Každý z nás sa cíti byť emocionálne otvorený v inej miere. Väčšina ľudí sa pritom podľa situácie a vlastných citlivých tém pohybuje na škále od väčšej uzavretosti po väčšiu otvorenosť.“

Rola empatie

Ak je uvedomenie prvým krokom, empatia ho často premieňa na čin a patrí medzi najsilnejšie ukazovatele štedrosti. Štúdia z roku 2024 zistila, že empatia je významným predpokladom altruistického správania, čo znamená, že ľudia s vyššou mierou empatie častejšie pomáhajú druhým a konajú podľa týchto pocitov.

„Empatia je ako motor, ale štedrosť je vozidlo,“ podotkol Vernig.

Dôležité je, že empatia nie je nemenná. „Výskumy tréningu súcitu ukazujú, že ľudia si môžu osvojiť zručnosti, ktoré im pomôžu zostať v kontakte s utrpením druhých bez toho, aby ich to emocionálne preťažilo,“ poznamenala Eastmanová. Keď sa táto schopnosť rozvinie, posilní impulz k dávaniu.

Osobnosť, kultúra a výchova

Určité osobnostné črty – najmä prívetivosť a otvorenosť – sú podľa rozsiahlej metaanalýzy výskumov osobnosti dlhodobo spojené s ochotou pomáhať, čo naznačuje, že tieto sklony sú súčasťou celkovej osobnosti človeka.

Osobnosť však nie je osud. „Štedrosť nie je pevne daná, zdedená vlastnosť – je to voľba, ktorú môžeme robiť každý deň,“ konštatoval Vernig.

Dôležitý je aj kontext. Introvert môže po tom, čo si všimne problém, osloviť druhého v súkromí, zatiaľ čo extrovert môže reagovať okamžite alebo ponúknuť pomoc v skupine. Ani jeden spôsob nie je prejavom väčšej štedrosti – len sa prejavuje inak.

Svoju úlohu zohráva aj sebapoznanie. „Ľudia, ktorí si viac uvedomujú vlastné emócie, zvyčajne prejavujú väčší záujem o blaho ostatných,“ dodala Eastmanová. Uvedomovanie si vlastných emócií často uľahčuje rozpoznávanie pocitov iných.

Rovnako hlboký vplyv má kultúra a rodina.

„Existuje širšia kultúra krajiny, kultúra komunity či organizácie a rodinná kultúra,“ vysvetlil Justin Hale, spoluautor knihy Crucial Accountability a vedúci dizajnu vzdelávania a výskumu v organizácii Crucial Learning, pre Epoch Times.

Deti, ktoré vyrastajú v prostredí, kde vidia príklady štedrosti, ju prirodzene začnú považovať za samozrejmosť a osvoja si takéto správanie. S pribúdajúcim vekom sa dávanie stáva menej vedomou voľbou a viac reflexom.

Sila identity

Jedným z najstálejších zistení v rámci výskumov je, že štedrosť úzko súvisí s identitou. Keď sa ľudia vnímajú ako štedrí – nielen občas nápomocní, ale skutočne orientovaní na druhých – začnú sa podľa toho aj správať.

„Keď ľudia začnú vnímať štedrosť nielen ako niečo, čo občas robia, ale ako súčasť toho, kým sú, ich správanie sa zmení,“ zdôraznil Hale.

Táto identita sa dá budovať a často sa začína pozornosťou. Pozorne počúvať namiesto toho, aby sme sa počas rozhovoru ponáhľali, uznať snahu druhého či ponúknuť pomoc bez vyzvania sa môže zdať ako maličkosť. Práve takéto vedomé kroky však postupne menia fungovanie mozgu aj spôsob, akým človek vníma sám seba.

„Rovnako ako sval, čím viac túto dráhu používame, tým je silnejšia a naše správanie sa pritom stáva čoraz prirodzenejším,“ poznamenal Vernig.

Štedrosť sa môže budovať postupne prostredníctvom opakovaných rozhodnutí, ktoré formujú naše myslenie, posilňujú vzťahy s ostatnými a menia spôsob, akým reagujeme na ľudí okolo nás.

V rámci štúdie zameranej na správanie na pracovisku boli spolupracovníci požiadaní, aby pravidelne vykonávali drobné skutky láskavosti voči svojim kolegom. Tí, ktorí pomoc poskytovali, aj tí, ktorí ju prijímali, v nasledujúcich mesiacoch uvádzali vyššiu spokojnosť so životom, menej príznakov depresie a mnohí aj silnejší pocit spolupatričnosti. Štúdia zároveň ukázala, že ľudia, ktorí sami zažili láskavosť druhých, ju následne prejavovali ďalej – ich správanie motivované súcitom bolo o 278 percent častejšie. Naznačuje to, že štedrosť je do istej miery nákazlivá.

„Spoločenské normy, výchova, správanie a kultúrne očakávania – to všetko ovplyvňuje, ako sa neurálne dráhy v priebehu času vyvíjajú. Štedrosť má biologické korene, ale posilňuje sa a upevňuje prostredníctvom životných skúseností,“ zhrnul Koshy.

Napokon sa ukazuje, že štedrosť závisí menej od vrodenej povahy a viac od každodenných rozhodnutí. Začať pritom možno jednoducho – tým, že budeme ľuďom okolo seba venovať viac pozornosti.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK